Obsah článku v anglickom denníku Independent mrazí. Američania vo vojenských laboratóriách skúmajú šírenie vírusov pomocou hmyzu, čo by podľa vedcov mohlo vytvoriť „novú triedu biologických zbraní„.
[sociallocker][/sociallocker]
Vojenská agentúra DARPA hovorí, že sa pokúša geneticky modifikovať plodiny, ale odborníci si myslia, že tento cieľ je „jednoducho nevieryhodný“
Hmyz by sa mohol zmeniť na „novú triedu biologických zbraní“ pomocou nových amerických vojenských plánov, varovali odborníci.
Program Insect Allies navrhuje používať hmyz na roznesenie geneticky modifikovaných (GM) vírusov na plodiny.
Tím, ktorý sa skladá z odborných vedcov a právnikov považuje takéto konanie za veľkú hrozbu pre globálnu biologickú bezpečnosť. Výskum bude mať podľa nich vážne dôsledky.
Agentúra pre výskum pokročilých obranných projektov (DARPA), ktorá je zodpovedná za vývoj vojenských technológií v USA, však tvrdí, že sa snaží len modifikovať rastliny rastúce na poliach a pomocou vírusov preniesť genetické zmeny do rastlín.
Teoreticky by táto zrýchlená technológia umožnila poľnohospodárom prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam, napríklad vložením génov odolných proti suchu do kukurice namiesto výsadby predpripravených semien.
Ale tento zdanlivo neškodný cieľ bol napadnutý vedcami, ktorí tvrdia, že plán je jednoducho nebezpečný a že hmyz infikovaný syntetickými vírusmi bude ťažké ovládať.
Takisto hovoria, že aj napriek fungovaniu programu od roku 2016 a rozdeleniu prostriedkov vedcom za 27 miliónov dolárov, DARPA nedokázala riadne odôvodniť existenciu takéhoto programu.
„Vzhľadom na to, že DARPA je vojenská agentúra, považujeme za prekvapujúce, že očividné a znepokojivé aspekty tohto výskumu s dvojakým využitím vzbudili tak málo pozornosti,“ povedal pre The Independent Felix Beck, právnik univerzity vo Freiburgu .
Dr Guy Reeves, odborník na GM hmyz v Max Planck Institute for Evolutionary Biology, uviedol, že o technológii sa nevedie vôbec žiadna diskusia a program zostáva do značnej miery neznámy „dokonca aj v odborných kruhoch„.
Dodal, že napriek verejne deklarovaným cieľom programu by bolo oveľa jednoduchšie používať túto technológiu ako biologickú zbraň, než pre rutinné poľnohospodárske použitie, ktoré navrhuje DARPA.
„Je oveľa jednoduchšie zabiť alebo sterilizovať rastlinu pomocou úpravy génov než ju urobiť odolnou voči herbicídom alebo proti hmyzu,“ vysvetľuje Reeves.
Experimenty už údajne prebiehajú s použitím hmyzu, ako sú vošky a molice na úpravu sadeníc kukurice a rajčiakov.
Pán Beck povedal, že spolu s kolegami nenaznačovali, že americká armáda chcela vytvoriť biologické zbrane, ale že navrhované poľnohospodárske využitie „z rôznych dôvodov jednoducho nie je dôveryhodné„.
V prvom rade poznamenávajú, že ak chcú poľnohospodári používať geneticky modifikované vírusy na vylepšenie svojich plodín, nie je dôvod nepoužiť konvenčné postrekovacie zariadenie.
Výskumníci sa pozastavili nad uistením DARPA, že žiadny použitý hmyz by nemal prežiť dlhšie ako dva týždne. Podľa nich, ak by takéto ochranné opatrenia nefungovali, „šírenie by mohlo byť v zásade neobmedzené„.
Pán Beck dodal: „Celkom zjavná otázka, či vírusy vybrané na vývoj by mali alebo nemali byť schopné prenosu medzi rastlinami – a tiež prenosu medzi rastlinami s preskokom na hmyz – neboli vôbec riešené v plánoch práce DARPA„.
Tím, ktorý svoj prípad spracoval v časopise Science, poznamenal, že ak Insect Allies program nemôže byť odôvodnený, mohol by byť vnímaný ako porušenie Dohovoru OSN o biologických zbraniach.
„Vzhľadom na všeobecný zákaz vyplývajúci z Dohovoru o biologických zbraniach, musí byť akýkoľvek biologický výskum, ktorý je predmetom záujmu, dokázateľne opodstatnený ako slúžiaci na mierové účely,“ vysvetľuje profesorka Silja Vönekyová, špecialista medzinárodného práva na univerzite vo Freiburgu.
„Ak zámery agentúry DARPA nie sú vieryhodné, program Insect Allies môže byť považovaný za porušenie Dohovoru OSN o biologických zbraniach. To je obzvlášť pravdepodobné, ak zvážime, že tento druh technológie môže byť ľahko použitý ako biologická zbraň„.
Autori štúdie požadovali od DARPA väčšiu transparentnosť, ak má v úmysle pokračovať v takýchto programoch. To podľa nich zabráni akémukoľvek podozreniu a tiež zabráni povzbudzovaniu iných krajín, aby vyvinuli svoje vlastné technológie v tejto oblasti,
Hovorca DARPA program obhajoval a vysvetľoval, že zmena ošetrovania používaním hmyzu na aplikáciu týchto génov, by mohlo poskytnúť výhody oproti postrekovaniu.
„Z tohto hľadiska je najdôležitejšie, že ošetrovanie postrekom je nepraktické pre zavedenie ochranných vlastností vo veľkom meradle a potenciálne nemožné, ak technológia postreku nebude mať špecificky prístup k požadovaným rastlinným tkanivám, čo je známy problém,“ povedal.
„Ak program Insect Allies uspeje, ponúkne veľmi špecifické, účinné, bezpečné a ľahko nasaditeľné prostriedky na zavedenie prechodných ochranných vlastností iba do plánovaných zariadení s minimálnou potrebnou infraštruktúrou.„