Český portál Aktuálne informuje o zvláštnej kauze, kde Ukrajinci odmietajú označovanie dnešného územia Ukrajiny ako „slovanská krajina„. Ide o spor okolo pamätnej tabule na mohyle padlých legionárov pri Zborove, ktorý je dnes súčasťou Ukrajiny.

Ukrajincom vadí jedno slovo na pamätnej doske mohyly padlých československých legionárov v dnes ukrajinskom Zborove. Text je v češtine a píše sa tu o „staré slovanské zemi„. Kyjeva však s textom z roku 1927 nesúhlasí a chcú aby bol prepísaný o hovoril o „staré ukrajinské zemi„. Mohyla, v ktorej spočívajú pozostatky 173 legionárov z bitky pri Zborove z roku 1917, bola vlani zrekonštruovaná českým ministerstvom obrany.

Môže obyčajné slovo „slovanský“ na Zborovskej mohyle s pozostatkami 173 československých legionárov vyvolať roztržku medzi Prahou a Kyjevom? Už niekoľko mesiacov sa k tomu schyľuje. Ukrajina chcem aby Česko uvedené slovo nahradilo slovom „ukrajinský„.

Ukrajinská štátna komisia žiada, aby Česku zmenilo pôvodný text z roku 1927 na pamätnej doske mohyly, ktorá bola vlani zrekonštruovaná. Pietna pripomienku, že „zde, na staré slovanské půdě, odpočívají synové Československa padlí v bitvě u Zborova„, má nahradiť konštatovanie „zde, na staré ukrajinské půdě„.

Praha sa teraz snaží tlmiť vášne, ktoré pôvodný text aj snahy o zmenu prebúdzajú. Ukrajinský termín na zmenu pritom vypršal 26. júna.

Ako ale pripomína profesor Jaroslav Vaculík z brnianskej Masarykovej univerzity, historik špecializujúci sa na Čechov a Slovákov v zahraničí, ukrajinská požiadavka nie je podopretá jednoznačnými faktami.

Dedina Kalynivka vo Zborovskom rajóne v Ternopilskej oblasti, kde legionárska mohyla stojí, patrila v čase bitky pri Zborove v júli 1917 už dlho Rakúsko-Uhorsku. A medzi dvoma svetovými vojnami naopak Poľsku. Po 17. septembri 1939, kedy ju okupovala Červená armáda, potom táto oblasť pripadla Sovietskemu zväzu.

Je teda problematické jednoznačne tvrdiť, že ide o ‚starú ukrajinskú pôdu‘. Takto by som to nikdy neformuloval,“ hovorí profesor.

A keď pôjdeme ešte ďalej, tak táto oblasť patrila historicky k Haličsko-vladimírskemu kniežatstvu. „Takže ide naozaj o prastarú slovanskú krajinu a prvorepublikový text na legionárskej mohyle z roku 1927 tomu zodpovedá. Je presný,“ dodáva profesor. Podľa neho je snaha o jeho prepísanie „málo vídaným nezmyslom“ a „prekrúcaním histórie„.

Meniť históriu podľa politickej situácie?

Komisia pod vedením podpredsedu ukrajinskej vlády Pavla Rozenka v liste, ktorý má Aktuálne.sk k dispozícii, upozorňuje Prahu, že Kyjev od samého začiatku plánov na rekonštrukciu mohyly protestoval proti súslovie „na staré slovanské pôde“. Česi ale vraj stanovisko nerešpektovali.

Pôvodný text na Zborovské mohyle z roku 1927

º  Staré a už nevyhovujúce mramorové pamätné dosky boli pri minuloročnej rekonštrukcii Zborovskej mohyly sňaté a nahradené bronzovou doskou. Teraz sú v depozitári Vojenského historického ústavu.

º  Plné znenie pôvodného textu: „Zde, na staré slovanské půdě, odpočívají synové Československa padlí v bitvě u Zborova, jež dala jim slavné vítězství ve svatém boji za osvobození jejich vlasti a za šťastnější budoucnost všech svobodných národů slovanských.

Českí experti, ktorých redakcia oslovila a ktorí sa téme venujú, ale tvrdia opak. Tajomník ukrajinskej medzirezortnej komisie Svjatoslav Šeremeť vzniesol podľa nich námietky až tesne pred slávnostným odhalením legionárskej mohyly, ku ktorému došlo 2. júla 2017.

