Denník Guardian sa porozprával s americkým zvláštnym poverencom pre Ukrajinu a bývalým veľvyslancom pri NATO. Kurt Volker tvrdí, že Spojené štáty pripravené rozšíriť dodávku zbraní Ukrajine na vybudovanie námornej a vzdušnej obrany.
[sociallocker][/sociallocker]
Spojené štáty sú odhodlané naďalej podporovať Ukrajinu zasielaním zbraní a vojenskej techniky, chcú, aby Ukrajina mala zabezpečenú leteckú obranu a námorníctvo. Guardian spomína, že pomoc Ukrajine je zameraná na to, aby čelili ruskej podpore separatistom.
Kongres tento rok v máji schválil poskytnutie vojenskej pomoci Ukrajine na rok 2019 v hodnote 250 miliónov dolárov. Podľa Kurta Volkera sa USA chcú zamerať predovšetkým na námornú a leteckú obranu. Trumpova administratíva už Ukrajine poslala v apríli protitankové strely, keď v decembri 2017 zrušila obmedzenia Obamovej vlády a podľa Volkera je „absolútne odhodlaná“ v zásobovaní pokračovať.
Spojené štáty a Rusko majú podľa Volkera stále úplne odlišný názor na to, ako by sa mala ukončiť vojna na Ukrajine. Vladimir Putin podľa neho vyčkáva na prezidentské a parlamentné voľby, ktoré krajinu čakajú budúci rok. Volker tvrdí, že to nie je dobrý krok, pretože na Ukrajine podľa neho každým mesiacom rastú protiruské nálady.
V rozhovore Volker opisoval stav konfliktu z pohľadu ukrajinskej armády
„Každý týždeň strácajú vojakov pri obrane svojej vlastnej krajiny,“ povedal Volker, bývalý americký veľvyslanec v NATO. „A tak v tomto kontexte je pre Ukrajinu prirodzené budovať svoju armádu, zapojiť ju do sebaobrany, je prirodzené hľadať pomoc a je prirodzené, že by im iné krajiny mali pomôcť. A samozrejme potrebujú smrteľnú pomoc, pretože sa po nich strieľa.“
Dodal: „Máme právo diskutovať s Ukrajinou, rovnako ako s inou krajinou o tom, čo potrebujú. Myslím, že budeme viesť nejakú diskusiu o schopnostiach námorníctva, pretože ako viete, ich námorníctvo bolo v podstate prevzaté Ruskom. A tak potrebujú obnoviť námorníctvo a majú tiež veľmi obmedzené schopnosti letectva. Myslím, že sa budeme musieť pozrieť aj na letectvo.“
Vojna trvá už štyri roky a jej koncu zatiaľ nič nenasvedčuje. Náznak pokroku zaznamenal Volker v januári, keď rokoval s Putinovým poradcom Vladislavom Surkovom. V Dubaji diskutovali o kompromise, ako by mohla fungovať mierová misia OSN. Kompromis spočíval v tom, že mierové jednotky najprv zabezpečia front, kde ich chce mať Rusko, a neskôr sa presunú cez Donbas k hranici s Ruskom, kde ich chce Ukrajina. Surkov v januári návrh predložený USA, Nemeckom a Francúzskom označil za vyvážený prístup. Oficiálna odpoveď Ruska ale neprišla.
Rusko pokračuje v podpore separatistov. Guardian tvrdí, že zábery z dronu zverejnené v auguste monitoringom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ukázali konvoje nákladných vozidiel, ktoré cez noc prechádzajú cez hranicu po poľných cestách.
Podľa amerických úradov na východe Ukrajiny bojuje asi 2000 ruských vojakov. Predné línie sa nehýbu a vojna prešla do menšej intenzity. Napriek tomu každý deň stojí životy. Dohromady v nej už zomrelo asi desať a pol tisíc ľudí.
Podľa viac ako tri roky starej dohody z Minska sa preruskí separatisti mali stiahnuť. Ukrajina mala prideliť osobitný štatút regiónom Doneck a Luhansk, kde žije ruská väčšina. Legislatíva sa ale v parlamente zasekla a zmena sa nedá očakávať skôr ako po voľbách v roku 2019.