Americké médiá a športovci sa radovali, keď bolo Rusko odstránené z olympijských hier, ale akosi zabudli na „špinavý“ americký dopingový príbeh, napísal Travis Waldron pre The Huffington Post.
Ako novinár poznamenal, v USA je doping hlavne záležitosťou súkromných spoločností, čo dovoľuje, aby sa oficiálne Washington znovu a znovu tváril nevinne.
„Veríte v zázraky?“ Vytrubovala USA Today, keď sa Medzinárodný olympijský výbor (MOV) rozhodol odstrániť ruský národný tím z účasti na olympijských hrách v Pchjongčchangu. V článku amerického vydania bolo rozhodnutie MOV porovnávané s víťazstvom amerických hokejistov nad ZSSR v roku 1980. “ Zlí chlapci prehrali. Aký úspech! „bola šťastná komentátorka Christine Brennanová.
Súčasne lyžiarky Lindsey Vonnová a Mikaela Schiffrinová v televízii hovorili o „čistote“ tohto športu, akoby tým Olympijské hry boli preslávené, napísal znechutene Travis Waldron.
MOV „vyhodil“ Rusko z hier r za organizáciu „štátneho dopingového programu“ na olympijských hrách v Soči a teraz Američania, športovci a médiá „tlčú do bubnov“. „Bol to nový druh víťazstva, v novom type športovej studenej vojny,“ poukázal Waldron.
Toto samo o sebe stačí k odsúdeniu takéhoto správania, aj keby mali Spojené štáty čisté ruky. „Avšak naša vlastná histórie je v tomto ohľade plná špiny, a Američania, ktorí hrozia prstom, ignorujú základnú olympijskú pravdu: tiež podvádzame,“ zdôraznil autor. „Len náš podvod má americký prízvuk – je privatizovaný a korporatizovaný.“
O tom vie svoje Kara Goucherová – bývalá olympijská bežkyňa, ktorá sa zúčastnila olympijských hier v Pekingu a Londýne. A nemohla si ani nevšimnúť, ako sa rýchlo Američania vrhli na správy o Rusku a nevšímajúc si svojich problémov s dopingom.
„Existuje staré príslovie o hádzaní kameňov v sklenenej budove,“ povedala Gourcherová Huffington Postu. „A pred hádzaním kameňov na Rusko, a verím, že odstránenie Ruska bolo správnym rozhodnutím, sa musíme pozrieť na seba a na to, o čo sa snažíme.“
V roku 2015 oznámila Goucherová a tréner amerického olympijského tímu Steve Magness, že „Projekt Oregon“ pre výcvik bežcov na dlhé vzdialenosti bol poznačený mnohými prípadmi podvodu. Organizátorom programu bola spoločnosť Nike.
Goucherová a Magness obvinili hlavného trénera Alberta Salazara z experimentovania s dopingovými látkami, ako je testosterón, a tiež z predpisovaní liekov športovcom, ktoré nepotrebovali.
Tieto obvinenia z dopingu nie sú zďaleka tak hlučné ako tie, ktoré sa predkladajú Rusku. USA nikdy neboli odsúdené za organizáciu štátneho dopingového programu, poznamenal novinár.
Podľa autora je to kvôli osobitostiam systémov týchto dvoch krajín. Ako v USA, tak v Rusku je štruktúra olympijského športu určená politickou ekonomikou. „Ruský doping“, ako sa domnieva novinár, je financovaný štátom, pretože všetko v tejto krajine je centralizované.
V Amerike však zákon zakazuje Národnému olympijskému výboru získavať prostriedky z vládnych zdrojov, takže sa prípravou na Hry zaoberajú samotní športovci a tiež súkromné firmy ako Nike.
„V USA je podvod len ďalším kapitalistickým podnikom: za účelom získania peňazí na dobrú odbornú prípravu potrebujete víťazstvo, a je oveľa jednoduchšie vyhrať, ak dopujetete,“ zdôraznil autor.
Takýto systém, pokračuje Waldron, uľahčuje život vysoko postaveným úradníkom: môžu sa jednoducho obhájiť tým, že každý podvodník konal sám o sebe, na svoje vlastné riziko a výhradne vo svojom vlastnom záujme.
V skutočnosti na olympijských hrách a iných športových podujatiach Amerika opakovane využila doping a zatvárala oči k vlastnému podvodu. To platí najmä pre atletiku – pýchu Spojených štátov.
Čo sa týka ľahkoatletického programu Nike, tak je obvinená z dopingu, aspoň od 70. rokov, kedy si jej úradníci, podľa niektorých informácií, boli vedomí, že športovci užívajú steroidy a iné podobné lieky s cieľom zlepšiť športový výkon.
„Od amerického bojkotu moskovskej olympiády v roku 1980, bol v každom letnom americkom olympijskom tíme prinajmenšom jeden šprintér, ktorý buď už neprešiel dopingovú kontrolu, alebo neprejde v blízkej budúcnosti,“ zdôraznil Waldron.
Medzi dopovaných Američanov patria vynikajúci olympijskí športovci. Napríklad v roku 2003 atlét Carl Lewis priznal, že trikrát neprešiel dopingovým testom pred olympijskými hrami v Soule v roku 1988, ale obišlo sa to vďaka pomoci olympijského výboru USA. Nakoniec získal dve zlaté a jednu striebornú medailu.
Okrem toho existuje možnosť, že použitia dopingu v Spojených štátoch bolo čiastočne centralizované. Pred olympijskými hrami v Los Angeles v roku 1984 totiž 84 amerických olympionikov neprešlo dopingovou kontrolou, ale napriek tomu sa súťaží zúčastnili. Podľa Carla Lewisa, na hrách v Soule Američania neuspeli vo „stovkách“ antidopingových testov, ale bolo im dovolené zúčastniť sa súťaže za pomoci národného olympijského výboru. Okrem iného šprintéri Justin Gatlin a Tyson Gay, tvoriaci polovicu americkej štafety na 4×100 metrov.
„Každý rok v sa našom tíme nachádzajú ľudia, ktorí už boli odstránení a ktorí dostávajú ocenenie,“ vyhlásila Gourcherová. „A dávame prednosť popieraniu. Ale nerobíme to, pokiaľ ide o niekoho iného, a ešte viac, pokiaľ ide o Rusko. A pochopte ma správne: Rusko si zaslúži byť odstránené, ale bolo to príliš jednoduché, nie? Môžeme na nich kričať: „Sme pre čistý šport! musia byť odstránení!“ ale nechceme vidieť, čo sa deje na našom dvore. “
Teraz nie je jasné ani to, či chce niekto z vysokých činiteľov chytiť podvodníkov, alebo či terajšie dopingové „križiacke ťaženie“ nie je založené iba na pokrytectve a klamstve.
Tým, že sa MOV chváli, opakuje sa mýtus, že sa stará o čistotu športu viac než o svoje príjmy, takže aj národné olympijské výbory odmietajú uznať svoj problém.
Podľa autora článku, je ťažké uveriť, že ruský zákaz bude mať nejaký dlhodobý účinok, že sa tu niečo zmení. Dokonca aj „čistí“ športovci teraz hovoria, akoby sa začínali zžívať s touto realitou.
„Máme príležitosť stať sa lepšími,“ zhŕňa Goucherová. „Ale nádej v to nemám.“