Na portáli DALITO bol uverejnený zaujímavý článok s psychiatrom Pavlom Černákom

Z jeho obsahu, ktorý inak doporučujeme prečítať celý, vyberáme:

Ako hodnotíte fakt, že agendou radikálnych síl je ochrana tradičnej morálky? Je to len číry populizmus alebo odpoveď na to, že sme zašli v korektnosti priďaleko?

Myslím si, že je pravda jedno aj druhé. V korektnosti sa zašlo príliš ďaleko, až to ohrozuje tradičnú morálku, korene našej civilizácie. Vo všeobecnosti je dobré pre každú spoločnosť, keď sú v nej rôzne, aj protichodné sily, vektory, názory. To je záruka určitého rastu – dialóg, konfrontácia, súťaženie o vedenie spoločnosti. Preto je tiež dobre, keď sa na margo rozširovania tradičných zvyklostí – ako napríklad dosiaľ zažitého modelu, že základom rodiny je muž a žena – ozývajú aj hlasy, ktoré zastávajú tieto tradičné hodnoty. Mnohí hovoria, že v Európe je situácia taká, ako keď Rímska ríša začala upadať. Som si vedomý, že to, čo hovorím, sa mnohým nebude páčiť, ale LGBTI je hnutie, ktoré si odkrajuje stále viac a viac. Najprv to bola len požiadavka akceptovať registrované partnerstvá a dušovali sa, že nezájdu ďalej. Dnes sú to sobáše, adopcie detí… Je otázka, kam sa to uberá.

Ale zástupcom týchto menšín ide len o zrovnoprávnenie.

A naozaj je dobrá spoločnosť, kde je všetko zrovnoprávnené? Diskriminácia kohokoľvek za čokoľvek, za čo človek nemôže, je absolútne neprípustná. Zrovnoprávnenie je však iná téma. Poviem príklad z môjho odboru: muž v mladšom veku, povolaním žeriavnik, ochorie na vážnu duševnú poruchu a po preliečení sa domáha, aby mohol túto prácu robiť ďalej. Nie je mu to, pochopiteľne, umožnené, z titulu choroby teda nemá rovnaké práva ako zdraví ľudia. Ak je niekto v sexuálnej orientácii z biologických príčin iný, nesmie byť za to, za čo nemôže, diskriminovaný a má mať aj právne vytvorené podmienky na život v páre, hoci ten neplní reprodukčné poslanie. Ale prečo má byť zrovnoprávnený s ostatnou populáciou vo všetkom, aj sobášom, výchovou detí, keď tieto inštitúty patria historicky v našej civilizácii heterosexuálnym párom? Tu ide o korene, základy civilizácie, ktoré spočívajú na rodine, manželstve alebo partnerstve muža a ženy, dvoch biologicky odlišných entít. Preto je namieste otázka, či naozaj musí mať každý na všetko nárok. Potom aj ten chorý môže byť naďalej žeriavnikom, hoci užíva lieky a relaps ochorenia môže prísť kedykoľvek a hlasy mu prikážu, aby náklad zhodil dolu, lebo hlas má pre neho váhu reality. Dnes je slovo nárok písané oveľa väčším písmom než slová povinnosť a zodpovednosť.

Ak to zovšeobecníme, tak áno, vnímame naše nároky a slobody viac než kedysi. Znamená to, že je viac individualizmu?

Určite. A nielen individualizmu, ale aj hrubého egoizmu a arogancie.

Je to sprievodný jav konzumnej spoločnosti? A podpisuje sa rukopis dnešnej doby pod problémy, dokonca aj pod diagnózy, ktoré ľudia majú?

Ľudia sú dnes silne ovplyvnení spoločenskými normami, určitými znakmi, ktoré sa ani nemusia pomenovávať, ale sú prítomné, menia sa, a majú výrazný vplyv na charakter spoločnosti. V podstate ich vytvárajú najviac médiá, tie majú najväčší dosah na ľudí. Ako vyzerá ten vzor? Trochu to zjednoduším, ale je to večne mladý, bohatý, úspešný, šikovný, atraktívny, vymakaný človek. Je to veľké lákadlo, lebo sú za to veľké benefity. Dovolenky, luxus, nasycuje sa narcistické ego… Takýto človek kráča vo svojej životnej línii, až ho jedného dňa prepadne atak úzkosti, alebo začne byť depresívnejší. Príčinou je psychické zranenie, ktoré naruší jeho sebaobraz, jeho sebaideál, ktorý sa formoval v rannom detstve tým, do akej miery bol nasýtený, presýtený alebo nenasýtený pozornosťou a láskou. Je to štrbina v integrite jeho ega a človek to cíti ako krízu. Bojí sa ďalších atakov, je úzkostný, depresívny a uviazne na križovatke, nevie, ako ďalej. Ale aj keď to znie odvážne, tvrdím, že chvalabohu, že to prišlo, lebo človek má vtedy šancu urobiť si bilanciu, pozrieť sa za seba, kto je, odkiaľ prišiel, s čím prichádza a kam smeruje, urobiť si psychoterapeutickú revíziu svojho Ja, svojich potrieb a očakávaní. Aby vedel, ktorou cestou má ísť ďalej, aby boli jeho potreby uspokojené, ale tiež aby neboli prehnané a neničili ho.

Zdroj: Dalito