Keňský ekonomický expert James Shikwati (35) tvrdí, že pomoc Afrike viac škodí než pomáha. Velký zástanca globalizácie hovoril s časopisom Der Spiegel o ničivých vplyvoch západnej rozvojovej politiky v Afrike, skorumpovaných vládcoch a o tendencii zveličovať problém s AIDS.
Preboha, prestaňte prosím vás s tou pomocou!
[sociallocker][/sociallocker]
SPIEGEL: Pán Shikwati, summit G8 v Gleneagles sa chystá posilniť rozvojovú pomoc Afrike…
Shikwati: … preboha, len prosím prestaňte.
SPIEGEL: Prestaňte? Rozvinuté krajiny Západu chcú odstrániť hlad a chudobu.
Shikwati: Podobné snahy ničia náš kontinent už 40 rokov. Ak priemyselné krajiny chcú Afričanom naozaj pomôcť, potom by mali konečne zastaviť túto príšernú pomoc. Krajina, do ktorých plynie najviac rozvojovej pomoci, sú súčasne v najhoršom stave. Napriek miliardám, ktoré boli naliate do Afriky, zostáva kontinent stále chudobný.
SPIEGEL: Máte vysvetlenie pre tento paradox?
Shikwati: Pomocou peňazí zo subvencií sú financované obrovské byrokratické aparáty, je podporovaná korupcia a samoľúbosť, Afričania sa neučia byť nezávislými, ale žobrákmi. Rozvojová pomoc navyše všade oslabuje miestne trhy a utlmuje duch podnikania, ktorý tak zúfalo potrebujeme. Je to naozaj tak absurdné, ako to znie: Rozvojová pomoc je jedným z dôvodov afrických problémov. Ak by Západ zastavil tieto platby, obyčajní Afričania by si toho vôbec nevšimli. Tvrdo zasiahnutí by boli iba funkcionári. Preto tvrdia, že by zastavenie tejto rozvojovej pomoci znamenalo koniec sveta.
SPIEGEL: Aj v krajine ako je Keňa ľudia stále umierajú hladom. Niekto im musí pomôcť.
Shikwati: Ale musia to byť samotní Keňania, kto im pomôže. Keď sa v oblasti Kene vyskytne sucho, volajú naši skorumpovaní politici okamžite o pomoc. Toto volanie sa dostane až k Svetovému potravinovému programu Organizácie spojených národov (United Nations World Food Program), čo je masívny úrad byrokratov v absurdnej situácii. Na jednej strane zapálene bojujú proti hladu, ale na strane druhej musia čeliť nezamestnanosti ak by bol hlad skutočne odstránený. Je úplne prirodzené, že radi vypočujú žiadosť o ďalšiu pomoc. A nie je nezvyčajné, že požiadajú o trochu viac peňazí, než príslušná africká vláda pôvodne žiadala. Potom odovzdajú žiadosť svojmu vedeniu a onedlho sa do Afriky dopravuje niekoľko tisíc ton obilia…
SPIEGEL: …obilie, ktoré prevažne pochádza od silne subvencovaných európskych a amerických farmárov…
Shikwati: … a potom nakoniec toto obilie skončí v prístave v Mombase. Časť ide často priamo do rúk bezcharakterných politikov, ktorí to odovzdajú svojim vlastným kmeňom, aby tak podporili svoju volebnú kampaň. Ďalšia časť zásielky skončí na čiernom trhu, kde sa obilie obchoduje za extrémne nízke ceny. Miestni poľnohospodári môžu rovno zahodiť svoje motyky – nikto nedokáže konkurovať Svetovému potravinovému programu Organizácie spojených národov. A pretože poľnohospodári vystavení čelne takému tlaku krachujú, nemá Keňa žiadne rezervy, z ktorých by čerpala v prípade, že by naozaj prišiel hladomor. Je to jednoduchý, avšak smrtiaci kruh.
