Portál České lidovky priniesol podnetný komentár Jana Schneidera ku kauze Skripaľ. Fakticky úplne dehonestuje tvrdenia anglickej strany a prináša námet pre každú svojprávnu vládu. Angličania dnes pri tejto kauze zakrývajú vlastné zlyhania a je možné, že ju používajú ako presmerovanie verejnej debaty pred katastrofickou realizáciou Brexitu.
[sociallocker][/sociallocker]
Britský „fejkomet“ v kauze Skripaľových sa zadrhol
George Beebe, bývalý analytik CIA so zameraním na Rusko, vo svojom článku najprv zhruba zosumarizoval štandardnú britskú verziu prípadu. Potom však prejavil analytickú erudíciu a dal slovo aj „skeptikom“ a ich argumentom, bez toho aby sa ich snažil bez diskusie zdiskreditovať onálepkovaním za „fejky“. Beebeho závery komentuje Jan Schneider.
V konzervatívnom americkom časopise The National Interest sa o kauze Skripaľovcov rozpísal George Beebe, bývalý analytik CIA so zameraním na Rusko, ktorý pôsobil tiež ako odborný poradca amerického viceprezidenta Dicka Cheneyho.
Najprv zhruba zosumarizoval štandardnú britskú verziu prípadu podľa úradov „Her Majesty ‚s Government“ (Vlády Jej Veličenstva). Potom však prejavil analytickú erudíciu a dal slovo aj „skeptikom“ a ich argumentom, bez toho aby sa ich snažil bez diskusie zdiskreditovať onálepkovaním za „fejky“, ako to je v českých médiách zlozvykom.
Skúsený expert Beebe nepochybuje, že v prípade dvoch Rusov ide o spravodajcov, z čoho mu ale vyplýva nevysvetliteľný nesúlad. Prečo by takáto (podľa tvrdenia britských úradov veľmi citlivá) operácia mala tak mizivú úroveň bezpečnostných opatrení? Ďalšou záhadou pre Beebeho je, že by si dvojica mužov, údajne dopravujúca smrtiaci binárny jed, najala hotelová izba nielen bez kúpeľne, ale aj umývadla. Sťažený prístup k vode by mohol byť v prípade potreby kritický.
Časové porovnanie
Všetky testy na prítomnosť látky typu novičok v hotelovej izbe boli negatívne – až na jeden, ktorý však nemohol byť zopakovaný v laboratórnych podmienkach, píše Beebe. (Súd by teda taký „dôkaz“ musel odmietnuť.) Navyše Beebe zráža do kolien britskú úradnú verziu prípadu časovým porovnaním pohybu Skripaľovcov a dvoch Rusov. Tí sa totiž mohli dostať k domu Skripaľovcov (a namazať kľučku „novičkom„) až dlho potom, čo Škripaľovci z domu odišli a už sa k nemu preukázateľne nevrátili.
Toto tvrdenie nie je vecou názoru či interpretácie, to je prosté vyhodnotenie časovej linky, ktoré sa učia už na stredných policajných školách. Tu to uvádza renomovaný analytik CIA, poradca amerického vicepremiéra – dodávam pre fejkožrútov. Beebe tak doslova knockoutoval už tak značne deravú variantu „otravy“ kauzy Skripaľ podľa britských úradov, z ktorej vanie pejoratívny zápach prisudzovaný „konšpiračným teóriám,“ pretože miesto chýbajúcich dôkazov vyžaduje skalopevnú vieru, inak sa rozpadá v prach.
Avšak i analytik-rutinér môže odkryť medze svojich interpretácií. Alternatívna verzia, ktorú Beebe ponúka, je síce možná, ale nie je jediná. Pripúšťa variantu, že tí dvaja Rusi prali špinavé peniaze, čo vyvodzuje z ich častej prítomnosti vo Švajčiarsku, svätostánku všetkých prepieračov a vo Veľkej Británii, ktorá hostí mnoho ruských oligarchov prišlých sem z Ruska s obrovskými sumami podivného pôvodu (čo tým moralizujúcim Britom napodiv až doteraz nevadilo).
