V tlačovom vyhlásení hnutia OĽaNO sa vyjadrili Veronika Remišová a Jaroslav Naď k situácii vo Venezuele. Ukázali, že nepochopili princíp parlamentnej demokracie.

Najprv si prečítajme, čo títo dvaja splodili

Stanovisko k situácii vo Venezuele a výzva premiérovi a ministrovi zahraničných vecí

Hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO) považuje za nepochopiteľné, že Slovenská republika sa odmietla pridať na stranu demokratických krajín Európskej únie. Naši spojenci a partneri oprávnene odsudzujú režim prezidenta Nicolása Madura vo Venezuele, ktorý spôsobil hladomor v krajine, 3 milióny vyhnaných občanov a stovky mŕtvych pri protivládnych protestoch.

Kompetenčný zákon jasne hovorí, že za tvorbu zahraničnej politiky SR je zodpovedné Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, a nie niektorí pomýlení poslanci NR SR za Smer, ako napríklad marxista Ľuboš Blaha alebo Robert Fico. Rovnako nerozumieme tomu, že predsedom tak významného výboru, akým je Výbor NR SR pre Európske záležitosti zostáva Ľuboš Blaha, ktorý robí hanbu Slovenskej republike na všetkých medzinárodných fórach, na ktorých vystupuje a spôsobuje tým vážne problémy zahraničnej politike SR.

Vyzývame predsedu vlády SR Petra Pellegriniho a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, aby okamžite zabránili poškodzovaniu zahraničnopolitických záujmov SR, konali zodpovedne a pripojili sa k tým európskym krajinám, ktoré volajú po okamžitom zorganizovaní slobodných a demokratických prezidentských volieb vo Venezuele.

Veronika Remišová, predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO
Jaroslav Naď, tieňový minister obrany


Možno by si títo dvaja mohli prečítať Ústavu Slovenskej republiky. Veronika Remišová na jej text dokonca prisahala pri skladaní poslaneckého sľubu.

Veronika Remišová prisahá na Ústavu Slovenskej republiky pri skladaní sľubu poslanca

V našej krajine totiž platí, že exekutívu, t.j. ministerstvá zriaďuje podľa článku 86, odstavca e.) Ústavy Národná rada. T.j. poslanci ako napr. Blaha alebo Fico.

Pani poslankyňa Remišová sa zrejme príliš venuje agitácii, keď nepozná zákon, na základe ktorého dostáva výplatu. Zákon 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky“ totiž presne popisuje, že ministri sa zodpovedajú poslancom a nie naopak. Keby si tento zákon naštudovala, tak mohla kritizovať Blahu ako predsedu Výboru pre Európske záležitosti, že sa snaží vyjadrovať k niečomu, čo tomuto výboru primárne neprináleží. Podľa § 58a, odstavec 3 odsek Výbor pre európske záležitosti sa zaoberá posudzovaním stanovísk vo vzťahu k Európe.

Edit 20:30. Z prostredia parlamentu sme sa dozvedeli, že Ľuboš Blaha, predseda výboru pre Európske záležitosti mal najväčšie právo (a povinnosť) zvolať výbor k otázkam a k postoju okolo Venezuely. Venezuela je totiž bodom na rokovaní Rady FAC (Foreign Affair Council configuration). Na tejto rade sa rokuje o zahraničnej politike EÚ, čiže je to právomoc uvedeného výboru. Nielen to, k otázke Venezuely bola odhlasovaná aj rezolúcia EP.

Je pravda, že Venezuelu mohol riešiť aj Zahraničný výbor, ale s touto krajinou nemáme živé bilaterálne vzťahy, skôr sa s ňou kontaktujeme cez optiku EÚ

Venezuelu by mal skôr riešiť Zahraničný výbor Národnej rady. Ale aj tam je napísané, že tento výbor „usmerňuje a kontroluje realizáciu zahraničnej politiky a jednotné uplatňovanie záujmov Slovenskej republiky vo vzťahu k zahraničiu, prerokúva a predkladá stanoviská a odporúčania k medzinárodným zmluvám podľa čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky…„. Takže aj tu platí, že minister zahraničných vecí je podriadený poslancom a musí plniť to, na čom sa dohodnú. Lenže to by musela pani poslankyňa trocha poznať parlament aj zvnútra. Demonštrácie na uliciach ešte nikoho nenaučili, ako fungujú mechanizmy parlamentnej demokracie

Samozrejme, Remišová ako poslankyňa opozičného hnutia nemusí súhlasiť so smerom, ktorý presadzuje vláda, resp. poslanci, ktorí vláde dávajú mandát. Má plné právo búšiť do koalície. O tom je demokracia.

Ale nemá právo spochybňovať samotné princípy subsidiarity (podriadenosti) exekutívy voči parlamentu. Obrazne povedané, ak si poslanci odhlasujú, že od zajtra bude našim hlavným zahraničným spojencom africká Uganda, minister má na výber len dve možnosti – buď to splní, alebo podá demisiu. Ale nemá právo ísť proti rozhodnutiu parlamentu.

Za týmito slovami, ktoré splodili Naď a Remišová cítiť inú podriadenosť. Naď totiž nie je ani poslanec. Je to obyčajný lobista NATO, doslova agent Washingtonu. Nevyhovuje mu, keď nemôže presadzovať priamo príkazy svojich pánov, keďže zastupuje opozíciu. Jemu by vyhovovalo, keby vláda fungovala nezávisle od parlamentu a on mohol manipulovať priamo s ministrami vlády. Naď a spolu s ním aj Remišová vlastne svojimi slovami požadujú, aby sme otrocky plnili príkazy z Bruselu a spoza oceána.

Ak je toto dnešná vizitka hnutia OĽaNO, je to smutné. Možno by sa mohli premenovať. Napríklad na BĽaZO – bruselskí ľudia a závislé osobnosti. Rozhodne by to bolo presnejšie.