Vyberte položku Stránka

Keď ticho buráca. Komentár k cenzúre v Česku

Keď ticho buráca. Komentár k cenzúre v Česku

Pri minulom komentári k českým voľbám som vyjadril názor, že sú súčasťou širšieho pohybu. Nejde tu o nič menšie ako o snahu vytvoriť totalitne ladenú spoločnosť.

V globálnej spoločnosti majú niektoré témy rozsah, ktorý prekračuje hranice štátu. Za posledné roky sa vyprofiloval systém zdieľania názorov a informácií cez sociálne sieti. Obmedziť prístup na sociálnu sieť dnes znamená dať do ruky obrovskú výhodu oponentovi. Prístup na Internet cez Facebook tvorí najväčšiu časť prevádzky Internetu

Iste, môžeme si povedať, že Facebook, Google, Instagram sú súkromné spoločnosti a môžu si robiť čo chcú. Tak to bolo ešte pred piatimi rokmi. Dnes sú to reguláciami zviazané spoločnosti natoľko, že sú prakticky vládnymi médiami. Presadzujú politiku, ktorá je v súlade s politikou elitnej časti spoločnosti.

Drakonické postihy, ak spoločnosti okamžite nebudú odstraňovať nevhodné názory, viedli k odstraňovaniu akýchkoľvek kritických názorov. Zákon v Nemecku  od 1.1.2018 umožňuje pokutovať spoločnosti až do výšky 50 miliónov eur.

Základom demokracie je slobodná diskusia. Nejde len o kolektívne opakovanie rovnakých fráz rôznymi slovami, ale o stret myšlienok, ideí , názorov a predstáv. Je úplne jedno, že sa niekto mojim názorom cíti dotknutý. Ak ho nebudem môcť vysloviť, demokracia končí.

Zastavenie stránok Parlamentní listy a skupín podporujúcich Miloša Zemana je jasným dôkazom, kam spoločnosť pokročila. Len dva dni po mojom predchádzajúcom komentári…

Štát určil reguláciami, že spoločnosti musia cenzurovať. O obsah cenzúry sa starajú organizované skupiny, ktoré  identifikujú „škodlivé názory„. Činnosť týchto skupín nie je prejavom slobody slova, alebo názoru. Je to naopak nástroj totality, ktorý je v priamom protiklade so slobodou a demokraciou.

Čo je najhoršie, deje sa ta za asistencie a tichého súhlasu štátu, elít a „osobností“. Je jedno, či hovoríme o Česku, alebo Slovensku, elitám to všade vyhovuje.

Mlčia politici, mlčia strany, mlčia predstavitelia štátnej moci, mlčia zástupcovia mimovládnych organizácií, mlčia „osobnosti“, mlčia celebrity ba mlčia aj herci, ktorí sa v minulosti pasovali za ochrancov slobody.

Veľká časť študentov naopak nemlčí.  Oni dnes volajú ešte po tvrdšej cenzúre. Ich indoktrinácia je po 20 rokoch „správnej výchovy“ už dokonaná.

Vytesnením „nesprávnych názorov“ z verejného priestoru Internetu a sociálnych skupín sa vytvára verejný uniformovaný priestor. Diskusie sa presúvajú do uzavretých skupín, ktorých názorové spektrum nie je vnútorne rozporné.  Sú to bubliny bez vzájomnej interakcie.

Spoločnosť sa rozpadá na vzájomne nekomunikujúce skupiny, kde však moc drží tá istá skupina, ktorá má pod palcom médiá, ozbrojenú moc a ovplyvňuje sociálne siete. Je to koniec demokracie, ako ju poznáme.

Protest je dnes možný len cez pokus o zvolenie kandidáta, ktorý nie je z prostredia elít. Virtuálne bubliny síce nespolupracujú, ale môžu sa zjednotiť pri prejave politických práv v reálnom svete. Práve preto je nutné, aby sa súčasťou uniformného myslenia stali všetci tí, ktorých je možné ovplyvniť.

O tom je tlak na školy, tvrdé vymáhanie výchovy mladej generácie k „správnym názorom“ a zároveň snaha oslabiť vplyv rodiny, aby nemohla tomuto procesu konkurovať a zmariť ho. Cieľom je poddajný človek bez názoru, ktorý bude slepo akceptovať, čo sa dočíta v politicky korektnom denníku.

Česko ešte nepokročilo pri masírovaní tak ďaleko aby kandidát „elity“ mal istú výhru. Bohužiaľ pokročilo už tak ďaleko, že drastické obmedzovanie prístupu k informáciám, časť spoločnosti a konformnej elity nielenže ticho schvaľuje, ale ešte vyzýva na pritvrdenie.