Ovplyvnené hodnotenie
Beebe predpokladá, že úplne objasniť takúto činnosť týchto dvoch Rusov nemuselo byť v záujme ich sponzorov, ale ani Putina. A pripúšťa, že hodnotenie kauzy Skripaľ je dopredu ovplyvnené názorom na schopnosti, zameranie a angažovanosť ruskej vlády. Sám však na záver svojho inak odvážneho článku tiež „platí povinnú daň“ a tvrdí, že Putin svojim zahmlievaním potvrdil zodpovednosť za útok na Skripaľovcov, či už ho nariadil, alebo nie. Smutný záver inak podnetného analytického materiálu.
Takto to asi dopadalo, keď potentáti z Bieleho domu chodievali na analytiku CIA a zotrvávali tam tak dlho, až si odniesli, čo chceli. Beebe vynechal ďalšiu vyšetrovaciu verziu, ktorá je lemovaná stále ostrejšími kontúrami. O Škripaľovi totiž napísala BBC, že sa v poslednej dobe začal báť o svoj život a že sa zaujímal o návrat do Ruska. V tejto súvislosti by mohla zohrávať dôležitú úlohu informácie (ak je pravdivá), že jeden z oných dvoch Rusov pomáhal v rámci podobnej záchrannej akcie dostať do bezpečia bývalého ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča.
Správanie Skripaľovcov (vypnutie ich mobilov na štyri hodiny kvôli telekomunikačnému sledovanie) má zmysel iba v tejto variante, že išlo o stretnutie s týmito záchranármi. Je tiež nesmierne zaujímavé, že dnes sa už nikto nezaujíma o identitu ženy, ktorú zachytili priemyselné kamery z jednej reštaurácie. Tá okamih kráčala po boku Skripaľa, dcéra Julia išla o dva kroky napred.
Variant návratu
Podľa BBC sa to stalo o 16:08, chvíľu predtým, než boli Škripaľovci nájdení zrúteniu na lavičke. O 16:15 už kamera zachytila svedkami privolané policajné auto a hneď potom záchranku. Dnes sa hovorí o všetkom inom, len nie o identite možnej páchateľky útoku na Skripaľovcov. Táto sekvencia udalostí má sotva iné vysvetlenie ako „návratový“ variant, najmä v kontexte neskoršieho vývoja, kedy Skripaľ nebol pred médiá pustený vôbec, iba Julia predniesla (podľa pohybu očí zrejme čítaný) prejav. Od tej doby sú držaní na neznámom mieste, údajne kvôli bezpečiu pred útočníkmi.
Mysliteľný je ale aj následný variant, že ich v domácom väzení držia komplici útočníkov, ktorí mali zabrániť návratu Skripaľovcov do Ruska, čo zbabrali. Z tohto uhla pohľadu by potom malo zmysel aj nedávne Putinove ostré odsúdenie Skripaľa. Slovami uznanie za jeho rozhodnutie vrátiť sa do Ruska by mu Putin mohol len priťažiť a znemožniť nejakú kreatívnu obhajobu. V danej situácii mohol povedať sotva čo iného.
Variante, že sa Skripaľ chcel vrátiť – a zrejme nie s prázdnymi rukami – a že mu v tom britské úrady na poslednú chvíľu zabránili, by zodpovedalo aj dosť neadekvátne protiruské besnenie britskej vlády, pri ktorom mnohé osoby doslova „vypadávajú z rolí“ a hovoria za bieleho dňa úplné nezmysly.
Dôstojná pozícia
Všeobecne vzaté, táto „fejkometná“ metóda britských úradov sa podobá najväčšiemu globálnemu podvodu tvorenému radom lží, ktorými vláda USA chcela odôvodniť útok na Irak v roku 2003. Ako je známe, išlo najprv o „pražskú stopu„, potom o „nigérijské jadrové akvizície“ ( čo vyústilo v hanebnú aféru „Plamegate„) a vrcholilo obvinením Iraku, že vlastní zbrane hromadného ničenia, čo Nemcom a následne Američanom ochotne podsúval Iračan, príznačne prezývaný „Curveball„.
TG Masaryk povedal, že štáty sa udržujú ideálmi, z ktorých sa zrodili. Preto by bolo žiadúce, aby politici a naše služby spravodajské, bezpečnostné a zahraničné (diplomatické) zaujali dôstojnú, hoci nie vždy bezprostredne lukratívnu pozíciu a nezaraďovali sa do šíku poslušných a posluhujúcich, akokoľvek by to bolo chvíľkovo výhodné.
Zdroj: Česká pozice