Denník Guardian v roku 2004 napísal o šokujúcich praktikách laboratória v Porton Down. Dnes to miesto poznáme ako oblasť, kde došlo k otráveniu agenta Skripaľa. A tiež miesto, kde ako Briti tvrdia je zvrhlé si predstaviť, že niekto by mohol byť vystavený účinkom chemickej látky.
[sociallocker][/sociallocker]
Minulosť Porton Down nemožno ukrývať
Ako sa znovu otvorilo vyšetrovanie smrti mladého letca pred 51 rokmi, Rob Evans odhaľuje tajomstvo britských testov nervového plynu
Zastrčený v 7000 hektároch krásnej prírody Wiltshire leží jedno z najznámejších vedeckých zariadení v Británii. Porton Down, založené v roku 1916, je najstarším zariadením na svete pre výskum chemických zbraní. Veľké tajomstvo, ktoré obkolesovalo toto zariadenie po celé desaťročia, viedlo k nárastu všetkých možných druhov mýtov a povestí o tamojších pokusoch. Jeden z predstaviteľov Whitehall [britskej vlády] raz poznamenal, že Porton mal povesť „zlovestnej a hanebnej inštitúcie„.
Experimenty na ľuďoch v Portone pritiahli veľa kritiky. Napríklad sa tvrdilo, že ľudské „morčatá„, ktoré pochádzali z radov ozbrojených síl a pravdepodobne všetci dobrovoľníci, boli podvedení pri účasti na testoch. Existujú aj obavy, že testy poškodili zdravie ľudských subjektov s dlhodobými následkami.
Tento týždeň sa aktivity laboratória znovu dostali do popredia: znovu bolo otvorené vyšetrovanie smrti mladého letce Ronalda Maddisona v máji 1953. Zomrel potom, čo na jeho ruku pri experimente vedci z Portonu nakvapkali kvapalný nervový plyn. Pôvodné vyšetrovanie rozhodlo, že jeho smrť bola náhodná, ale toto nové vyšetrovanie preskúma nové dôkazy a rozhodne, či verdikt ostane v platnosti.
Ale čo robili vedci v Portone? Dospeli k nejakým vedeckým hodnotám roky po ukončení pokusov? The Guardian spojil komplexný a prekvapujúci obraz experimentov s nervovým plynom. Text pochádza zo správ o testoch odtajnených vo verejnom registri a nových dokumentov získaných na základe pravidiel „otvorenej vlády„.
Z čisto vedeckého hľadiska testy priniesli obrovské množstvo údajov o účinkoch nervového plynu na ľudské telo. Tieto údaje zase umožnili Portonu vyvinúť niektoré z najsofistikovanejších obranných zariadení na svete, ktoré ochránia britské ozbrojené sily pred chemickými útokmi. Porton priznáva, že ľudské pokusy pridali „zásadný prínos“ k tejto ochrane. Znalosti tiež pomohli Británii rozvinúť vlastný arzenál nervového plynu predtým, než sa tieto plány konečne uzavreli na konci šesťdesiatych rokov.
V rokoch 1945 až 1989 vystavili vedci v Porton Down účinkom nervového plynu viac ako 3 400 ľudských „morčiat“. Je pravdepodobné, že Porton testoval viac ľudských subjektov na účinky nervového plynu a to počas najdlhšieho času, než ktorýkoľvek iný vedecký ústav na svete. Dve ďalšie štáty pripustili testovanie nervového plynu na ľuďoch: americká armáda priznala približne 1 100 vojakov v rokoch 1945 až 1975 a Kanada testovala malý počet pred rokom 1968. Ostatné krajiny, vrátane Francúzska, zaniknutého Sovietskeho zväzu a Iraku, pravdepodobne tiež vystavili ľudí účinkom nervovému plynu, ale o ich testoch je známe veľmi málo.
