Pri minulom komentári k českým voľbám som vyjadril názor, že sú súčasťou širšieho pohybu. Nejde tu o nič menšie ako o snahu vytvoriť totalitne ladenú spoločnosť.
V globálnej spoločnosti majú niektoré témy rozsah, ktorý prekračuje hranice štátu. Za posledné roky sa vyprofiloval systém zdieľania názorov a informácií cez sociálne sieti. Obmedziť prístup na sociálnu sieť dnes znamená dať do ruky obrovskú výhodu oponentovi. Prístup na Internet cez Facebook tvorí najväčšiu časť prevádzky Internetu
Iste, môžeme si povedať, že Facebook, Google, Instagram sú súkromné spoločnosti a môžu si robiť čo chcú. Tak to bolo ešte pred piatimi rokmi. Dnes sú to reguláciami zviazané spoločnosti natoľko, že sú prakticky vládnymi médiami. Presadzujú politiku, ktorá je v súlade s politikou elitnej časti spoločnosti.
Drakonické postihy, ak spoločnosti okamžite nebudú odstraňovať nevhodné názory, viedli k odstraňovaniu akýchkoľvek kritických názorov. Zákon v Nemecku od 1.1.2018 umožňuje pokutovať spoločnosti až do výšky 50 miliónov eur.
Základom demokracie je slobodná diskusia. Nejde len o kolektívne opakovanie rovnakých fráz rôznymi slovami, ale o stret myšlienok, ideí , názorov a predstáv. Je úplne jedno, že sa niekto mojim názorom cíti dotknutý. Ak ho nebudem môcť vysloviť, demokracia končí.
Zastavenie stránok Parlamentní listy a skupín podporujúcich Miloša Zemana je jasným dôkazom, kam spoločnosť pokročila. Len dva dni po mojom predchádzajúcom komentári…
Štát určil reguláciami, že spoločnosti musia cenzurovať. O obsah cenzúry sa starajú organizované skupiny, ktoré identifikujú „škodlivé názory„. Činnosť týchto skupín nie je prejavom slobody slova, alebo názoru. Je to naopak nástroj totality, ktorý je v priamom protiklade so slobodou a demokraciou.
Čo je najhoršie, deje sa ta za asistencie a tichého súhlasu štátu, elít a „osobností“. Je jedno, či hovoríme o Česku, alebo Slovensku, elitám to všade vyhovuje.
Mlčia politici, mlčia strany, mlčia predstavitelia štátnej moci, mlčia zástupcovia mimovládnych organizácií, mlčia „osobnosti“, mlčia celebrity ba mlčia aj herci, ktorí sa v minulosti pasovali za ochrancov slobody.
Veľká časť študentov naopak nemlčí. Oni dnes volajú ešte po tvrdšej cenzúre. Ich indoktrinácia je po 20 rokoch „správnej výchovy“ už dokonaná.
Vytesnením „nesprávnych názorov“ z verejného priestoru Internetu a sociálnych skupín sa vytvára verejný uniformovaný priestor. Diskusie sa presúvajú do uzavretých skupín, ktorých názorové spektrum nie je vnútorne rozporné. Sú to bubliny bez vzájomnej interakcie.
Spoločnosť sa rozpadá na vzájomne nekomunikujúce skupiny, kde však moc drží tá istá skupina, ktorá má pod palcom médiá, ozbrojenú moc a ovplyvňuje sociálne siete. Je to koniec demokracie, ako ju poznáme.
Protest je dnes možný len cez pokus o zvolenie kandidáta, ktorý nie je z prostredia elít. Virtuálne bubliny síce nespolupracujú, ale môžu sa zjednotiť pri prejave politických práv v reálnom svete. Práve preto je nutné, aby sa súčasťou uniformného myslenia stali všetci tí, ktorých je možné ovplyvniť.
O tom je tlak na školy, tvrdé vymáhanie výchovy mladej generácie k „správnym názorom“ a zároveň snaha oslabiť vplyv rodiny, aby nemohla tomuto procesu konkurovať a zmariť ho. Cieľom je poddajný človek bez názoru, ktorý bude slepo akceptovať, čo sa dočíta v politicky korektnom denníku.
Česko ešte nepokročilo pri masírovaní tak ďaleko aby kandidát „elity“ mal istú výhru. Bohužiaľ pokročilo už tak ďaleko, že drastické obmedzovanie prístupu k informáciám, časť spoločnosti a konformnej elity nielenže ticho schvaľuje, ale ešte vyzýva na pritvrdenie.
Slovensko nie je iné. Možno sú toto posledné roky, kedy môžeme relatívne slobodne prejaviť svoj názor a získať pre neho pozornosť. Sloboda slova nie je len o tom, niečo napísať, ale aj slobodne to šíriť a slobodne o tom diskutovať.
Česko už Rubikon prekročilo, sloboda slova sa ocitá v defenzíve., skôr alebo neskôr to postihne aj našu krajinu.
Rozhodne nemienim mlčať, keď i novodobí boľševici uzurpujú moc. Aspoň dokiaľ nezasiahne „ideopolícia„