V Česku sa podarilo niektorým jedincom prepracovať vééééľmi vysoko v štruktúrach EU. Takže českí občania vedia, čo si majú o týchto jedincoch myslieť. Jedným z nich je aj generál Petr Pavel, ktorý sa stal v roku 2015 predsedom vojenského výboru NATO, čo je po generálnom tajomníkovi druhá najvyššia funkcia. Vojenský analytik Jaroslav Štefec si o výrokoch týchto ľudí myslí svoje a jeho výroky dokonale vystihujú aj stav slovenskej armády a slovenských europolitikov.
[sociallocker][/sociallocker]
Mám taký neodbytný pocit, že každý, kto prejde európskymi alebo aliančným štruktúrami, začne trpieť komplexom velikášstva a zblbne (pozri napr. pani Šojdrová). Včera prebehla v CEVRO inštitúte beseda na tému „NATO v 21. storočí a česká armáda„. Kto na nej skutočne perlil, bol generál Petr Pavel.
Asi som čakal od človeka, ktorý tri roky zastával pozíciu predsedu vojenského výboru NATO, trochu väčší prehľad, schopnosť odpútať sa od prihlúplych klišé a hovoriť o stave a budúcnosti českej armády v duchu vysokého postavenia v štruktúrach Aliancie, hoci bývalého. Rozhodne som nečakal propagandu na úrovni horších dní ČT24.
Problém nie je vlastne ani v tom, čo sa nám pán generál pokúšal oznámiť. Je mi napokon jasné, že po troch rokoch pobytu v centrále NATO musí mať v hlave pekný guláš. Český synček z chudobných pomerov bez schopnosti strategického myslenia to asi mal veľa zložité. Stal sa na tri roky bohom, aby sa potom zase vrátil medzi prostý český ľud. Podstatné je to, že jeho oznámenia sú samé o sebe propagandistické reči bez štipky pragmatického obsahu, pred ktorými nás paradoxne jedným dychom v rovnakom prejave varuje. Navyše, a to je ďaleko horšie, viditeľne nepozná význam mnohých pojmov, ktorými svoju reč prešpikoval.
Nevedel som, či sa mám smiať alebo plakať, keď tento bývalý náčelník generálneho štábu AČR vykladal že „…politici v tuzemsku prezentujú ako najväčšiu hrozbu medzinárodný terorizmus. Je to jedna z hrozieb, ale pre Česko nie tak urgentná ako iné.“
Ako na to pán generál prišiel? A tuší vôbec, čo znamená pojem „medzinárodný terorizmus„? Vzhľadom na svoj stav by mal vedieť, že toto spojenie je samo o sebe nezmyselné. Bez ohľadu na jeho používanie vo Wikipédii, jednom z propagandisticky najviac zmanipulovaných informačných zdrojov sveta. A ktoré že to sú tie viac urgentné „iné“ hrozby?
Na rovnakú úroveň patrí apel, že si musíme „…byť plne vedomí bezpečnostných hrozieb, ktorým čelíme. Nielen NATO, ale aj české ozbrojené zložky musia mať schopnosti čeliť nevojenským hrozbám, ako sú propaganda, informačná vojna, kybernetické útoky a hybridné útoky.“
Pán generál tu hovorí o nevojenských hrozbách, aby vzápätí skočil rovnými nohami do všetkých možných vojen a útokov. Kecia piate cez deviate hrušky, jablká a slivky, aby nakoniec do týchto nezmyselných lekvárov vrazil jednu borovicoú šišku v podobe „hybridného útoku„. Mám obavu , že nemá ani potuchy, čo to tie hybridné útoky vlastne sú a viditeľne nemá potuchy dokonca ani o tom, čo zahŕňajú tie „nevojenské hrozby„.
Varovanie, že Rusko „…z roka na rok zvyšuje svoj vplyv v Česku, ktoré kvôli členstvu v Severoatlantickej aliancii neberie ako priateľa, ale ako bezpečnostnú hrozbu.“ je už úplne mimo témy. Videli ste staršiu komédiu „Myš, ktorá revala„? Presne takto na mňa podobné veľkohubé vyhlásenie pôsobí.
Pre Rusko nepredstavujeme hrozbu jednoducho preto, že na to nie sme dosť veľkí a ako obyčajná banánová kolónia sme nielen bez vlastnej armády, ale aj bez vlastnej zahraničnej politiky. To, čomu sa čisto zo zotrvačnosti hovorí AČR, predstavuje pre Rusko jediné – príležitosť na pobavenie nad tým, kam až môžu občania nechať klesnúť svoj vlastný štát a rezignovať na vlastnú bezpečnosť tým, že nechajú svojim politikom prakticky zlikvidovať svoju armádu.
Korunu tomu nasadil námestník ministra obrany pre vyzbrojovanie a akvizície Koštoval. Tento hrobár mnohých akvizičných plánov a projektov AČR aj ministerstva obrany najprv vyhlásil, že musíme investovať do nových technológií a naučiť sa ich používať, a potom za tento „technologický pokrok“ označil nákup 80 ks vozidiel Iveco pre chemické vojsko za viac ako 5 miliárd korún. Čo je mimochodom samo o sebe dosť nad limit, a určite by sa na to mal premiér pozrieť trochu bližšie.
A konečne vyhlásenie, že prínos tohto predraženého nákupu spočíva v tom, že „…to je naša špecializácia v rámci NATO“ je už rýdze sci-fi. Nikdy ju po nás nikto z NATO nechcel. Jediné, čo po nás v súčasnej dobe chce Aliancia ústami prezidenta Trumpa, je vybudovať armádu, ktorá nás dokáže ubrániť a v prípade potreby vďaka nej budeme schopní pomôcť aj aliančným partnerom. Koštovalovo vyhlásenie je naviac v príkrom rozpore s vyhlásenými zámermi súčasného náčelníka generálneho štábu, generála Aleša Opaty aj ministra Luboša Metnara.
Takže zhrnuté a podčiarknuté – keď páni Pavel a Koštoval predstavujú reprezentatívnu vzorku zástupcov AČR a MO SR a názorov ich zamestnancov, Rusko sa nás báť v žiadnom prípade nemusí. Či už preto, že viditeľne ani jeden z nich nemá schopnosti na to, aby zastával svoje súčasné alebo minulé pozície, alebo preto, že česká miniarmádka je len chimérou, ktorej vyhľadávanie na území Česka by dalo každému nepriateľovi takú prácu, že by možno radšej odtiahol , pretože by ho to jednoducho prestalo baviť.
Zdroj: Jaroslav Štefec