Vyberte položku Stránka

JOZEF KAMENSKÝ: Karol MarS

JOZEF KAMENSKÝ: Karol MarS

Ja viem, v titulke som urobil preklep, ale ide o preklep skôr ujasňujúci, ako zahmlievací a nejde len o to, že priezvisko Marx podľa niektorých zdrojov etymologicky znamená človeka zasväteného bohu vojny Marsu. A keď sme už pri tom, Karol znamená niečo ako „ostrý chlapík“.

[sociallocker][/sociallocker]

Narodil sa tesne po pohanských oslavách archetypu Venuše, kedy sa ľudia okrem iného oddávali bujarým oslavám hlavne sexuálneho podtónu. Venuša, ochrankyňa to vzbúrencov proti poriadku, matka anarchie. A zvlášť máte tú chuť rebelovať, ak sa narodíte do rabínskej rodiny, pričom v živote Židov každý úkon dňa mal svoje presné pravidlo ukotvené v náboženských predpisoch. Dá sa povedať, že ak najviac slobody by sme mali mať hlavne len v duchovnej oblasti, skostnatenie náboženstva je potom tragédiou, pretože toto sa musí mladej duši dychtiacej po slobode zhnusiť a ono sa to mladému Karlovi aj zhnusilo.

Napriek smerovaniu pod ideou ateizmu, kde človeka určujú jedine jeho telesné potreby, ktoré Marx manifestuje pod pojmom „výroba“, pôsobí tento Karol aj ako Mojžiš, ktorý chce už nie len Židov, ale celé ľudstvo vyviesť z otroctva „Egypta“, ktorý prestavuje starý svet. Je to ale Mojžiš, ktorý sa dal dohromady s anglosaskou vedou (darvinizmus), ktorý vidí vo svojom okolí iba boj o majetky a toto pokladá za kapitalizmus.

Ak sa tvrdí, že Marx naviazal na Hegela, treba povedať, že si z neho zobral len hrubú kostru, obsah zavrhol. Kým Hegel ukazuje vývoj svetového ducha a k tomu si berie ako pomôcku princíp tézy, antizézy a syntézy, Marx ducha vynechá, a tak vývoj ukazuje len ako vývoj matérie, pričom vnútorné pnutia duchovného charakteru zviditeľňuje ako vonkajšie revolúcie. A tu je jeho Mars …

Marxizmus by sa kľudne mohol nazývať aj marsizmom a história to potvrdzuje. Všetky rovnostárske spoločnosti, alebo málo dbajúce na hierarchiu mali militantný charakter. Napríklad Sparta, bratríci …

Bratstvo medzi ľuďmi je samozrejme jedným z dôležitých aspektov života spoločnosti, lenže nie jediným. Akési súznenie duší sa vyžaduje tam kde treba silu, preto je to často šport, výroba, armáda.

Problém marxizmu je ten, že nám ukazuje len kostru a ľudia si do nej premietajú kadečo. Veď čo nám má v skutočnosti povedať to, že vývoj je len o vzťahoch vo výrobných prostriedkoch, že všetko sa točí len okolo výroby? Pre Marxa je kultúra iba nadstavbou hospodárstva, dá sa to pretlmočiť aj tak, že kultúra sa rozvíja od plnosti brucha, či nejakých telesných potrieb. To, že Karol doma videl absolútne stotožnenie ducha s hmotou v prejavoch judaizmu, to nás predsa nesmie zmiasť.

Karol Marx videl – aha, všetko je len o peniazoch, o majetku, Boha a duchovna niet … A jeho súkromné názory ovplyvnili svet. Ovplyvnili, pretože ateizmus sa stáva módnym, kult konzumu sa dostáva k moci, a túto vieru urýchľuje vedecký pokrok.

Marx (Mars) teda dáva do popredia konflikt dôb, tlieska revolúciám, vlastne tlieska násiliu, veď hovorí o diktatúre proletariátu a verí v Raj ľudstva, onú zasľúbenú zem – komunizmus, kde neexistuje súkromný majetok, ani peniaze a každý dostáva podľa svojich potrieb. Tu Marx nenávidiaci náboženstvo sa ukazuje ako nábožný a má to asi z domu.

Nemôžem si pomôcť, ale myslím, žen kto koketuje s marxizmom, buď si doň premieta svoje idei, lebo on je bezobsažný, o čom môže napovedať vývoj hmoty, kult výroby (pre aký zámer), či bratstvo postavené na ničom, teda áno, na tej výrobe a spravodlivosť zobraná nevedno odkiaľ.

To je ono, masy sú hypnotizované pojmom „spravodlivosť.“ Nuž aká že to spravodlivosť sa nachádza vo svete, ktorý vznikol len náhodou a kde sa všetko krúti len okolo brucha?

Ak má marxizmus nejaký prijateľný rozmer, je to práve len tá spravodlivosť. Lenže ako vôbec o nej hovoriť, ide len o hmotu? Ako zmerať povedzme vynaloženú energiu v práci k odmene? Spálenými kalóriami, či ako? Samozrejme, že ľudia aj vykorisťujú, ale komunizmus ako záchrana?

