12.apríla 1961 sa svet zachvel nadšením. Človek sa vzniesol do kozmu. Jurij Gagarin, sovietsky letec a kozmonaut sa stal prvým človekom vo vesmíre. Kozmická éra ľudstva začala
[sociallocker][/sociallocker]
Jurij Alexejevič Gagarin sa narodil 9.marca 1934 v obci Gžatsk (dnes Gagarin) v Smolenskej oblasti Ruska. Svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. Obletel Zem a po 108 minútach pristál.
Po návrate z letu do vesmíru sa stal hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou. Nakoniec, výber prvého kozmonauta bol robený práve s ohľadom na výzor, charizmu, dokonalú prezentáciu a propagandu sovietskeho režimu.
Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete. Napriek záťaži plynúcej z verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii, súčasne stál na čele oddielu kozmonautov.
Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967. V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale už 27. marca 1968 pri cvičnom lete zahynul.
Podľa odtajnenej správy je za tragickou udalosťou ľudský faktor – stíhačka SU-15, ktorá bez povolenia letela nebezpečne blízko Gagarinovho lietadla.
Správu odtajnil Alexej Leonov, prvý kozmonaut, ktorý vstúpil do otvoreného vesmíru. Leonov 20 rokov žiadal o povolenie povedať pravdu, kvôli rodine, ale aj histórii.
Leonov bol v ten deň poverený výcvikom na zoskok padákom. Počasie bolo veľmi zlé, pretože dážď, vietor a sneh neumožňovali vykonávať cvičenia. Čakal na oficiálne potvrdenie, že tréning bude zrušený, ale potom počul supersonický hluk, po ktorom, hneď za sekundu nasledoval výbuch. Vtedy zistil, že sa niečo stalo.
„Vedeli sme, že v ten deň by mal byť testovaný model lietadla Su-15, ale mali letieť v nadmorskej výške 10.000 metrov a viac a nie 450-500 metrov. Bolo to porušenie letových príkazov.“
Leonov v ten deň hovoril so svedkami, ktorí hovorili o stíhačke Su-15. Lietadlo sa vraj zjavilo z oblakov s dymiacim a horiacim chvostom.
Lietadlo Su-15 sa podľa Leonova nebezpečne priblížilo ku Gagarinovmu lietadlu a blízkym preletom s forsážou zapríčinilo jeho problémy.
Výsledkom bol pád do vývrtky, nehoda a smrť oboch pilotov.
Su-15 zapol v oblakoch prídavné spaľovanie a vôbec netušil, že nablízku je iné lietadlo.
„Prešiel v blízkosti Gagarina, prevrátil jeho lietadlo a poslal ho tak do vývrtky, presnejšie hlbokej špirály, pri rýchlosti 750 kilometrov za hodinu,“ hovorí Leonov.
Podľa správy posádka MiG-15 vykonala predpísané úlohy, po ktorých Gagarin hlásil: „Kódové meno 645, úloha bola dokončená, klesáme,“ spomína Leonov.
„To bolo posledné, čo sme od neho počuli. Kontrolný záznam ukázal, že v tom čase bol v nadmorskej výške 4200m. O 55 sekúnd neskôr sa lietadlo zrútilo.“
S pomocou počítačov nové vyšetrovanie presne zistilo, čo spôsobilo, že Gagarin sa dostal do smrteľnej špirály pri vysokej rýchlosti.
„Takže sme použili počítač, aby sme zistili trajektóriu, ktorá by sa vzťahovala na tento interval 55 sekúnd. A ukázalo sa, že výsledkom je hlboká špirála. Stíhačka môže upadnúť do hlbokej špirály, ak väčšie a ťažšie lietadlo preletí príliš blízko a preklopí ho naspäť. A práve to sa stalo Gagarinovi. Táto trajektória bola jediná, ktorá zodpovedala všetkým vstupným parametrom.“
Meno človeka zodpovedného za smrť Gagarina ešte stále nie je zverejnené. Bola to jedna z podmienok, ktorú musel Leonov dodržať, aby mohol vôbec o incidente hovoriť.
Je známe len to, že pilot má už 80 rokov a jeho zdravotný stav je zlý.
„Bol som požiadaný, aby som nezverejnil meno pilota. Je to dobrý skúšobný pilot … ničomu to nepomôže,“ povedal Leonov.
Pilot Su-15 pritom zrejme Gagarinovo lietadlo kvôli oblakom vôbec nevidel, zaregistroval ho až po incidente.
Nikolaj Strojev, zástupca vedúceho vojensko-priemyselnej komisie ZSSR, povedal, že incident nebol úmyselný zo strany pilota. Keď prešiel „nadzvukovou rýchlosťou v zlomku sekundy, možno 10 alebo 20 metrov ďaleko,“ ani nemohol v oblakoch zaregistrovať druhé lietadlo.