Portál Asia Times vydal zaujímavý komentár k vyhliadkam Číny. Stojí za to si ho prečítať
[sociallocker][/sociallocker]
Kritici Číny už viac ako 30 rokov očakávajú, že sa splní ich teória „nadchádzajúceho kolapsu„. Dnes si myslia, že táto teória je potvrdená najnovšími číslami HDP. Po zistení iba 6,6% rastu v roku 2018, čo je najnižšia miera za 28 rokov, kritici okamžite oznamovali: „My sme vám to hovorili.„
Domnievajú sa, že čínske hospodárstvo bude smerovať k ťažkému pristátiu kvôli „skrytým obrovským dlhom,“ ktoré odhadli na viac ako 300% HDP. Kritici tiež tvrdia, že prebiehajúca obchodná vojna medzi USA a Čínou spôsobila uzavretie mnohých tovární. „Dôkazom“ je postupný pokles čínskych štvrťročných mier rastu HDP v roku 2018: 6,8%, 6,7%, 6,5% a 6,4% v prvom, druhom, treťom a štvrtom štvrťroku.
Majú kritici pravdu?
Bez ohľadu na to, či majú kritici Číny pravdu alebo nie, mali by sme od základov preskúmať tvrdenia a ekonomické skutočnosti.
Ako už bolo spomenuté, západné médiá a odborníci opakujú správu „topia sa v mori dlhov“ už viac ako 30 rokov. Americký právnik Gordon Chang napísal v roku 2001 knihu „Príchod kolapsu Číny“, kde napísal, že kvôli dlhom sa jej ekonomika v roku 2011 zrúti. Dnes vieme, čo sa stalo s jeho teóriou.
Analytik Nicholas Lardy z Petersonovho Inštitútu Medzinárodnej Ekonomiky písal vo vydaní časopisu Financial Times zo 16.januára o rozhodnutí čínskeho prezidenta Si Ťingpinga odvolať reformy. To podľa Lardyho spôsobilo, že pomer dlhu a HDP narástol v roku 2018 o viac ako 300%. Tvrdil, že viac ako 20% štátnych podnikov (ďalej len ŠP) je na ceste ku kolapsu, čo si vyžaduje rozsiahlu záchranu zo strany štátnych bánk (ŠB).
Čínska ekonomika nielenže nesplnila predpovede jej kritikov, ale v skutočnosti je na tom lepšie ako USA a jej spojenci v G7. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) boli miery rastu HDP USA, EÚ a Japonska v roku 2018 3,0%, 2,1% a 1%. MMF ďalej odhaduje, že miery rastu krajín G7 budú v roku 2019 pomalšie, na úrovni 2,3%, 1,9% a 0,5% v prípade Spojených štátov, EÚ a Japonska. Zatiaľ čo v tom istom roku očakáva sa miera rastu v Číne medzi 6,2% a 6,4%.
Ďalšie údaje o čínskej ekonomike zdiskreditujú teóriu „nadchádzajúceho kolapsu„.
Kľúčové ukazovatele čínskej ekonomiky
Bloomberg uvádza, že v roku 2018 bol celkový dlh voči HDP v Číne 266%, zatiaľ čo v Spojených štátoch amerických, EÚ a Japonsku tento dlh prevyšoval 310% a 307,0%. Pri zohľadnení zahraničného dlhu voči HDP braného z Wikipédie, čínskych 15% oproti priemernému dlhu 156% krajín G7, je finančná pozícia Číny dokonca ešte lepšia. Dlh Číny je vo veľkej miere vnútorný.
[pozn.prekl. – pri úvahách o dlhu, je nutné zarátavať aj aktíva. Napríklad hoci celkové zadĺženie USA presahuje 300%, celkové aktíva sú na úrovni 1500%, čo finančnú pozíciu krajiny značne vylepšuje. Odhady aktív Číny nie sú známe, ale určite budú tiež podstatne vyššie ako je celkový dlh]
Podľa údajov Národného štatistického úradu (CNBS) v Číne dosiahol v roku 2018 dlh ŠP výšku 17 biliónov dolárov (125% HDP). Celkový pomer dlhu všetkých podnikov k HDP je približne 156% a ak si ŠP požičiavajú od ŠB, tieto úverové dohody sa dajú označiť za „rodinnú záležitosť“. Ide skôr o vec účtovania než o dlhové zaťaženie.
CNBS tiež uvádza, že v roku 2018 zaznamenali ŠP zisk vo výške takmer 500 miliárd USD, čo predstavuje medziročný nárast o 12,9%. Tieto údaje akosi nepoukazujú na „finančnú bublinu„. A čo viac, aby sa finančný systém zrútil, všetky ŠP by museli skrachovať z dôvodu nedostatku príjmov, čo je veľmi nepravdepodobný scenár.
Treba tiež poukázať na to, že celkové bankové aktíva Číny podľa Čínskej bankovej regulačnej komisie (CBRC) predstavujú viac ako 37 biliónov dolárov, čo je najväčšia suma na svete . S vyše 26 biliónmi dolárov v bankových vkladoch a viac ako 3 biliónoch dolárov v devízových rezervách by Čína mala vydržať akékoľvek finančné alebo ekonomické problémy.