Skupina chemikálií známych ako nervové plyny bola najskôr vyvinutá ako zbraň nacistami pred a počas druhej svetovej vojny. Nemeckí vedci objavili účinnosť týchto organofosforečných zlúčenín, ktoré v malom množstve narúšajú kľúčový prvok nervového systému.
Ľudské svaly sa sťahujú, keď sa chemická látka, acetylcholín, uvoľní z nervových zakončení. Svaly neexistujú v trvalej forme kontrakcie, pretože acetylcholín je v zlomku sekundy rozrušený enzýmom (acetylcholínesterázou), čo umožňuje svalu opäť sa uvolniť. Nervové plyny inaktivujú tento dôležitý enzým a keďže mu je zabránené v práci, sval sa dostáva do stavu kŕča, z ktorého sa nedokážu uvoľniť. Obete umierajú, pretože najdôležitejšie svaly v tele – srdce a hrudný kôš, ktoré kontrolujú vyprázdňovanie a plnenie pľúc – sú paralyzované. Rýchlo sa udusia v strašnej smrti.
Nervové plyny sú smrteľnejšie než akékoľvek iné chemické zbrane, ale počas druhej svetovej vojny iba Nemci poznali ich plný potenciál a vyrobili arzenál munície. Ako uviedol jeden úradník Porton, Briti a ich spojenci boli „prichytení so spustenými nohavicami„.
Keď sa v apríli 1945 sa zrútila Tretia ríša, Británia objavili v Nemecku zásoby plynu. Počas dvoch týždňov skúmal Porton nový plyn na skupinách ľudských subjektov, aj keď nevedeli, čo je neznáma zlúčenina alebo ako poškodzovala telo.
Objav nových zbraní Porton okamžite premenil, pretože všetky predchádzajúce práce na iných chemikáliách, ako napríklad yperit boli odložené. Portonskí vedci museli rýchlo zistiť, ako nervové plyny útočia na ľudské telo.
Jeden z prvých testov zistil, aké malé množstvo sarinu, jedného z nervových plynov, stačí na vyvolanie reakcie u ľudí. Päťdesiatšesť mužov bolo poslaných do plynových komôr a vystavených „nízkym koncentráciám“ plynu. Vedci, ktorí pokus sledovali, zaznamenali, že po 20 minútach začali muži trpieť miózou (zúženie zreničky), čo je jeden z prvých príznakov otravy nervového plynu. Ich videnie bolo rozmazaná a tmavé, v niektorých prípadoch až na päť dní.
Štrnásť mužov bolo vystavených opakovaným dávkam sarínu, niektorí aj v čase, keď sa ešte stále nezotavili z účinkov predchádzajúcej otravy. Vedci z Portonu poznamenali: „Opakované expozície po treťom alebo štvrtom prípade spôsobovali zhoršenie účinkov …“
Do roku 1950 začal Porton testovať „značne vyššie dávky“ sarinu na 133 mužov a kategorizoval závažnosť symptómov, ako sú bolesti nosa, bolesti hlavy, zvracanie a bolesť očí.
Počas dvoch rokov sa Porton presunul na ďalšie aspekty. V jednej štúdii v roku 1952 chcel zistiť, ako sarin zhorší duševné výkony a intelektuálne schopnosti ľudí.
Dvadsať letcov bolo vystavených pôsobeniu sarinu a potom sa zisťovalo ako prebiehajú testy inteligencie a spôsobilosti. Z tohto experimentu dospel Porton k záveru, že po expozícii bola vizuálna koordinácia mužov horšia, ale ich argumentácia a intelektuálne schopnosti sa nezhoršili. Ďalších 12 mužov bolo vystavených silnejším dávkam sarinu. Porton zistil, že správanie sa mužov „…je oveľa menej narušené než by sa očakávalo pri zvýšenej koncentrácii (sarinu)„.