SPIEGEL: Ak by Svetový potravinový program nič neurobil, potom by ľudia hladovali.
Shikwati: Nemyslím. V takom prípade by Keňania boli pre zmenu prinútení začať obchodovať s Ugandou alebo Tanzániou a nakupovať tam jedlo. Tento typ obchodu je pre Afriku životne dôležitý. Prinútil by nás zlepšiť našu infraštruktúru a viac otvoriť hranice krajín, ktoré boli mimochodom vytvorené Európanmi. Tiež by nás donútil zaviesť zákony podporujúce tržné hospodárstvo.
SPIEGEL: Bola by Afrika naozaj schopná sama riešiť svoje problémy?
Shikwati: Samozrejme. Hlad by nemal byť problémom pre väčšinu krajín južne od Sahary. Navyše sú tu obrovské zásoby nerastných zdrojov: ropa, zlato, diamanty. Afrika je vždy zobrazovaná ako trpiaci kontinent, ale väčšina čísel je značne prehnaných. V rozvinutých krajinách si myslia, že by Afrika bez rozvojovej pomoci vymrela. Ale verte mi, Afrika existovala aj pred tým, než ste sem vy Európania prišli. A tiež sme na tom neboli až tak zle.
SPIEGEL: V tej dobe ale neexistovalo AIDS.
Shikwati: Ak by sme uverili všetkým tým strašným správam, potom by mali byť všetci Keňania dnes už mŕtvi. V súčasnosti všade probiehajú testy a ukazuje sa, že staré údaje boli značne prehnané. Nie sú žiadne tri milióny nakazených Keňanov. Naraz je ich len jeden milión. Malária je rovnako veľký problém, ale ľudia o nej hovoria len zriedka.
SPIEGEL: Čím to je?
Shikwati: AIDS je veľký biznis, možno najväčší v Afrike. Nič nedokáže vygenerovať toľko finančných prostriedkov pre pomoc, ako šokujúce údaje ohľadom AIDS. AIDS je tu politickou chorobou a v súvislosti s ňou by sme mali byť veľmi skeptickí.
SPIEGEL: Američania a Európania zmrazili finančné prostriedky, ktoré boli predtým Keni prisľúbené. Krajina je príliš skorumpovaná, hovoria.
Shikwati: Obávam sa však, že peniaze budú prevedené inde ešte dlho predtým. Koniec koncov, musia niekam odísť. Bohužiaľ, ničivé odhodlanie Európy robiť dobro sa už dlhšie nevie vysporiadať s príčinami. Nemá žiaden zmysel, že by sa bezprostredne po zvolení novej kenskej vlády – zmene vedenia, ktorá ukončila diktatúru Daniela arap Moisa – náhle otvorili kohútiky a do krajiny sa vyliali toky peňazí.
SPIEGEL: Ale však takáto pomoc je zvyčajne vyčlenená na konkrétny cieľ.
Shikwati: To nič neznamená. Milióny dolárov vyčlenených na boj proti AIDS sú stále ukryté na kenských bankových účtoch a nevyužité. Naši politici boli zaplavení finančnými prostriedkami a snažia sa z nich čo najviac odčerpať. V minulosti tyran zo Stredoafrickej republiky Jean Bedel Bokassa to cynicky zhrnul: „Francúzska vláda platí v našej krajine za všetko. Pýtame od Francúzov peniaze. Dostaneme ich a potom ich rozhádžeme.“
SPIEGEL: Na Západe je mnoho milosrdných občanov, ktorí chcú pomôcť Afrike. Každý rok darujú peniaze a balia svoje staré oblečenie do zberných vriec …
Shikwati: … a zaplavujú naše trhy s týmito vecami. Tieto darované šaty môžeme lacne nakupovať na našich takzvaných trhoch Mitumba. Existujú Nemci, ktorí minú niekoľko dolárov, aby získali použité dresy klubu Bayern Munich alebo Werder Bremen, inými slovami, oblečenie, ktoré niektoré nemecké deti poslali do Afriky z dobrého úmyslu. Po zakúpení týchto dresov ich ľudia vydražia na Ebay a pošlú ich naspäť do Nemecka – za trikrát vyššiu cenu. To je šialenstvo …
SPIEGEL: … a dúfajme, že ide o výnimku.
