Vyberte položku Stránka

JÁN PAVOL II. O VLASTENECTVE A NÁRODE

JÁN PAVOL II. O VLASTENECTVE A NÁRODE

V debate s Líviou na rádiu Expres, sa Marek spolu s moderátorom dušovali, že vlasť nie je v žiadnom prípade národ. Že vlasť a národ spolu nesúvisia.
Nacizmus, nacionalizmus a národniarstvo majú byť prakticky to isté. Škoda ale že tam slovo národniarstvo nepadlo (iba národ), ani povedzme štúrovské Slovenské národné noviny a pod … Oproti tomu vlasť, vlastenectvo podľa Mareka a moderátora je niečo skvelé. Ale vzťah k národu, národniarstvo už nie.

Súhlasím s tým, že tieto slová majú určité osobité konotácie, že vlasť je skôr územie a národ skôr ľudia, ale ako je to s nimi prakticky? Nie je to tak, že ak sa povie vlasť, tak sa tým zároveň myslí aj národ, ktorý konkrétnu vlasť obýva? Že tieto dva pojmy spolu súvisia a dokonca sú do určitej miery zameniteľné?

Prv skúsim zistiť, aké má východiska pri tomto Marek a ostatní, nazvyme ich progresívci. Tak všimli sme si, že prišlo do módy u nich slovo krajina. Sme iba krajina v EÚ, nejaký geografický útvar, s ktorým už tu žijúci ľudia nemajú nič spoločné. Vlastne majú spoločné iba to, že v tomto geografickom útvare žijú. Inak nič ….
Ide zrejme o pokus zlikvidovať pojem národ a pojmu vlasti dať posun v smere, ktorý by sa dotýkal iba geografického miesta. Tiež inak povedané – odtrhnúť sa od klasického náhľadu, že existuje nejaký Genius loci (duch miesta) v spojitosti s Duchom národa. Veď viete – progresívci radi predefinovávajú slová, čo mali radi všetky totality.

Boli ale časy, kedy pojmy vlasť a národ sa používali aj ako synonymá a takto nejako ich používal aj Ján Pavol II., ktorého majú mnohí za filozofa na Petrovom stolci, tiež to bol jasný intelektuál.

Ján Pavol II. používa slová vlasť, patriotizmus, národ, v podstate ako synonymá. A slovo nacionalizmus používa len ako stupňovanie k extrémizácii.

Ján Pavol II. o vlastenectve a o národe:

„Výraz vlasť – patria- sa spája s pojmom otca. Je to súhrn dobier zdedených po otcoch. Ale hovorí sa aj o matke vlasti lebo vieme čo máme sprostredkované o vlasti skrz matky. Vlasť je teda dedičstvo a zároveň z dedičstva vyplývajúci stav vlastnenia územia ale ešte viac duchovných hodnôt tvoriacich kultúru národa.

Keď už analyzujeme slovo vlasť, musíme nadviazať na evanjelium. V evanjeliu je slovo Otec v Kristových ústach základným slovom. Kristovo učenie obsahuje najhlbšie prvky teologickej vízie vlasti aj kultúry. Evanjelium dalo pojmu vlasť nový význam. Vlasť za ktorú vďačíme Kristovi, to, čo patrí do dedičstva ľudských vlastí a ľudských kultúr, nasmerúva na večnú vlasť.

Vlasť ako otčina pochádza od Boha ale v istom zmysle aj zo sveta. Patriotizmus má teda morálnu hodnotu. Patriotizmus patrí do štvrtého prikázania, ktoré nás zaväzuje ctiť si otca a matku. Ide o druh vzťahu ktorý latinčina vyjadruje slovom pietas, ktoré vyjadruje náboženský rozmer úcty k rodičom.

Patriotizmus obsahuje takýto vnútorný postoj vo vzťahu k vlasti, ktorá je pre každého matkou. Patriotizmus označuje zamilovanie si všetkého , čo je súčasťou vlasti: histórie, tradície, jazyka i samotnej rodnej krajiny. Ide o lásku ktorá zahŕňa diela rodákov a plody ich génia.

Vlasť je spoločné dobro všetkých občanov a predstavuje pre nich veľkú povinnosť. Vlasť je veľká skutočnosť. Možno povedať že je to skutočnosť, v službe ktorej sa v priebehu času rozvinuli a rozvíjajú spoločenské štruktúry, počnúc kmeňovými tradíciami.

Základné cesty utvárania všetkých spoločností vedú cez rodinu a to isté možno povedať o národe. Kultúrnu a historickú identitu spoločnosti zabezpečuje a oživuje všetko, čo tvorí obsah pojmu národ.

Samozrejme sa treba vyhnúť riziku nacionalizmu. Tomu sa vyhneme patriotizmom. Pre nacionalizmus je totiž charakteristické že uznáva len dobro vlastného národa. Patriotizmus ako láska k vlasti priznáva všetkým národom rovnaké práva ako sebe a preto je cestou k láske.

Katolícka náuka považuje tak rodinu ako národ za prirodzené spoločenstvá, teda nie za výsledok konvencie. V dejinách sa nedajú ničim nahradiť. Nemožno národ nahradiť štátom. hoci by aj národ chcel existovať vo forme štátu. O to viac nemožno národ zamieňať s demokratickou spoločnosťou. Demokracii je bližší štát ako národ. Národ predstavuje základ z ktorého sa rodí štát. Demokracia je ale už len o politike.

Cirkev, Boží ľud novej zmluvy je nový Izrael a vyznačuje sa univerzálnym charakterom. Každý národ má rovnaké právo doň patriť.“

a na záver tiež jeho slová:

„Uchovajte si odvahu hľadať pravdu a zmysel života aj za hranicami, ktoré chce vášmu hľadaniu vnútiť teoretický či praktický materializmus. V jadre každého materializmu je strach z ničoty, ktorá tu zostáva, keď je človek odtrhnutý od skutočného zmyslu života. Bez transcedentálna zostáva každá kultúra žalostným poznatkom tak, ako babylonská veža. Nemožno budovať kultúru a odmietať to, čo je kultus – úcta, uctievanie.“ – Ján Pavol II. Slovákom

( krátené a z časti prerozprávané z knihy „Pamäť a identita“. + internet )

O autorovi

Príspevky za Február

Pin It on Pinterest

Share This