Maddison zomrel počas pravdepodobne najkontroverznejšieho pokusu Portonu. Práve toto bude jadrom vyšetrovania v najbližších týždňoch. Bol jedným z 396 mužov, ktorí sa zúčastnili rozsiahleho experimentu, ktorého cieľom bolo „určiť dávku [troch nervových plynov], ktoré by pri aplikácii na oblečenie alebo holú kožu mužov spôsobili zneschopnenie alebo smrť.“
Vedci sa snažili vystaviť mužov menej ako smrtiacemu množstvu nervových plynov a potom merali, koľko každé z týchto množstiev znižovalo množstvo cholínesterázových enzýmov v tele. Pokúšali sa vytvoriť pomer medzi týmito dvoma číslami a potom ich extrapolovali, aby dospeli k smrtiacej dávke pre ľudí. Zistili však, že táto teória je chybná, pretože neexistuje žiadna priama korelácia.
Po smrti Maddisona bolo obmedzené množstvo nervového plynu, ktorý mohol Porton testovať na ľuďoch, ale pokusy pokračovali.
Asi 300 vojakov v polovici 50-tych rokov bolo pravidelne vystavených účinkom nervovým plynom, aby sa zistilo,ako dobre mohli vykonávať vojenské operácie aj po expozícii. Boli splyňovaní pomerne nízkymi koncentráciami a potom posielali na imitáciu tréningu. Vojaci aktivity vykonávali dobre pri dennom svetle, no menej v noci. Najväčšou prekážkou bolo to, že nedokázali dobre vidieť, ale vedci verili, že „odhodlaný pešiak“ by mohol stále bojovať po tom, čo bol vystavený malému množstvu nervového plynu.
Uvažovalo sa, že počas dňa by sa vojaci mohli stať „jednotkou neporušenej morálky„. Avšak v noci by boli muži zraniteľní, pretože by boli náchylní na paniku, a to najmä preto, že ich zrak by bol prekážkou.
Psychologické účinky nervového plynu boli v 50. rokoch minulého storočia neustálym centrom experimentov. V jednom súbore pokusov, muži podstúpili sériu testov inteligencie a schopností po splynovaní. Porton zistil, že muži boli potom zjavne nešťastní a depresívní. Tieto emócie boli spojené s „pocitom zníženej duševnej pohotovosti a tendenciou k sociálnej odlúčenosti„.
Na konci 50-tych rokoch študoval Porton vplyv nervového plynu na jednotlivé časti tela. V jednej štúdii sa dospelo k záveru, že nervový plyn nepoškodil sluch; mohlo by to byť problém, ak by vojská nemohli napríklad počuť pokyny alebo rozkazy v zápale bitky po plynovom útoku. Druhý sa zaoberal tým, či nervový plyn bránil cirkulácii krvi cez žily v nohe; to sa nedokázalo. Ďalšia skúmala vplyv nervového plynu na srdce, pretože vedci chceli zistiť, či určité svaly medzi rebrami sú zodpovedné za jeden z obvyklých symptómov nervového plynu – „stiesnenosť v hrudi„.
V neskorších rokoch programu sa zdá, že Porton sa sústredil na hodnotenie účinkov nervového plynu na oči. Toto je kľúčová otázka, pretože napríklad piloti, ktorí musia sledovať veľké množstvo ukazovateľov, by mohli byť vyradení z činnosti s minimálnym množstvom expozície plynu.
Program výskumu nervového plynu bol v Portone dôležitý, pretože ľudské testovanie bolo neoddeliteľnou súčasťou podniku od jeho založenia. Počas posledných 80 rokov bolo podrobených experimentom v Portonom okolo 25 000 ľudí. Mnohí z nich boli testovaní na iné chemické zbrane , ako je horčičný plyn a slzný plyn. Časť z nich jednoducho testovala obranné zariadenia bez toho, aby boli vystavení chemikáliám.
Dnes sa Porton venuje výlučne navrhovaniu obranných opatrení proti plynovým útokom. Ale správanie a etické štandardy testov v minulosti budú pri vyšetrovaní počas nadchádzajúcich týždňov predmetom bezprecedentnej kontroly.
Zdroj: Guardian