Istanbulský dohovor je len jedna z ciest na zavedenie gender ideológie

Istanbulský dohovor je dokumentom Rady Európy podobne ako Európsky dohovor o ľudských právach, ktorý je dokonca súčasťou Ústavy SR. V čase jej schvaľovania len málokto by si predstavil, ako ho bude Európsky súd pre ľudské práva interpretovať.

[sociallocker][/sociallocker]

Pozrime sa na niektoré jeho rozsudky. V roku 1997 uznal sadomasochizmus za ľudské právo, v roku 2002 skupinový sex, tiež adopciu detí a manželstvo pármi toho istého pohlavia, dokonca i transexuálmi v roku 2002 v prípade Goodwin vs. Spojené kráľovstvo a v roku 2008 rozsudkom E.B. vs. Francúzsko. Prípad Dickson vs. Spojené kráľovstvo bol víťazstvom pre poskytovanie umelého oplodnenia a prípad Scherer vs Švajčiarsko pre pornografiu ako slobodný prejav. Zároveň poprel právo na život plodu, na výhradu svedomia farmaceutom a niekoľko krát na náboženskú slobodu. No a v roku 2002 tu bol ešte jeden pozoruhodný rozsudok.

Rozsudok I. vs. Spojené kráľovstvo potvrdil právo na anonymitu pre transexuála. Muž, ktorý si zmenil pohlavie na ženu a „pracoval ako zubná sestra v armáde, chcel absolvovať kurz pre všeobecné zdravotné sestry, ale nebol prijatý, lebo nedoložil rodný list.

O rok neskôr odišiel na invalidný dôchodok a stal sa transsexuálnym aktivistom. „V roku 2001 chcel študentskú pôžičku, ale znova miestny úrad žiadal aj rodný list„, podobne ako aj „väznica, kde sa uchádzal o pozíciu administratívnej asistentky„. Na základe rozhodnutia Štrasburgu Británia v roku 2004 zaviedla nový proces ako si zmeniť pohlavie a získať k tomu nový rodný list so zmeneným rodom.

Toto je už realita 15 rokov, že Cirkev v Británii ani nevie, či sobáši naozaj muža a ženu, alebo páry toho istého pohlavia. A katolícki biskupi ani netušia, či náhodou do seminárov neprijímajú ženy so zmeneným pohlavím, lebo rodný list im to nepotvrdí. 

Samozrejme, byť iným „pohlavím“ nevyžaduje zmenu biologického pohlavia, stačí, že osoba len potvrdí, že už 2 roky žije ako iné pohlavie a plánuje tak až do smrti. Ešte jej dvaja odborníci dajú posudok, že trpí tzv. genderovou dysfóriou, čo je považované za poruchu. Ak žije v partnerstve alebo manželstve, druhá strana jej musí dať súhlas na takúto zmenu „pohlavia“. Netreba ani dodávať, že tieto podmienky sú už samé o sebe považované LGBTI hnutím za porušovania ľudských práv.

Takže ani nám netreba žiadne príručky o LGBTI či gender, stačí, ako to urobila táto vláda, implementovať výchovu o ľudských právach. Keď teraz vidíme, ako sudcovia voľne narábajú s pojmami tohto starého dohovoru, tak čo môžeme čakať od nového dokumentu, ktorý používa ďalšiu nedefinovanú gender terminológiu?

Proti pojmu „gender“ sa postavili konzervatívne krajiny už v roku 1995 na Pekingskej konferencii o ženách v roku 1995. Harvardská profesorka práva Mary Ann Glendon o tom potom intenzívne písala ako o snahe feministiek zaviesť svoju terminológiu, ktorú už používali gender feministky. Gender považovali za rolu oddelenú od biologického pohlavia. Prijatá deklarácia a plan for action mali dať podnety a teda aj nový obsah Dohovoru OSN na eliminináciu všetkých foriem diskriminácie proti ženám, tzv. CEDAW, ktorý SR tiež prijala.

V parlamente minulý štvrtok zaznievali posmešky, že ide o populizmus, na výhrady, že Istanbulský dohovor povedie k ďalšej evolúcií „práv“, privilegií a sankcií, aké si ani len nevieme ešte predstaviť. Ale veď gender terminológia je záväzná pre členov EÚ už v Smernici EÚ o minimálnych štandardoch, právach a ochrane obetí zločinu z roku 2012, kde v definícii zločinu narába s pojmami rod, rodové vyjadrenie a rodová identita. Toto už je teda v súlade s novším, evolučnejším dokumentom EÚ, ktorým je Charta základných práv EÚ. Tu už je uznané právo každého na manželstvo, kým v Dohovore o ľudských právach to bolo len o mužoch a ženách. I právo na založenie rodiny je už od manželstva oddelené, bariéry pre legalizáciu eutanázie odstránené… 

Takto vyzerajú vylepšenia, ktoré Smer, SNS, Harabinovo HZDS a prvýkrát podrazácky Bugárova strana SMK odhlasovali podporou Lisabonskej zmluve a teda aj Charte EÚ.

Takže milý otec Kuffa, ak to myslíte so svojim bojom proti genderizmu vážne, musíte sa postaviť aj Rade Európy a Európskej Únii. Ukončiť členstvo v Rade Európy, ktorej dohovory sú záväzné pre 39 členských štátov (teda aj tých mimo EÚ), je možné 6 mesačnou výpovednou lehotou. Európska únia má článok 50 o vystúpení, ktorý je možno realizovať referendom a tak vyjadriť odpor voči tejto ideológii a ďalším neduhom, ktoré členstvo v EÚ a Eurozóne so sebou prináša. Napokon aj krajiny ako Švajčiarsko či Nórsko nie sú členmi EÚ, ale pekne s EÚ obchodujú v tzv. Európskom ekonomickom priestore ako by sme mohli i my. Istanbulský dohovor je len posledný budíček, lebo kresťania už niekoľko alarmov prespali. No už teraz je neskoro.

Môžeme dúfať, že SNS zabojuje o svojich voličov a bude tlačiť na vládu odmietnuť Istanbulský dohovor. Mnohých aj tak stratila tým, že na to doteraz kašľala a robila si svoje kšefty. Uznesenie NR SR na poslednú chvíľu nezachránilo totiž ani Šefčovičovu kandidatúru. Bol to pekný pokus, za ktorý sa treba poďakovať Mariánovi Kotlebovi, ktorý prišiel s takýmto nápadom a zachránil Kuffovi renomé. Bolo by naozaj naivné vymeniť podporu vplyvného kňaza len za prísľub exkomunistovi a eurosocialistovi. Schválenie odmietnutia ratifikácie je dobrý manéver, na ktorom treba stavať a ďalej vysvetľovať, kam až korene gender ideológie siahajú. Také konšpirácie, ako bude púšťať mainstream, že z Ruska, sú hlúposťami, ktoré majú diskreditovať odporcov tejto ideológie.

Ešte jedno treba dodať. Ak sú tieto koncepty ľudských práv zlé, treba ponúknuť alternatívu. A tá je radikálne jednoduchá: ochrana ľudského života a súkromného majetku, na ktorých stojí rodina a manželstvo, sú základné kamene slobodnej a zodpovednej spoločnosti. V takej je rola štátu zredukovaná len na ochranu týchto dvoch princípov.

Zdroj: Blog Jany Ray-Tutkovej


Publikovaný

v

,

od