Blogerka a externá komentátorka Českého rozhlasu Plus Karolína Stonjeková oznámila, že rozhlas neodvysielal jej komentár. A ani nebude odvysielaný. Vraj je „slabý„.
[sociallocker][/sociallocker]
Karolína na sociálnej sieti situáciu glosuje, že „iné ako slabé príspevky písať neviem – o čom svedčí aj to, že ten minulý sa niekoľko dní držal na pozícii najčítanejšieho komentára…“
Každopádne nám tú slabotu slabú dáva Karolína k dispozícii na prečítanie. A vraj si obrázok máme urobiť sami… 🙂
EURÓPSKE PARADOXY
Po udalostiach minulého týždňa máme jasno! Zloduchom roka sa stáva maďarský premiér Viktor Orbán.
Je totiž autoritár a navyše hrozba takzvanej liberálnej demokracie, ktorý odmieta prijímať imigrantov a neváha sa postaviť proti špičkám Európskej únie. Fakt, že nebyť posledne spomínaných dvoch bodov, nebol by Orbán nikdy obviňovaný z tých prvých dvoch, ponechajme teraz bokom, pretože o maďarskom premiérovi a jeho politike sme už v posledných dňoch počuli mnohé.
Čo ale zostalo našim očiam a ušiam trochu skryté, je hlavná postava anitorbánovského ťaženia v Európskom parlamente, štyridsaťštyriročná poslankyňa Judith Sargentiniová. Nepozrieť sa na túto dámu i jej politickú stranu bližšie, by bola večná škoda, pretože tieto informácie poskytujú o súčasnom stave Európskej únie niekoľko veľmi zaujímavých informácií a prinášajú niekoľko ešte zaujímavejších paradoxov.
Domovská strana Sargentiniové, zvaná Groen Links, vznikla v roku 1989 zlúčením 4 strán: Pacifistickej socialistickej strany, Politické strany radikálov, Evanjelickej ľudovej strany a tú najväčšiu perličku si nechajme na koniec – Komunistickej strany Holandska.
Sama Sargentiniová sa potom politicky profilovala na takých témach, ako je boj napríklad s klimatickou zmenou, podpora migrácie, či ženská emancipácia. A ako sama priznáva, už ako dieťa sa s rodičmi zúčastnila demonštrácií proti umiestňovaniu jadrových zbraní.
Stojí za to zdôrazniť, že strana Groen Links nikdy od svojho založenia nebola vo vláde a bez ohľadu na aktuálne preferencie, zatiaľ nikdy v celoštátnych voľbách nezískala viac ako 10% hlasov. V posledných voľbách do Európskeho parlamentu potom domovská strana europoslankyne Sargentiniovej získala iba 6,9% hlasov a o dve percentá a jedného europoslanca si tak pohoršila oproti voľbám v roku 2009.
Sčítané, podčiarknuté: Opakovane demokraticky zvolený premiér Orbán bol na koberčeku pred dámou, ktorá s akýmikoľvek exekutívnymi funkciami nemá žiadne skúsenosti. Žena, ktorej strana nikdy neprekročila 10% je hlavným kritikom politika, ktorého zoskupenie naopak nikdy za posledných 16 rokov nekleslo pod 40% hlasov.
A našej pozornosti by nemal uniknúť ani fakt, že muž, ktorý bol na konci 80. rokov jednou z popredných postáv študentského antikomunistického hnutia, teraz stojí proti europoslankyni, ktorej strana z podstatnej časti vznikala práve na ideách komunizmu.
A to je ten najväčší paradox vôbec! Že onen povestný európsky mainstream dnes nereprezentuje antikomunistický ochranca konzervatívnych hodnôt, ale naopak dáma z extrémne ľavicovej strany s komunistickými koreňmi.
Ak je práve toto pre Európsku úniu dobrá správa, na to nech už si odpovie každý sám.
Zdroj: Karolína Stonjeková
Ďalšie príklady komentárov Karolíny