Slovensko nie je iné. Možno sú toto posledné roky, kedy môžeme relatívne slobodne prejaviť svoj názor a získať pre neho pozornosť. Sloboda slova nie je len o tom, niečo napísať, ale aj slobodne to šíriť a slobodne o tom diskutovať.

Česko už Rubikon prekročilo, sloboda slova sa ocitá v defenzíve., skôr alebo neskôr to postihne aj našu krajinu.

Rozhodne nemienim mlčať, keď i novodobí boľševici uzurpujú moc. Aspoň dokiaľ nezasiahne „ideopolícia

O autorovi

2 komentáre

  1. Mišo Lehocký

    Vtip je v tom, že dnešných novoboľševikov – strážcov názorovej čistoty kontrolou internetu, ich samotných toto úporné snaženie raz dobehne. Jedného krásneho dňa zistia, že nejaký, ešte snaživejší, veľký brat – vypne aj ich. Súdruhovia, tadiaľto cesta nevedie!

  2. Ypsilon Nezard

    Každá totalita se snaží ovládnout veřejný prostor, média. Ideologií
    Evropské unie je neomarxismus (se všemi odvozeninami jako
    multikulturalismus, genderismus, atd., nově také zideologizovaná
    liberální demokracie), který se nutně, ze svých filozofických základů,
    projevuje totalitně (na rozdíl od brutálního komunistického režimu jde o
    měkkou totalitu), a jeden z nástrojů je cenzura.
    V ovládnutí všech
    sfér společnosti desítky let trvajícín dlouhým pochodem institucemi, je
    klíčové vzdělání, zvl. vysoké školství, kde se připravují také
    žurnalisté, a vůbec mládež touto ideologií ovlivněná (humanitní a
    genderové obory). I pokud by konzervativní pravice měla snahu zabránit
    ovládnutí médií je to obtížné (posun médií doleva má i další příčiny).
    Pro připomenutí slova Patricka Buchanana z knihy Smrt Západu, kde v kap.4, cituje J.F.Coopera:
    „Zatímco
    většina konzervativců bojovala ve studené válce, malá skupina držela
    zapomenutou frontu, kulturní válku. Cooper naléhal na konzervativce, aby
    vzali kulturní válku za svou novou věc, a promluvil o již ztraceném
    území:

    „Před sedmdesáti lety napsal italský marxista Antonio
    Gramsci (1891–1937), že pro socialismus je nejdůležitější misí ,dobytí
    kultury‘. Od konce druhé světové války se liberální levice dokázala
    zmocnit nejen umění, divadla, literatury, hudby a baletu, ale i filmu,
    fotografie, vzdělání a médií.
    Ovládnutím kultury levice diktuje nejen
    odpovědi, nýbrž i kladení otázek. Zkrátka ovládá kosmologický aparát,
    pomocí něhož většina Američanů chápe smysl událostí.
    Tato kosmologie
    je založena na dvou velkých axiomech: prvním je, že ve světě neexistují
    žádné absolutní hodnoty, žádné normy pro krásu a ošklivost, dobro a zlo.
    Druhým axiomem je – ve světě bez Boha, že levice má mravní nadřazenost v
    roli posledního arbitra lidských činností.“ (pozn.47: Cooper, James F,
    „The Right Agenda: Recapture the Culture”, American Arts Quarterly,
    jaro/léto 1990, s.3.)“
    (konec citace)
    —–
    A právě cenzura souvisí a udržením dominance levice ve veřejném prostoru, omezení svobody slova pod záminkou boje proti nenávisti, je zároveň bojem proti politické opozici (což se děje v Německu, a nyní i v ČR, jako pokus prounijně ovlivnit výsledky voleb). Je to jen prostý doklad toho, že EU je totalitní systém.
    Náprava tohoto stavu znamená opět
    začít ve školství, ovšem pročištění všech sfér společnosti od ideologie
    kulturního marxismu a jejích derivátů bude trvat opět desítky let, pokud
    se bude postupovat podobnými pozvolnými metodami zdola, rychlejší může
    být náprava řízená shora, to ovšem znamená prosazení stran konzervativní
    pravice a konzervativních křesťanských stran ve vedení států, příp.
    nadnárodních struktur, ale např. Evropská unie se mezitím nejspíše
    rozpadne. Nečeká nás lehká budoucnost.

Príspevky za Júl

Pin It on Pinterest

Share This