Portál Parlamentní listy opisuje pocity herečky Elišky Balzerovej, ktorá prehovorila o roku 1968
[sociallocker][/sociallocker]
Podľa herečky socializmus nemohol mať ľudskú tvár. V rozhovore pre Magazín + TV Dnes sa rozhovorila o augustovej okupácii z roku 1968. „Začali sme nenávidieť ruštinu,“ opisuje vplyv okupácie na názory jej a jej priateľov. A spomenula aj incident, pri ktorom ruskí vojaci zabili matku s dieťaťom.
Nenávideli sme ruštinu
Elišku Balzerová poznajú diváci napríklad zo seriálu Nemocnica na okraji mesta alebo z filmu S tebou ma baví svet.
V čase invázie vojsk Varšavskej zmluvy mala devätnásť rokov. Jej najsilnejší zážitok z okupácie bol vraj tank, ktorého vodič nevedel, kam má ísť, pretože obyvatelia otočili ukazovatele a napísali na ne v azbuke MOSKVA. Tak sa otáčal a vytrhával dláždenie. Keď potom hovorili s vojakom, ktorý na tanku sedel, tak plakal, že nechcel ísť, že má v Rusku rodinu.
Ďalej spomína aj na predvečer okupácie. Pri ceste do Krumlova im vraj povedali, že sa tam stala tragédia, že niekoho zastrelili a že nesmie ísť ďalej. „Mladá pani s dieťaťom v náručí sa chcela pozrieť, čo to rachotí po ceste, pohla záclonkou za oknom a vojak vypálil dávku zo samopalu. Ona aj s dieťaťom boli na mieste mŕtva,“ spomína Eliška Balcerová. O takýchto incidentoch sa vraj len šepkalo a mali byť zabudnuté.
Bola vtedy presvedčená, že sa Sovieti Československa už nikdy nevzdajú. Bála sa, že sa z neho dokonca stane ďalšia zo sovietskych republík a tiež či sa vôbec ešte otvoria vysoké školy.
Podľa svojich slov ani neverila v socializmus s ľudskou tvárou. Bolo to pre ňu len ďalší komunistické heslo. Rozprávala, ako keď išla s babičkou do kostola, tak na rohu stál „fízel“ a zapisoval.
„Socializmus, komunizmus alebo akákoľvek diktatúra nemá ľudskú tvár,“ tvrdí herečka. Alexander Dubček na ňu pôsobil ako niekto, kto čosi hrá. Balcerová uvádza, že neverila, že by bol tak naivný. „Ak tam študoval, musel predsa vedieť, s kým má tú česť,“ myslí si herečka.
Po okupácii vraj začala spolu s priateľmi Rusov nenávidieť. „Začali sme nenávidieť aj ruštinu, ktorú som ja dovtedy mala celkom rada. Dodnes, keď počujem jej hrdelný prízvuk, cítim v tom okupantský tón a hovorím si – niektorí ľudia sa nestanú pokornými nikdy,“ zveruje svoju dezilúziu Balcerová. Citovala Isaka Babela a vetu, ktorá sa vraj na Rusov a šesťdesiatyôsmy presne hodí: „Ako my prinášame slobodu, to je strašné.“
Normalizačná atmosféra strachu ich vraj poznamenala všetkých, všade prebiehali čistky. Aj keď sa potom dostala na Západ, pri diskusiách o politike šepkala a obzerala sa. „Okupácia a následná normalizácia nás naučila nedôverovať ľuďom a so svojimi názormi sa uzatvárať pred okolím,“ zakončuje spomienky na inváziu vojsk a jej následky herečka Eliška Balzerová.
Zdroj: Parlamentní listy