Hranice konfrontácie už nie sú v Berlíne, ani v tom, čo sa vtedy nazývalo „tretím svetom“, ale priamo na hraniciach Ruska, od pobaltských štátov a Európy až po Ukrajinu a Čierne more, kde sú postupne umiestňované jednotky, zbrane, bojové lietadlá, lode a protiraketová obranné zariadenia NATO.
Žiadna cudzia vojenská moc nevstúpila tak blízko k Rusku a k Petrohradu od Operácie Barbarossa a nacistickej invázie v roku 1941. Pre Moskvu je to „americká agresia proti Rusku“. V prípade, že Kremľu je vytýkané, že „napadol Ameriku“ počas prezidentských volieb v roku 2016, tak v súčasnosti nie je o tom hmatateľný dôkaz, a zatiaľ Washington naďalej zásobuje Kyjev rečami, aby bojoval proti „povstalcom“, ktoré Rusko udržalo na Donbase .
Možnosť americko-ruského vojenského konfliktu je ešte viditeľnejší v Sýrii, kde sýrske sily podporované Ruskom porážajú anti-Asadovských odporcov, z ktorých mnohí patria k takzvaným teroristickým organizáciám. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že je presvedčených o tom, že americké sily v Sýrii aktívne pomáhajú anti-Asadovským bojovníkom a ruské vojská ohrozujú tým, že zverejňujú ich zámery. Aká bude reakcia Washingtonu, ak Rusi zabijú Američanov v Sýrii?
Na rozdiel od predchádzajúcej studenej vojny, v ktorej sa vzťahy medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom postupne po kubánskej raketovej kríze v roku 1962 zlepšovali, tak sa súčasné vzťahy zhoršujú. Kongres a Trumpova vláda sa podľa všetkého rozhodnú zatvoriť dve ruské spravodajskej agentúry v Spojených štátoch: RT a Sputnik. Ak tomu tak bude, tak Kremeľ by mohol prijať recipročné opatrenia v Rusku, čím by sa zásadne znížili komunikačné styky medzi oboma stranami.
Veľmi málo názorov o a proti studenej vojne sa objavuje v amerických novinách alebo na sieťach: Sú klasifikované ako „ruské dezinformácie“ a prokremeľsáé „propaganda“. Kampaň „Russiagate“ ochromila akýkoľvek impulz pre rokovania amerických diplomatov s Putinom. Ak by bol Kennedy počas kubánskej raketovej krízy vykreslený ako „bábka Kremľa“, nemohol by s Chruščovovým kompromisom nájsť alternatívu k jadrovej vojne. Aj keď mnoho amerických politikov a médií nenávidí Trumpa, mali by byť viac znepokojení možnosťou vojny s Ruskom.
Na rozdiel od toho, čo sa dialo v šesťdesiatych a osemdesiatych rokoch, v dnešnej dominantnej Amerike neexistujú prakticky žiadne médiá, politici alebo politika proti studenej vojne. Bez opozície alebo verejnej diskusie nie sú vylúčené excesy.
K týmto skutočnostiam patrí aj mýtus, že postsovietske Rusko je príliš slabé, aby mohlo bojovať vo vleklej studenej vojne a nakoniec kapituluje pred Washingtonom a Bruselom. Je to viera, ktorá je základom sankcií proti Moskve od roku 2014. Avšak, niekoľko medzinárodných inštitúcií kontrolujúc finančné trhy zaznamenalo silné hospodárske oživenie v Rusku v posledných dvoch rokoch sa stalo napríklad popredným svetovým exportérom pšenice. Zabúda sa tiež na obrovské prírodné, ľudské a územné zdroje Ruska. Navyše, aj za cenu devastácie a obrovských obetí, moderná ruská história nepozná žiadny príklad kapitulácie. Ani vodcovia Ruska, ani jeho obyvatelia sa nebudú rúcať pod západným tlakom.
Nová studená vojna bude pravdepodobne tak dlho, ako predchádzajúca, ale je ešte nebezpečnejšia, pretože vojnové technológie sa vyvíjajú na oboch stranách
Článok vyšiel na AGORAVOX vo francúzskom originále „La nouvelle guerre froide est plus dangereuse que la précédente“.
.