Minulý týždeň, pri svojej návšteve v Prahe a v priebehu rokovaní s premiérom Sobotkom, povedal predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker: „Všimol som si v poslednej dobe, že Váš ministerský predseda [Sobotka] hovorí, a opakuje to stále a stále, že sa Slovenská republika chce stať súčasťou permanentný štruktúrovanej spolupráce na európskej obrane. Je to pokračovanie viditeľného úsilia Vášho premiéra a jeho vlády prevziať v Európskej únii zodpovednosti a povinnosti. „

Hneď vzápätí naznačil, čo také“ prevzatie povinností a zodpovednosťou „bude znamenať:“ V posledných týždňoch spúšťa Európska komisia obrannú agendu a minulú stredu sme ohlásili vznik Európskeho obranného fondu …. Som rád, že sa Česká republika chce stať súčasťou tejto iniciatívy „.

Junckerovej slová zazneli v piatok, 9. júna 2017. Tzv. „Diskusný materiál o budúcnosti európskej obrany“, ktorý (okrem iného) obsahuje návrh na vytvorenie Európskeho obranného fondu, bol Európskou komisiou zverejnený dva dni predtým – 7. júna. A hľa, „Česká republika už chce byť súčasťou“ tohto nápadu, oznamuje nám Juncker.

Na základe akej diskusie sa na takéto záväzky premiér Sobotka (Fico a Kiska na Slovensku – pozn. red) hlási (teda ak o tom on sám vôbec vie)?

Kde si potvrdili k takýmto postojom svoj mandát? Po vážnej debate v českom parlamente? A vedia vôbec o tejto závažnej iniciatíve členovia českej vlády? Či to bola len taká „junckerovská ľahkosť“ potvrdzujúca, že názor českých (slovenských) politikov už nikoho nezaujíma, hlavne že vopred so všetkým súhlasia?

Čo však nemožno tolerovať v žiadnom prípade, je fakt, že nie je informovaná česká spoločnosť. Tá musí mať právo vedieť a vyjadriť sa, k akým bezpečnostným a obranným povinnostiam ju jej vláda – k cudzej metropole – zaväzuje.

Tzv. diskusný materiál Európskej komisie „O budúcnosti európskej obrany“ načrtáva tri možné bezpečnostné scenáre, ktoré sa od seba líšia iba mierou pružnosti spolupráce (od najvolnější k najtesnejšiemu). Čo však ani nenaznačuje, sú odpovede na otázky úplne základné:

1. Kto a s akou silou bude tvoriť a schvaľovať politická zadanie pre takúto obrannú a bezpečnostnú štruktúru?

2. Ako bude tvorené vojenské velenie Európskych obranných a bezpečnostných síl?

3. Aké finančné záväzky bude pre jednotlivých účastníkov znamenať vytvorenie tzv. Európskeho obranného fondu (hovorí sa o „podiele európskeho rozpočtu a národných príspevkov“)

4. Čo bude „zjednocovanie zbrojných arzenálov“ znamenať pre český (slovenský) zbrojný priemysel?

5. Aké bude schvaľovanie a kontrolná úloha národných parlamentov a vlád v celom procese vzniku aj existencia takéhoto zoskupenia?

6. Aký bude vzťah medzi „Európskou obrannou a bezpečnostnou štruktúrou a NATO“?

Obsah materiálu Európskej komisie „Budúcnosť európskej obrany“ i spôsob, akým bol zverejnený a ako ich absolútne nik neprerokáva, je len už alarmujúce.

Rovnako alarmujúca  je aj, ale ochota domácich vládnucich elít nad tak zásadnými témami s nikým v Čechách (na Slovesnku) nedebatovať. Preto, napríklad, v Čechách nevieme, čo je to onen Európsky bezpečnostný fond. A nielen to!