Bolo to hneď prvého dňa čo evanjelista Marek prišiel do Alexandrie. Kráčal ulicami mesta ohromený jeho krásou. Malá dedinka, ktorú sa Alexander veľký rozhodol prebudovať na mesto, ktoré bude niesť jeho meno, vyrástla do veľkosti, ktorá sa rovnala Rímu. Večer sa Marekovi odtrhol remienok na sandáli a tak sa zastavil u prvého obuvníka, ktorého našiel. Počas opravovania remienka si obuvník nešťastnou náhodou prepichol prst. „Heis ho Theos“ skríkol Anianus, obuvník. Boh je jeden. Marek zobral zo zeme trochu blata, dal ho na ranu a zázračne vyliečil Anianusovu ruku. Marek mu potom začal hovoriť o tom ako Ježiš zomrel na kríži pre hriechy ľudstva a kázal o Kristovom odkaze. Posolstvo padlo na úrodnú pôdu. Anianus zobral Mareka do svojho domu a aj so svojou rodinou konvertoval. Evanjelista ich následne pokrstil a po čase poveril Anianusa funkciou mestského biskupa.

Takto sa začala história kresťanstva v Egypte. Anianusov dom vo štvrti zvanej Baukalis sa stal prvým kostolom v Egypte. Aj keď historici si tým nie sú úplne istí, podľa koptskej tradície je to presne to isté miesto, na ktorom dnes stojí katedrála svätého Marka. Markova misia potom viedla do rôznych kútov rímskej ríše, ale napokon sa vrátil do Alexandrie a v roku 68 zomrel v jej uliciach. Anianus sa stal Markovým nástupcom na poste patriarchu a tým sa začala reťaz, ktorá pokračuje až do dnešného dňa 118-tym alexandrijským patriarchom Tawadrosom II. Ten slúžil v katedrále svätého Marka omšu v momente, keď tam minulú nedeľu vybuchla bomba.

Ako sa kresťanstvo rozšírilo do Egypta, Alexandria zostala jeho duchovným centrom. V malom kostolíku v Baukalise koptskí patriarchovia odolávali vlnám rímskeho prenasledovania a kázali svojim verným. Ak malo kresťanstvo prežiť v Alexandrii, ktorá bola domovom najväčšej knižnice neskorého staroveku ako aj množstva vplyvných pohanských filozofov, muselo sa popasovať s Gréckou filozofiou a poraziť ju. Alexandrijská škola katechétov sa stala jedným z najvýznamnejších teologických centier s takými menami ako Klement Alexandrijský a Origenes, ktorí bránili vieru. 17-ty koptský patriarcha Peter bol umučený na rovnakom mieste v Baukalise.
Keď Konštantín veľký skončil rímske prenasledovanie kresťanov, tak sa alexandrijskí patriarchovia stali jedným z hlavných pilierov kresťanstva. Alexandrijská cirkev však rýchlo prišla na to, že koniec prenasledovania neznamená koniec problémom. Arius, líbyjský kňaz z kostola v Baukalise sa dotkol veľmi kontroverznej témy, ktorá hrozila rozkladom celej cirkvi. Tvrdil, že Syn nie je rovný Otcovi. Ale ak Alexandria dala svetu najväčšieho heretika, ktorý kedy ohrozil cirkev, tak na druhej strane dala svetu aj najväčšieho ochrancu ortodoxie – Svätého Atanáša. „Celý svet je proti tebe Atanáš“ – povedal mu jeho priateľ. „Athanasius Contra Mundum“ odpovedal. Ja som proti svetu. Kreslo alexandrijského patriarchu v Baukalise čoskoro malo poznať, ako pravdivé boli jeho slová.

Malý kostolík v Baukalise napokon predsa len získal tým, že sa skončilo prenasledovanie. Ako centrum kresťanstva v Egypte bol kostol zväčšený a vyzdobený. A pretože bol miestom odpočinku tela a hlavy svätého Marka, stal sa pútnickým miestom. Debaty o podstate a Krista na Chalcedónskom koncile vyústili do schizmy, ktorá pretrváva do dnes. Podporovatelia Chalcedónu sa neskôr nazývali Melkiti (Východná ortodoxia), zatiaľ čo väčšina populácie nasledovala svojich vodcov a založila Koptskú cirkev. Podporení imperiálnou mocou, Melkiti získali kostol aj s pokladom ostatkov svätého Marka.