Mohyla bola opravená, bronzové dosky sa odlievali a pán Šeremeť zrazu vyrukoval s nezmyselnou požiadavkou zmeniť deväťdesiat rokov starý legionársky text,“ hovorí historička Dagmar Martínková, členka tímu, ktorý mal rekonštrukciu pamätníka na starosti.

Dodáva, že Šeremeť po celú dobu prerokúvania technickej dokumentácie, ale aj samotnej rekonštrukcie mlčal. „Nič nenamietal, s ničím nám nepomáhal, všetko mu trvalo strašne dlho. Rovnako ako tamojším úradom,“ tvrdí Martínková.

Historička sa napriek tomu snaží požiadavku, na ktorej Ukrajinci trvajú, pochopiť: “ ‚Starú slovanskú pôdu‘ chápu zrejme aj kvôli ruskej okupácii Krymu a bojom na východnej Ukrajine ako prikláňanie sa k rusofilstvu. Čo považujem za nezmysel.

Ani historik Dalibor Vácha, expert na legionársku problematiku, nevidí dôvod aktualizovať historický text. „Či sa Ukrajinci necítia Slovanmi? Možno chápu slovanstva ako nástroj ruskej hegemónie. To je jediná logická odpoveď, ktorá ma napadá. Chápem ich problémy s Ruskom, ale požiadavka na prepísanie historického textu na Zborovskej mohyle je za hranou až príliš,“ pridáva sa k názoru Martinková.

Ideu panslovanstva presadzovalo podľa historikov už cárske Rusko ako nástroj na ovládnutie Slovanov. A Ukrajincov nakoniec ovládlo. Experti súhlasia, že na nôtu panslovanstva hrá aj terajšie vedenie Kremľa. „Niektorí Ukrajinci preto môžu chápať text úplne inou optikou ako my,“ pripúšťa Vácha.

Ukrajina je podľa českých historikov už dlho pod obrovským tlakom Kremľa, ktorý spochybňuje jej územnú celistvosť. „Z toho potom zrejme vyplývajú aj poľutovaniahodné chyby, ako je snaha prispôsobiť si históriu. Niekedy však za každú cenu,“ myslí si profesor Vaculík z Masarykovej univerzity.

Nie som Slovan, ale Ukrajinec

O vzájomnom nepochopení hovorí aj historička Martínková, ktorá je zároveň predsedníčkou Združenia Čechov z Volyne. A spomína na rekonštrukciu mohyly: „Keď sme chceli, aby Svjatoslav Šeremeť z ukrajinskej komisie povedal historické vysvetlenie, prečo sa mu nepáči termín ‚stará slovanská zem‘, tak tvrdil, že Čechom by sa podobný text tiež nepáčil, ak by bol na nejakom pomníka v Česku,“ opisuje.

Keď sa ho historička spýtala, či to teda znamená, že sa on sám necíti ako Slovan, Šeremeť odpovedal: „Ja nie som Slovan! Ja som Ukrajinec!

S niečím podobným sa Martínková podľa svojich slov ešte nestretla. „Pán Šeremeť a ľudia, ktorí ho počúvajú, prepisujú históriu aj doložené dáta s faktami. Nechápem to. Nikdy ten text na mohyle nikomu nevadil. Ani po rozpade Sovietskeho zväzu,“ pripomína.

Jevhen Perebyjnis, ukrajinský veľvyslanec v Česku, napriek tomu dúfa, že sa nakoniec podarí nájsť východisko prijateľné pre obe strany. „Zoznámim sa so stanoviskom nášho Ústavu národnej pamäte. Najmä prečo požaduje zmenu textu na Zborovskej mohyle. A budem chcieť počuť aj ich názor, ako ten problém riešiť, bez toho aby to škodilo ukrajinsko-českým vzťahom,“ uviedol pre Aktualne.cz.

Perebyjnis však podobne ako podpredseda ukrajinskej vlády Rozenko tvrdí, že ukrajinská strana mala výhrady k rekonštrukcii mohyly už od počiatku. To ale českí experti, ktorí sa na oprave podieľali, odmietajú.