Hospodárska výkonnosť Číny zatieňuje bez výnimky postavenie USA a jej spojencov zo skupiny G7. Podľa CNBS čínske mzdy, spotreba a zamestnanosť v roku 2018 vzrástli o 6,5%, 6,2% a 13,6 milióna nových pracovných miest. Nominálne mzdy v USA vzrástli o 2,7%, ale inflácia bola podľa amerického Ministerstva práce v roku 2018 2,9%. Údaje z EÚ a Japonska sú rovnako nemilosrdné.
Nízke mzdové navýšenie spolu s vysokým spotrebným dlhom v pomere ku príjmu vysvetľujú, prečo súkromná spotreba v G7 vzrástla len málo, odhadom podľa MMF na menej ako 1%. Keďže súkromná spotreba v skupine G7 predstavuje viac ako 70% HDP, klub by pravdepodobne považoval za mimoriadne ťažké vyliezť z podobnej priepasti, akú vykopala Amerika pri finančnej kríze z roku 2008.
Čínska ekonomika v blízkej dobe neskrachuje
Pokiaľ nie sú čínske ekonomické štatistiky „falošné“ alebo kritici nevedia niečo, čo my ostatní nie, nie je dôvod domnievať sa, že čínska ekonomika sa v blízkej budúcnosti zrúti. V skutočnosti by sa dalo povedať, že pravdepodobne zostane „majákom“ svetovej ekonomiky a naďalej bude tvoriť viac ako 30% globálneho hospodárskeho rastu, keďže je najväčší obchodný partner pre 130 krajín.
Na rozdiel od obvinení z „predátorských ekonomických“ postupov alebo vytváraní „dlhových pascí“ pre rozvíjajúce sa ekonomiky, sa na veľmi úspešnej čínskej iniciatíve pásu a cesty (BRI) zúčastňuje rastúci počet krajín v rozvinutých aj rozvojových krajinách. Podľa Čínskej komisie pre colnú správu sa do BRI od jej založenia v roku 2013 pridalo viac ako 80 krajín s celkovou investíciou viac ako 180 miliárd dolárov a 5 biliónov dolárov v bilaterálnom obchode.
Obrovský domáci trh Číny zahŕňajúci 1,4 miliardy ľudí, z ktorých viac ako 400 miliónov patrí k strednej triede (patrí sem každý, kto ročne zarába medzi 12000 a 72000 dolárov), ponúka zahraničným investorom obrovské príležitosti. To pravdepodobne vysvetľuje, prečo väčšina národov, vrátane spoľahlivých amerických spojencov, ako sú Japonsko a EÚ, sa snaží zblížiť s „komunistickou Čínou„.
Na rozdiel od tvrdení amerických médií, iba niekoľko krajín sa pripojilo (pravdepodobnejšie pod nátlakom) k vylúčeniu Huawei z ich telekomunikačných architektúr. Tieto krajiny – Austrália, Nový Zéland, Veľká Británia, Kanada, Nemecko a Japonsko – len ťažko nájdu alternatívnych dodávateľov, pretože čínska telekomunikačná spoločnosť vyrába alebo patentovala dôležité časti 5G architektúry. Navyše, prechod od spoločnosti Huawei k iným zdrojom by spôsobil oneskorenie implementácie 5G a tieto spoločnosti by to stálo miliardy dolárov.
Keďže neexistujú dôkazy o tom, že Huawei sa previnil podľa obvinení USA špionážnymi aktivitami, Spojené štáty zaťahujú svojich spojencov na cestu katastrofy.
Komentár
Americkí a iní predstavitelia, ktorí útočia na Čínu, by mali urobiť svojim občanom láskavosť: prestať si vymýšľať „fake news„, aby démonizovali alebo znevažovali ázijského obra. Čína nikam nezmizne, ak pravda nedôjde k jadrovej vojne, ktorá by však rovnako zničila USA a jej spojencov.
Ak niekto prehlasuje 3,0% rast v USA za „zázrak“ a na druhej strane hovorí, že čínsky rast 6,6% je vlastne kolaps, dopúšťa sa podvodu, je to zvrátená, pokrútená logika.
Zdroj: Asia Times
Komentár prekladateľa
Rovnaká schéma obviňovania a pokrútenej logiky dnes platí pre každú krajinu, ktorá konkuruje v nejakom smere USA.
Napríklad Rusko, ktoré je podľa kritikov už 4 roky v kolapse, má celkový externý dlh len 40% voči HDP. Spolu s rezervami skoro 500 miliárd dolárov, aktívami a prakticky nezávislosťou od externých dodávateľov surovín je vcelku v komfortnej pozícii. Hovoriť, že Rusko skrachuje je iracionálna predstava, ktorá sa však môže naplniť len za jednej podmienky – že aktíva krajiny a kontrolu nad zdrojmi surovín preberú Spojené štáty. T.j. zopakuje sa rovnaká situácia ako v roku 1998, keď Rusko vyhlásilo bankrot.
A o to zrejme ide. Západ vo všeobecnosti má plné ústa pekných slov o demokracii, ľudských právach a slobodnom obchode. Týka sa to však len vtedy, keď ide o ťažbu zdrojov z iných krajín. Avšak slobodný prístup k západnému trhu je niečo, čo nie je dovolené. Príklad Huawei, ktorý vytláča americké firmy z trhu ukazuje, ako si slobodu podnikania Spojené štáty predstavujú v realite.