Arabská invázia v roku 641 zničila kostol v Baukalise, ale čoskoro bol obnovený. Rozdelenie kostolov v meste o tri roky neskôr dalo kostol do správy Východnej ortodoxie. A s tým samozrejme aj telo svätého Marka. V roku 828 telo ukradli benátski kupci. Telo do dnes spočíva v bazilike svätého Marka v Benátkach. Ale hlava svätého Marka zostala s Koptmi v Baukalise. V priebehu storočí vznikla tradícia: každý nový koptský patriarcha príde do kostola, vyberie hlavu svätého Marka a upletie na ňu novú prikrývku. Každý nástupca dostane svoju moc od svojho apoštolského predchodcu.

Život Koptov pod moslimskou nadvládou bol ťažký. Moslimské pravidlá „dhimmi“ nútili Koptov nosiť oblečenie konkrétnych farieb, museli platiť špeciálnu daň „jizya“, nesmeli jazdiť na koňoch a rovnako nemohli mať zbrane. Tento trend počas storočí stále silnel. Postupne krajina začala strácať svoju kresťanskú väčšinu, keď Kopti konvertovali na islam. Podobne aj koptský jazyk sa vytrácal. V jedenástom storočí bol patriarcha Christodolos prinútený presťahovať svoje sídlo do Caira, ktoré prerástlo Alexandriu a stalo sa najväčším mestom Egypta.
Kostol v Baukalise, ktorý sa opäť dostal do správy Koptov, v konečnom dôsledku utrpel. Vedľa hlavy svätého Marka ležalo 48 tiel ďalších alexandrijských patriarchov a pravidelné návštevy každého nového patriarchu pokračovali. Lenže kostol stratil svoj lesk. Stále bola prítomná hrozba zo strany moslimských vládcov, ktorí chceli získať kontrolu nad hlavou svätého Marka – čo by im umožnilo dostať od Koptov ešte viac peňazí. Preto hlavu odviezli do kláštora svätého Makariusa do púšte. Od jedenásteho do štrnásteho storočia hlavu tajne sťahovali do jednotlivých kostolov, ale aj do domovov veriacich. Križiaci neboli voči Koptom o nič milší ako moslimovia, vnímali ich totiž ako heretikov. Kostol bol zase raz zničený a opäť vybudovaný. Nekončiaci cyklus Koptskej histórie pokračoval, aby sa znovu zopakoval.

Peter VI. bol posledným partiarchom, ktorý absolvoval tradičnú návštevu Baukalisu v roku 1718. Zo strachu, že by mohli predsa len prísť o hlavu svätého Marka sa Kopti napokon rozhodli schovať ju medzi množstvo iných kostí. Schovali ju tak dobre, že nakoniec nikto nevedel, ktorá lebka je tá pravá. Napoleonova invázia do Egypta mala za následok opätovné zničenie kostola. Ale v roku 1819 ho vybudovali znovu vďaka tomu, že egyptský modernistický vládca Muhammad Ali zmiernil obmedzenia pre Koptov.
Alexandria mala následne opäť svojich niekoľko svetlých okamihov, keď sa stala egyptskou obchodnou križovatkou. To pritiahlo desaťtisíce Európanov, Židov a Levantínskych kresťanov. Ale táto renesancia netrvala dlho. Pod egyptskými vojenskými vládcami Alexandria opäť upadla do zabudnutia. Časti tela svätého Marka boli v roku 1968 vrátené Vatikánom potom, ako sa zlepšili vzťahy medzi Koptskou a Katolíckou cirkvou. Ostatky sa ale nevrátili do Bukalisu, ale do Caira, kde postavili novú katedrálu. Kostol svätého Petra, ktorý je súčasťou tohto katedrálneho komplexu, bol dejiskom bombového útoku Islamského štátu v decembri 2016. 29 Koptov zomrelo.

V 70-tych rokoch sa Alexandria stala centrom saláfistického revivalu, ktorý sa čoskoro rozšíril do celého mesta. V roku 2005 rozhnevaný dav napadol koptské kostoly, pretože uvádzaná cirkevná divadelná hra údajne urážala Islam. Na Nový rok v roku 2010 vybuchla bomba v mestskom kostole Dvoch svätých. 23 Koptov zomrelo. Boli pochovaní v kláštore svätej Miny, mimo mesta. Ich bratia a sestry, obete útoku z minulej nedele, sa k nim teraz pridajú. Mučeníci, synovia a dcéry mučeníkov.

(Text pôvodne vyšiel na Hudson Institute ako autorský komentár v anglickom originále „ISIS Palm Sunday Bombing in Alexandria: Coptic Christians‘ Endless Struggle for Survival“.)