Jaroslav Bašta na portáli První zprávy rozmýšľa, prečo Západ upadol do hystérie lovu na ruských agentov. Myslí si, že dôvodom môže byť digitálna demencia. Je to stav, keď sa za bernú mincu začína považovať internetové zdieľanie informácie, ktoré už netreba overovať.
V komentári pre První zprávy potom Jaroslav Bašta dáva za pravdu onej malej statočnej časti vedcov, ktorí upozorňujú na nebezpečenstvá spojené so súčasnou informačnou revolúciou. Vedie ho k tomu pozorovanie súčasného diania vo svete a v malej kotline Česka.
[sociallocker][/sociallocker]
Profesor Manfred Spitzer, nemecký neurológ, upozornil na to, že príliš časté používanie digitálnych technológií poškodzuje ľudský mozog a vedie k stavom, ktoré sa nápadne podobajú následkom po ťažkom úraze mozgu či závažnému psychickému ochoreniu. Titul jeho najznámejšej knihy znie ako diagnóza: Digitálna demencia.
Niektorí odborníci na informatiku (napr. Nate Silver) poukazujú na nápadnú podobnosť dnešných kríz so zatiaľ najdôležitejšou informačnou revolúciou z minulosti – vynálezom kníhtlače. Ten, predtým než prevládli pozitívne stránky dôsledkov novej technológie, zaviedol celú západnú civilizáciu do niekoľko storočí trvajúcich náboženských vojen, revolúcií a konfliktov. Časovo sa zhodovali s rozšírením jedného z najodpornejších javov európskej histórie, teda honu na čarodejnice.
Spoločnosť sa vtedy musela vyrovnať s tým, že predchádzajúci prehľadný a usporiadaný obraz sveta sa pod náporom nový informácií, objavov a zmien, rozpadol. Na nešťastie to sprevádzala nepriaznivá zmena klímy, pretože nastala Malá doba ľadová. Opakovali sa neúrodné roky nasledované hladomory a ľudia chceli vedieť nie čo, ale kto to spôsobil. Odpoveď znela, že diabol a jeho pomocníčky čarodejnice. Moc svetská aj cirkevná sa pustili do boja s týmto hrozným nebezpečenstvom, preto takmer po celej Európe horeli popravčie hranice, na ktorých tým najkrutejším možným spôsobom zomreli tisíce obetí, prevažne žien.
Procesy s čarodejnicami sprevádzala nevídaná celospoločenská hystéria, takže niektorí vedci uvažujú o tom, že jednou z príčin mohla byť otrava sneťou, pretože v studenej a vlhkej klíme sa viac pestovala raž, ktorú táto huba napáda. Námeľ spôsobuje okrem iného psychózu a zmeny vedomia. Koniec koncov, kedysi populárna droga LSD, z neho bola extrahovaná.
Základné pravidlo honu na čarodejnice predstavovalo presvedčenie, že každá obžalovaná (či obžalovaný) je vinná, pretože sa spolčila diablom. V takom prípade neexistoval žiadny dôkaz neviny, pretože čarodejnici nemožno veriť len z toho jednoduchého dôvodu, že je čarodejnica a jej zapieranie to dokazuje. Tento základný poznatok sa stal mémom našej civilizácie. História nám ukazuje, že sú dejinné obdobie, kedy sa čarodejnice neprenasledujú (napríklad v dobe osvietenstva), v iných potom miesto nich vystupujú iné entity. Trebárs Židia, inokedy agenti. Imperializmu, komunizmu – dosaďte ľubovoľné označenie.
Posledná takáto epidémia postihla ľudstvo v päťdesiatych rokoch a to hneď na oboch stranách Železnej opony. Na jednej strane prokurátor Vyšinskij, na druhej senátor McCarthy zastávali rovnaký princíp – k odsúdeniu stačí len podozrenie. Na Východe to väčšinou znamenalo trest smrti, na Západe „len“ ostrakizáciu, občas internáciu, vždy existenčné problémy. Agenti sa spoznávali ľahko, pretože si mysleli niečo iné ako tí, ktorí ich vyšetrovali. Neskôr stačilo aj to, že niekto pochádzal, prípadne žil v nepriateľskej krajine. Priťažujúcou okolnosťou bola aj znalosť nepriateľského jazyka.
Šesťdesiate roky znamenali na oboch stranách bipolárneho sveta nielen vytriezvenie z horúčkovitého sna, ale aj rehabilitáciu nespravodlivo postihnutých. Často už len posmrtnú. Nikdy by ma nenapadlo, že sa na staré kolená dožijem toho, ako sa celá západná spoločnosť zase začne topiť v bažine iracionality. Ruskí agenti, hackeri a trollovia negatívne ovplyvňujú všetky voľby a referendá v demokratických krajinách, nič a nikto pred nimi nie je chránený. Sú tak rafinovaní, že sa ešte nezistilo, ako dosiahli to, že veľká časť západnej populácie si myslí niečo iné, než by podľa strážcov myšlienok mala.
Existuje preto jediné riešenie problému – obviniť, odsúdiť, potrestať. Dôkazov netreba, diablovi sa predsa nedá veriť. Tento princíp najprv prevládol v medzinárodnom práve, kde sa už tradične najprv strieľa, potom sa ešte len hovorí o vyšetrovaní. Neskôr to použili aj vo vzťahoch medzi pohlaviami – k odsúdeniu muža stačí obvinenie. Trebárs z toho, čo spáchal pred dvadsiatimi rokmi. Hnutie Me Too zatiaľ nedisponuje krásnymi a šikovnými raketami, ale aj tak dokáže napáchať nezvratné škody.
Musím sa preto vrátiť k onej teórii, že ranne novoveký hysterický hon na čarodejnice mohol súvisieť s masovou neletálnou intoxikáciou populácie alkaloidami námeľu. Digitálna demencia ako vysvetlenie súčasného správanie niektorých politikov, najmä ich neschopnosti logicky dokázať svoje tvrdenia o nepriateľských útokoch na demokraciu, mi začína pripadať ako veľmi logické vysvetlenie civilizačnej krízy Západu.
Posledné udalosti v Sýrii ukázali, že druhá strana konfliktu, teda Ruská federácia, Čína a ich spojenci, sa zatiaľ chová zdržanlivejšie, snáď preto, že viac bojujú na zemi ako na Twitteri a televíznych obrazovkách. Preto sa náš svet ešte neprepadol do pekla veľkej vojny. Takže ma napadá jedna kacírska myšlienka: nespôsobila to náhodou skutočnosť, že východné elity netrápi digitálna demencia v takej miere, ktorá postihla ich západné náprotivky?