Človek ako univerzálna bytosť má tendenciu vyskúšať si maximum rolí, a tak má k tomu predvolené aj etapy života, aj duch doby sa mení. Nuž a mladí ľudia, ktorí si nestačili vyskúšať čaro totality v minulosti, uhranul im tento spôsob riešenia vecí dnes.
[sociallocker][/sociallocker]
Prv ako pochopili život, chcú robiť revolúcie a diktovať to, čo je podľa nich jedine správne. Ich chápanie slobody je na úrovni výberu medzi jahodovou a vanilkovou zmrzlinou, ich humanizmus je hedonizmus.
Čo si počne mladý grafik, ktorý vyrastal medzi IT technológiami a určite nachádzal zmysel existencie v počítačových hrách? No bude sa pokúšať premaľovať si svet na svoj obraz a ničiť obraz nepriateľa už naozaj, nie len v ilúzii tekutých kryštálov mechanicky poskladaných elektrickými impulzmi.
Človek má tiež v sebe atavizmy po zvieratách a hľadá si svoje stádo, s ktorým zdieľa teplo skupinovej duše. Sloboda individuality je predsa až pre dospelých, my sa chceme ale ešte hrať, predĺžiť si detstvo, pubertu.
Dospelosť je totiž ťažká, predpokladá použitie slobody pre rozhodnutie sa medzi dobrom a zlom a tým aj zodpovednosť. Dospelosť je stav, kedy sa už nestarajú o teba, ale ty si sa nie že staráš o seba, ale najmä o iných. Dospelosť je obeta, dávanie sa, spolu s prácou na sebe.
Mnohí toto riešia pseudo-dospelosťou, oni tento stav iba hrajú. Nie sú pripravení postarať sa o seba, práve naopak vyžadujú, a ich aktivizmus tkvie hlavne v tom, aby sa štát dobre postaral o nich. O iných majú starosť iba takú, že ako myslia, ako sa starajú a na to chcú direktívne vplývať. Nepôjdu povedzme do osady a nebudú svojou vyspelou osobnosťou meniť životy Rómov k lepšiemu, naopak takýchto budú aj kriminalizovať. Oni zostanú len pri suchom teoretizovaní od klávesnice, od ktorej budú aj soptiť na údajných nacistov, fašistov, xenofóbov, kukučfóbov …. Prípadne budú hľadať páky na hľadanie financií s tým, že reálnu prácu za nich urobia iní. Vieme ako taký neosobný, a tým nezodpovedný prístup končí – peniaze zmiznú, akosi sa stratia, ukradnú.
Takéto deti, ktoré sa iba hrajú na dospelých nebudú hĺbať nad pôvodom a dobra a zla, ani nad zmyslom slobody, všetko s čím narábajú sú len rekvizity, hračky, všetko čo robia, je len hra. Ale hra, ktorá má za úlohu v konečnom dôsledku brzdiť vývoj. No možno aj takých treba, nemôžme predsa všetko hneď.
Ján Levoslav Benčík mal k heroickému počinu Jakuba Godu (stiahnutie Zem a Vek z Tesca) poznámku, že dotknutí budú plakať ako malé deti.
Úprimne povedané – nemám prečo plakať pre Zem a Vek, pretože ho nekupujem a nečítam. Nie pre nejakú averziu, ale jednoducho nemôžem čítať všetko, mnohé mi tam príde už aj dávno známe a nakoniec som skúpy ako Škót, opýtajte sa mojej ženy. Jednako ale musím povedať, že niektoré články uvedené na webe som čítal a boli výborné, ide o autorov, ktorých poznám..
K mojim postojom ma nezaväzuje ani nijaké stádo, ani peniaze, ani nič iné, tak kľudne môžem byť k Zem a Vek kritický a aj budem. Vyčítam im tam určitú mieru populizmu, teda nadbiehaniu určitému vkusu a názorom, zbytočné rozpitvávanie sionizmu, čo nadbieha antisemitom a rôznymi témami pestujú obskurné hnutia, názory. To ale kľudne možno zarátať k marketingu, čo je v podstate to isté, ako Tesco teraz Zem a Vek zakazuje.
Mne jednoducho neprináleží plakať pre Zem a Vek, ja by som ale plakal pre iné a to je úbohý stav duše, ducha Slovákov. Plakal by som preto, lebo ľudia elitami strkaní do popredia sú tak plytkí, ničomu nerozumejú, ale o to viac sa seba-prezentujú.
Neplačem pre Zem a Vek, ale plačem pre absenciu múdrosti, pre búšenie do slobody, ako predpokladu ozajstného pokroku. A zvlášť slobody v kultúre, prístupu k informáciám.
Lebo ak podľa našich elít sloboda v materialistickom zmysle neexistuje, ešte je tu priestor pre ducha, pre myslenie, kde možno ešte tá sloboda bude. Je to naozaj strašný svet, kde vám hovoria, že v hmotnom svete slobodu nemáte a ten posledný ostrov, kde by hádam ešte mohla existovať vám chcú zobrať tiež. Oblasť myslenia, kultúry.
Pozrime sa teraz na ten obraz obchodného reťazca, ktorý zdiera zamestnancov ako môže, ako sa snažia udržať im v niektorých regiónoch plat ako pred zvýšením minimálky. Obchodný reťazec, ktorý vďaka svojej chamtivosti takmer skrachoval. (reťazce s najvyššími platmi stoja ekonomicky najlepšie)
A dalo by sa veľa rozprávať o rozkrádaní, rodinkárstve, korupcii a pod.