Shikwati: Prečo máme tieto hory oblečenia? Nikto tu nemrzne. Namiesto toho naši krajčíri strácajú svoje živobytie. Sú v rovnakej pozícii ako naši farmári. Nikto v nízkopríjmovom svete Afriky nemôže byť dostatočne cenovo efektívny, aby udržal krok s darovanými produktami. V roku 1997 pracovalo v Nigérii 137 tisíc pracovníkov v textilnom priemysle. Do roku 2003 tento počet klesol na 57 000. Výsledky sú rovnaké vo všetkých ostatných oblastiach, kde sa spolu zrazí ohromujúca vlna dobročinnosti a krehké africké trhy.
SPIEGEL: Po Druhej svetovej vojne sa Nemecko dokázalo postaviť na vlastné nohy len vďaka Američanom, ktorí pomocou Marshallovho plánu naliali do krajiny peniaze. Neoznačil by ste to za úspešnú rozvojovú pomoc?
Shikwati: V prípade Nemecka bolo treba opraviť iba zničenú infraštruktúru. Napriek ekonomickej kríze Weimarskej republiky bolo predvojnové Nemecko vysoko rozvinutou krajinou. Škody vzniknuté pri tsunami v Thajsku môžu tiež byť napravené trochou peňazí a nejakú tou pomocou s obnovou. Afrika však musí urobiť prvé kroky k modernému svetu sama. Musí dôjsť k posunu v myslení. Musíme sa prestať na seba samotných pozerať ako na žobrákov. V dnešnej dobe sa na seba Afričania dívajú ako na obete. Na druhej strane si nikto nevie predstaviť Afričana ako podnikateľa. K zmene súčasnej situácie by bolo užitočné, ak by odišli organizácie, ktoré sprostredkovávajú pomoc.
SPIEGEL: Ak by to urobili, potom by okamžite zaniklo mnoho pracovných miest …
Shikwati: … pracovných miest, ktorá bola hlavne vytvorené umelo a deformujú realitu. Pracovné miesta pri týchto rozvojových organizáciách sú samozrejme veľmi obľúbené a preto si môžu selektívne vyberať najlepších ľudí. Keď taká organizácia potrebuje vodiča, uchádzajú sa o toto miesto tucty ľudí. A pretože je neakceptovateľné, aby vodič nejakého humanitárneho pracovníka hovoril len svojim domorodým jazykom, musí uchádzač hovoriť plynule anglicky – a musí sa tiež v ideálnom prípade vedieť vhodne správať. Skončíte tak u nejakého afrického biochemika, ktorý vozí humanitárneho pracovníka, distribuuje európske jedlo a berie prácu miestnym poľnohospodárom. To je jednoducho šialené!
SPIEGEL: Nemecká vláda sa pýši tým, že dôkladne sleduje príjemcov svojej finančnej pomoci.
Shikwati: A aký je výsledok? Katastrofa! Nemecká vláda poslala peniaze rwandskému prezidentovi Paulovi Kagame. To je človek, ktorý má na svedomí milióny mŕtvych – tie, ktoré jeho armády zavraždili v susednej zemi Kongo.
SPIEGEL: Čo by teda mali Nemci robiť?
Shikwati: Ak chcú naozaj bojovať s chudobou, potom by mali úplne zastaviť rozvojovú pomoc a dať Afrike šancu zabezpečiť si svoje vlastné prežitie. Teraz je Afrika ako dieťa, ktoré volá na svoju opatrovateľku, kedykoľvek sa niečo pokazí. Afrika by sa mala postaviť na vlastné dve nohy.
Zdroj: Spiegel International