Česi navyše mali pri rekonštrukcii jednu oporu – vedenie Ternopilskej oblasti, kde sa pamätník nachádza. To podľa Pavla Filipka z odboru pre vojnových veteránov ministerstva obrany odmietlo snahu Kyjeva čokoľvek meniť. „Nieto pár dní pred slávnostným odhalením mohyly,“ dodal.

Zborovská mohyla je o našich padlých

České ministerstvo obrany berie podľa šéfa spomínaného odboru Eduarda Stehlíka požiadavka Kyjeva veľmi vážne: „Snažíme sa ukrajinskej strane trpezlivo vysvetľovať, že nejde o provokáciu, ale zachovanie pôvodného hrobu z roku 1927. Nechceme totiž, aby spor – ako v niektorých iných krajinách – vyústil do útokov a ničenie vojnových hrobov a pomníkov.

Takisto Stehlík hovorí, že všetky plány na rekonštrukciu mohyly mali Česi od Ukrajincov vopred schválené. Mohylu okrem toho opravovali za české peniaze ukrajinské firmy.

Problém s ňou vraj nemajú ani miestni ľudia. Mohylu navyše vlani odhaľovali vysokí ukrajinskí predstavitelia a nikto z nich nemal námietky.

Tlmiť emócie sa snažia aj poslanec za ODS Pavel Žáček, predseda skupiny medziparlamentných priateľov Česká republika – Ukrajina. „Ide o veľmi citlivú otázku pre Čechov aj Ukrajincov. Pre Čechov je Zborovská mohyla jedným z významných symbolov obnovy štátnosti, jedným z impulzov vzniku Československa. Ukrajinci potom trochu úporne dekomunizují spoločnosť, prehodnocujú históriu,“ vysvetľuje.

Žáček sa preto chce v najbližších dňoch stretnúť s ukrajinským veľvyslancom Perebyjnisem. „Snáď sa nám podarí posunúť šibeničnú lehotu na odstránenie dosky. Veď je to o našich padlých, takže nás snáď Ukrajinci vypočujú,“ dúfa poslanec.

Prečo majú aj Slováci svojho kráľa?

Ukrajinci hľadajú podľa profesora Vaculíka stoj čo stoj svoje historické tradície. Podobne ako Česi v 19. storočí v čase prekvapivého nájdenie Rukopisu královédvorského a zelenohorského.

Výsledkom je snaha, aby Zborovská mohyla ležala na ‚starej ukrajinskej zemi‘, hoci Ukrajina sa ako termín začala práve v Haliči používať až v druhej polovici devätnásteho storočia a v Rusku dokonca až v storočí dvadsiatom. Ukrajinský štát vznikol de iure až v roku 1917 vyhlásením Ukrajinskej ľudovej republiky. Ukrajina bola až do tej doby buď súčasťou Ruska, alebo Poľska,“ vysvetľuje Vaculík.

Ukrajinci sú aj kvôli anexii Kryme možno precitlivení na územnú celistvosť. Predovšetkým sú ale nacionalisti, preto tiež zdôrazňujú ukrajinskosť všetkého. Je to rovnaké, ako keď niekdajší slovenský premiér Robert Fico vyhlásil veľkomoravské knieža Svätopluka za ‚prvého a najmocnejšieho kráľa starých Slovákov‘,“ prirovnáva. „Nové či mladé národy sa chcú často veľmi úporne a nepravdivo zviditeľniť.

A čo si o snahe prepísať text na mohyle myslia potomkovia legionárov, ktorí u Zborova bojovali? „Chápem, že Ukrajinci bojujú o svoju identitu. Ako im v tom ale môže pomôcť prepísanie deväťdesiat rokov starého textu?“ pýta sa Peter Švec, prasynovec generála Karla Kutlvašra.

Niekomu to môže prísť ako banalita, ale podobné prepisovanie dejín a faktov je cestou do pekiel. Za komunizmu sme to predsa zažili, keď sme na celé desaťročia vygumovali legionárov, bez ktorých by Československo nevzniklo,“ dodáva.

Pomníky československým legionárom či vojakom z druhej svetovej vojny sa na Ukrajine zatiaľ neničia. Avšak pri snahe obnoviť pomník päťdesiatim trom legionárom, ktorí padli neďaleko ukrajinského Dubna, sa česká delegácia stretla so striktným odmietnutím miestnych volených zástupcov: „Veď legionári vraždili predsa Ukrajincov!