Vyberte položku Stránka

Je desatoro kresťanské?

Je desatoro kresťanské?

Nuž je. Ale aj nie je, resp. je to zložitejšie. Hlavne ma už nebaví spoznávať chabé vedomosti mnohých, ktorí si kresťanstvo spájajú hlavne iba s Mojžišom, ktorý došiel spotený z hory Sinaj, lebo mu to dalo práce tesať do kameňa toľko viet.

Tí ľudia, ktorým asi veľa toho nepovedali evanjeliá, len si pozreli nejaký patetický film, alebo prečítali ohováračov.
To sú ľudia, ktorí radi hovoria o zákonoch. To je proste ich život. Ako zarobiť, ako nakúpiť, ako sa brániť, ako útočiť a hlavne ako pohodlne žiť.

Zákon je dobrý, a to aj pre mafiu, pre zločincov, lebo litera sa perfektne obchádza, vždy sa nájde niečo ako ho obísť, nejaká finta, alebo dobrý právnik.
A dobre to vie zrejme aj apoštol Pavol, keď upozorňuje, že nie literu písma máme nasledovať, ale ducha. Dokonca obviňuje zákon a presnejšie Mojžišov zákon z toho, že hriech vyvoláva. Zákon podnecuje hriech. Preto Pavol navrhuje, že kresťana by už nemal zaväzovať Mojžišov zákon, ale mal by sa riadiť Kristom vo svojom srdci.

Mnohému pokrytcovi vyhovuje zákon vytesaný v kameni, resp. napísaný práve len preto, aby ho mohol obísť. Pretože čo je duchom zákona?

Ježiš Kristus v Matúšovi hovorí:

Počuli ste, že otcom bolo povedané: Nezabiješ! Kto by teda zabil, pôjde pred súd. No ja vám hovorím: Pred súd pôjde každý, kto sa na svojho brata hnevá.“

„Počuli ste, že bolo povedané: Nescudzoložíš! No ja vám hovorím: Každý, kto na ženu hľadí žiadostivo, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci.“

Zdá sa, akoby oným duchom zákona už mal byť akýsi Kristov princíp a ten môžme vytušiť, vycítiť z evanjelií. Je to akási vysoká múdrosť, kde cítiť dokonca silnú racionalitu, spojená s láskou. A zas ako hovorí Pavol – Kristus má žiť v nás a dokonca jednať za nás. „Nie ja, ale Kristus vo mne.“ Pretože telo podľa neho sa stále iba mýli, telo nasleduje iba telesné, teda iba nízke. Človek sa ale má stať duchovným.

A v podstate o tom je kresťanstvo, o tom je svätá liturgia, že ako sa spojiť s Kristom, ako ho pojať do svojho srdca, do svojej duše a ako sa týmto následne priblížiť spáse.

Kresťanstvo teda by nemalo byť vôbec o tom, že ja tu mám nejaké prikázania a povedzme tak rád by som zabil, ale nemôžem … Lebo sa bojím Boha, jeho trestu a že pôjdem do basy a tam môžno nebude internet, a dovolenky a dobré jedlo a pitie ….

Kresťan nemá dodržiavať prikázania zo strachu z trestu, ale z lásky. Veď ktoré je hlavné prikázanie? Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojim srdcom, celou svojou dušou, celou svojou silou a celou svojou mysľou a svojho blížneho ako seba samého.

Samozrejme nemalo by to byť na príkaz, treba rešpektovať dobovú formuláciu, no aj teraz určite uznáme, že na zmenu seba je potrebné vyvinúť aj určitú prácu, teda si niečo aj nariaďujeme.

Nuž veru kdektorý pokrytec sa čičíka, že však nebodol nikoho nožom, neukradol peňaženku, nevynadal rodičom, nezahýbal so susedou, takže je všetko v poriadku.

Lenže on zabil, keď už len nenávidel, kradol, keď špekulatívne nedal zamestnancovi adekvátny plat, alebo sa inak sofistikovane priživoval. A smilnil ak akokoľvek stimuloval nízke pudy, vyžíval sa v nízkych citoch. A ešte k tomu tak mechanicky, strojovo, bez vedomia ja.

Ján Pavol II. tvrdil, že patriotizmus patrí k IV. Božiemu prikázaniu – „Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!“
A teraz sa pozrime, koľkí zavrhnú svoju otčinu či vlasť pre akože lepší život, čím sa myslí hlavne blahobyt. A niektorí ešte z cudziny dávajú vedieť, že ako opovrhujú krajinou, kde sa narodili. Aj toto patrí k zoomu, ktorým chceme nahliadnuť na desatoro tak, žeby to bolo až za desatoro, až na ducha, z ktorého pochádza.

Koľkí pasú po cudzom majetku koristníckym spôsobom, ktorý nazývajú “ podnikateľská činnosť“. To je proste aj geopolitika. Ale môže ísť aj o ideologickú činnosť štátu.

Koľkí priamo nezabijú, ale pre svoju chamtivosť, či pre iné neresti vytvárajú podmienky, aby ľudia zomierali.

V základe zrejme duchom desatora bude zbavovanie sa pudovosti. Ide o premenu nízkych emócií na vyššie. Tu by sme sa ale dostali už k cnostiam a hriechu. Keď to takto bližšie meníme na drobné, racionalizujeme a pod., tým to robíme aj slobodným. Sloboda predpokladá aj poznanie. A tak sa vlastne Kristus stáva slobodou. Sloboda od predurčenosti pudov, dokonca génov, iných bytostí.

Desatoro je síce dobrý zákon, no niečo podobné mali aj iné národy, povedzme aj Egypťania. Indické védy Árjov to zas mali ešte hlbšie zobrazené. Povedať, že naša civilizácia stojí len na Mojžišovom desatore je jednoducho plytké.
Ani neverím tomu, že kto dodržiava desatoro a takto mieni, je to kvôli desatoru. Nie, ja verím v jeho dušu a v ducha, ku ktorému sa prihovára Spasiteľ.

O autorovi

Príspevky za Február

Pin It on Pinterest

Share This