Spravodlivosť je všeobecne ťažká téma, lebo kto ju posúdi? K tomu treba povedať aj to, marxizmus pôsobil pozitívne v kapitalizme takto, že elity kapitalizmu sa báli komunizmu a tak ustupovali požiadavkám odborov. Možno to povedať aj tak, že za vysokú úroveň života môže Západ vďačiť aj komunistickému východu, Rusko sa obetovalo pre ich prosperitu takto nepriamo a spolu s ním celý východný blok.

Aj keď je marxizmus je vo svojej podstate len o upriamenosti sa na hmotu a cnosti boha Marsa, no dodám k tomu aj vágny pojem spravodlivosti, reálne ak sa dával do praxe, neskôr sami marxisti museli sa stať menej radikálnymi. Napríklad za socializmu boli štátom dotované umelecké potreby, nedeľa sa doslova svätila a aj keď bola viera a Cirkev potláčaná, Cirkev financovali komunisti, a áno, máme tu financovanie Cirkví štátom ako dedičstvo komunizmu, aký to paradox.

Komunizmus síce nikdy nikde nebol, ale socializmus mal byť jeho predstupeň, kde ešte tu je nejaká diktatúra a to diktatúra proletariátu. Slovanského človeka, ktorý obyčajne slúžil iným nebolo treba dlho presviedčať k tomu, aby sa vykašľal na pánov a začal niečo aj sám. Bola to výzva, zároveň aj pasca. Niekedy sa pýtam, že kto by tie veci postavil ak nie komunisti …

Jednoducho človek ak nie je pre niečo zrelý, musí sa podotýkať s entitami ako je aj Marx, čiastočne oprávnenými, ale vo svojej totalite skazonosnými. Veď on chce spravodlivosť v hospodárskych vzťahoch nastoliť tak, že zruší súkromné vlastníctvo. Veľmi mi to pripomína to dnes, že „zrušme problémy v rodine tým, zrušíme rodinu“. A iné …

V Marxovom komunizme budú si všetci ľudia rovní, bez súkromného vlastníctva, neveriaci v duchovno, ale veriaci vo výrobu. Neviem odkiaľ začať aká je to blbosť. To akože zbavme ľudí majetku a oni automaticky budú bez túžby byť dominantnými, manipulativnými a inak nerestnými …

Dajme im ako boha pred oči výrobu a ani budú čo? Tam je toľko asociácii, že však pohrajte sa s tým nezmyslom sami.

Z istého uhla pohľadu sa dokonca komunizmus podobá na kapitalizmus a tým styčným bodom je idea výroby a konzumu. Našťastie ale kapitalizmus neprežíva len pre fixáciu na výrobu, podobne ako socializmus neprežíval len pre striktné dodržiavanie idei Marxa. A vôbec ľudská spoločnosť je komlexnejšia, akoby išlo len o fixáciu na nejakú ideu.

Takže takto, Marx človek, ktorému pesach už liezol hore krkom glorifikuje ateizmus a koľkože peňazi im to ušlo, lebo sú veriaci, to tiež zohľadnil. Spravodlivosť je ale iné kafé a tú náš Karol naozaj mohol poznať len skrz to, čo znenávidel a to je Tóra.

Náš Karol, ktorý chce spravodlivosť, má spravodlivosť v krvi. Podobne ako naša kresťanská civilizácia kde odchovanci múdrosti generácii žijú z týchto generácii, ale zároveň na nich pľujú.

Marxizmus nemôže byť pravdou „vše a všudy“, veď už len keď si rozoberieme jeho cnosti ako „sloboda, rovnosť bratstvo“. To všetko sa predsa vylučuje, slobodný nemôže byť rovný, rovnosť nemôže byť v bratstve, atď. To, že vo veciach výroby môže mať marxizmus pravdu ukazuje realita aj v kapitalizme. Hovorím o tom ako sa zamestnávatelia snažia presvedčiť ľudí vo výrobe, že „všetci za jedného“ a pod …

Ako som už spomínal – marxizmus vylepšil kapitalizmus nepriamo, ale je to aj tak, že pre zisk sa zneužíva marxizmus a teraz ide o neomarxizmus. Veru korporácie dnes sú kamaráti so štátom a potom sa straty socializujú, resp. platíme si súkromné podnikanie z našich daní.

Spoločnosť bez súkromného vlastníctva by bola veľkým otáznikom, pretože každý vie, že človek má svoje poryvy duše a že príde aj potom túžba vlastniť a pod. Vždy si ľudia určia svoj spoločenský rebríček, svoje triedy, vždy sa budú nejako deliť a vždy tam bude hrať nejakú úlohu spiritualita.

Neviem čo presne myslí Juncker pod marxizmom, ale odhadujem to len na elementárnu spravodlivosť. O spravodlivosti ako takej asi bude iný môj článok. Lebo čo je to vlastne spravodlivosť?

O autorovi

Pin It on Pinterest

Share This