Denník Pravda spochybňuje oznam, že Irán dokáže vyrábať kompletnú stíhačku. Nie je to pravda.

V denníku Pravda je citovaná agentúra Reuters, podľa ktorej „západní experti spochybňujú schopnosť Iránu skonštruovať vlastnú stíhačku. Iránske letectvo využíva najmä zastarané stroje amerického, ruského a čínskeho pôvodu.

Je pravda, že stíhačka Kowsar je založená na okopírovaní ľahkej americkej stíhačky F-5 tretej generácie. Je však kompletne vyrobená vlastnými silami.

Slobodný výber má k dispozícii vyjadrenie amerického experta na leteckú techniku. Ten tvrdí, že výroba je reálna a za najväčšiu hrozbu pre USA považuje existenciu dvojprúdového (turbodúchadlového) motora OWJ iránskeho vývoja a výroby. Motor je univerzálny a preto môže byť použitý vo výkonných dronoch a raketách s plochou dráhou letu na útok proti americkým lodiam.

It’s the turbojet engine for the Iranian copy of the US F-5 fighter, a machine we supplied to the Shah along with other combat aircraft. The F-5 Tigers were the easiest to maintain. The Iranians long ago burned through their inventory other front line aircraft most of which were lost during the first Iran-Iraq war.

The F-5 itself is a light fighter with limited range and ordnance carrying capacity. It also has a minimal avionics suite by today’s standard. The aircraft is quite maneuverable. In the US, it’s unarmed cousin is the T-38 Talon advanced trainer. We are finally retiring these aircraft and replacing it with a new one.

The ability to produce an entire engine indigenously is a significant achievement signally a technology base capable of metallurgy, manufacturing and integration of a sophisticated power plant. 

The security problem about the Iranian turbojet engine is that it can be used to power not just the Iranian fighter clones of the F-5 but other aircraft including drones and anti-ship cruise missiles.

Zároveň poukazuje na to, že produkcia celého motora je pre Ameriku nepríjemným signálom mimoriadne vysokej úrovne iránskej metalurgie, vývoja, výroby a schopnosti vybudovať celý extrémne náročný a komplikovaný výrobný proces vlastnými silami.

Len pre ilustráciu, koľko spoločností a krajín vo svete dokáže vlastnými silami navrhnúť a vyrobiť tento motor. Nie je ich veľa a ide o technologicky vyspelé krajiny. Wikipédia uvádza zoznam výrobcov. Irán tam stále chýba.

1 General Electric
2 Rolls-Royce
3 Pratt & Whitney
4 CFM International
5 Engine Alliance
6 Medzinárodné letecké motory
7 Williams International
8 Honeywell Aerospace
9 Aviadvigatel
10 Ivchenko-Progress
11 NPO Saturn
12 PowerJet
13 Klimov
14 EuroJet
15 čínske motory
16 japonské motory
17 severokórejské motory

Irán je však krajinou, ktorá to dokázala sama bez pomoci. V článku z  portálu Defence Aviation sa hovorí, že celkove len osem krajín dokáže niečo podobné.

[výroba motora OWJ] …zaraďuje Irán do elitného zoznamu 8 krajín, ktoré sú schopné vyrábať takéto špičkové lietadlové motory prostredníctvom domácej technológie a znamená prelom v odvetví obrany a leteckej dopravy Iránu. Motor, ktorý bol navrhnutý a vyrobený vedúcimi vedcami krajiny v organizácii obranného priemyslu, je teraz navrhnutý na masovú výrobu.

Motor OWJ je výsledok mimoriadnej koncentrácie všetkých síl krajiny a bude základom pre vlastný letecký priemysel – tak vo vojenskom, ako aj civilnom sektore

OWJ je jedným z najsofistikovanejších výrobkov, ktoré sa budú vyrábať v Iráne a je začiatkom dlhej cestu k znižovaniu závislosti krajiny od zahraničných technológií a leteckých motorov. Motor sa skladá zo 14 000 jednotlivých komponentov a môže pracovať v nadmorskej výške 50 000 stôp (15km) v rôznych klimatických podmienkach. Jeho ťah pri vzlete je približne 10 ton, čo je viac ako dostatočné na to, aby mohol poháňať viacúčelové stíhacie lietadlá Iránskych vzdušných síl

Tento motor slúži ako referenčný základ pre výrobu ďalších tryskových motorov, ktoré krajina plánuje aj naďalej projektovať a vyrábať. Irán sa chce teraz zamerať na novú generáciu ľahkých lietadiel ale aj ťažkých lietadiel založených na motore OWJ,“ píše sa v texte portálu Defense Aviation.

Tu je bližší pohľad na to, ako pracuje turbodúchadlový motor.

Iránski predstavitelia ministerstva obrany uviedli, že tento úspech zvýšil status krajiny a umiestnil ich na vyššiu pozíciu nielen v regióne Blízkeho východu, ale aj v celom svete. Zvýšila sa národná sebadôvera, pokiaľ ide o špecializované unikátne technické vedomosti, dizajn a výrobné schopnosti. Vyjadrili, že ďalším krokom je urýchlenie tohto procesu s cieľom zvýšiť obranné schopnosti a ochrániť vzdušný priestor krajiny.

Iránska elektronika začína byť hrozbou

Irán v roku 2011 pomocou systému rádioelektronického boja prevzal kontrolu nad prísne tajným prieskumným dronom RQ-170, ktorý prevádzkovala CIA na špionážne úlohy nad územím Iránu.

Prieskumné lietadlo dosadlo prakticky neporušené na iránske letisko. V nasledujúcich rokoch sa Iránci venovali prieskumu technológií, ktoré boli použité pri vývoji a výrobe amerického lietadla. Dnes už majú vlastnú kópiu Shahed-171, poháňanú motormi vlastnej výroby…

Tieto lietadlá plnia prieskumné úlohy pre iránske jednotky v Sýrii a Izrael hlásil, že začiatkom tohto roka jeden dron tohto typu zostrelil.

Schopnosť Iránu vyrobiť a používať také náročné zariadenia ako sú diaľkovo riadené drony, vlastné stíhačky a motory, odhaľuje netušenú stránku iránskych schopností. Skrátka, Irán treba brať vážne.