Obchodný reťazec, ktorý nemá vôbec primárne v talóne nejakú morálku a mravy, ale podľa skúsenosti iba tvrdý zisk doslova cez mŕtvoly, sa dal nahovoriť na stiahnutie časopisu Zem a Vek z predaja. Je to naozaj uveriteľné? Či ide len o zviditeľnenie? O marketing a reklamu, teda o zisky? Tu nech človek použije vlastnú inteligenciu na posúdenie.
Chválením sa stiahnutím časopisu Zem a Vek z predaja Tescom, to je v jazyku progresivistov niečo podobné, ako keď bojovníci za Slušné Slovensko pochvália Fica, resp. SMER, že ako bojovali a bojujú proti korupcii.
Dosť bolo ohovárania Tesca, každý sa niečim živíme, poďme ale k podstate slobody.
Čiastočne sa dá súhlasiť s názormi zo smeru aj progresivistov, že sloboda nejestvuje, pretože ide o oblasť materiálna. Smejeme sa tomu, pranierujeme to, ale v skutočnosti toto neustále omieľanie, že sloboda nejestvuje poslúži len k dodávaniu sily protipólu a to tomu, aby sa našla ozajstná sloboda, ktorá tu očividne je. Majú pravdu, ale nemajú celú pravdu.
Sloboda úzko súvisí s vývojom individuality a dokonca aj s láskou (ale aj so zlom) a dokonca korene slov v európskych jazykoch sú pre slobodu, a lásku podobné. Ak aj vieme, že bohyňou lásky u germánov bola Freya. Alebo to české slovo, že – libovúle. Ľubovôľa je slobodná vôľa, ale to slobodná, to je zo slova ľúbosť, čiže láska. A ono tam sa mihá aj slovo „vôľa“, Ukrajinci majú pre slobodu slovo voľa, čo je vlastne voľnosť, voľnosť je zase aj chcenie. Preto Chorváti milujem ťa povedia volim te. Samozrejme tam vidno aj nemecké wolen, ale nuž Indoeurópania … Už keď som sa tak lingvisticky rozbehol, zaujímavé by bolo k tomu pridať to slovo, ako sa v anglosaských jazykoch povie plný. Plný je niečo ako celistvý a celistvý je svätý.
Sloboda súvisí tiež so zlom, lenže zlo je tu tiež pre vývoj. Hovorí sa, a azda to pochopí každý mysliaci človek, že ako sa človek musí namáhať, aby si vypestoval svaly, tak zlo namáha dušu, aby sa zocelila, učila sa a zdokonaľovala.
Či už uchopíme slobodu a zlo duchovne, či len banálne a materiálne, vždy tu ide o prekážky, na ktorých sa človek zoceľuje a tým nastáva pokrok.
Povedzme vyspelé civilizácie sa nevyvinuli tam, kde bola pohodička a priaznivé životné podmienky. Nie, práve naopak. Išlo obyčajne o oblasti, kde ľudí núdza učila pohnúť rozumom a vyvíjať sa. V oblastiach, kde doteraz jedlo rastie priamo na strome vidíme dodnes ustrnutie vývoja vo fáze spred tisíckami rokov.
Na slobodu sa môžme pozerať v úplne triviálnom zmysle ulahodenia si, ale aj ako na dôležitý vývojový aspekt, ako súčasť vývoja a podobne je to aj so zlom. Zlo nikde nesmie byť velebené, ale tiež svätosť bez pokušenia neexistuje, nevznikne, a musí byť len falošná.
Detské myslenie takto ale neuvažuje, že vraj dieťa ak je konfrontované s vlastnou nahotou a má pritom pocit hanby, zakryje si oči. Potom je tu onen otrepaný obraz pštrosa strkajúcEho si hlavu do piesku. Nevidí, nepočuje – neexistuje.
Nebezpečenstvo totality, autoritatívneho štátu a úloha večného rodiča vodiaceho za ručičku nie je v tom, že priamo koná zlo, ale práve v tom, že zabráni slobode rozhodnúť sa, spoznať zlo.
To sú jemné nuansy a veru treba aj zaplakať nad tým, ako nie sme schopní toto pochopiť, ale len tak nahrubo sypeme sterilné dobro učiteľkami detských jaslí, či obchodných reťazcov ako nejaké banány?
Títo noví boľševici sú aj nejakí schizofrenici. Bijú sa o to, aby sa žena slobodne rozhodla pre zabitie zárodku človeka, ktorý bol dôsledkom jej slobodného sexuálneho života, bojujú o rôzne iné slobody, ktoré končia tam, kde sa začína sloboda iného človeka, ale už nie sú schopní akceptovať slobodu iného názoru, ktorý navyše v spoločnosti nespôsobuje žiadne nepokoje, nemáme z neho žiadnu ujmu. Na druhej strane zas z poklesu pôrodnosti a z nárastu nových hodnôt postmoderného nihilizmu ujmu máme.
Sloboda je tu pre pokrok a ak by vplyvom slobody vnikali aj zárodky zla, je to len pre naše zocelenie, je to príležitosť k vývoju, je to príležitosť k cibreniu si myslenia, k diskusiám, ktorými Masaryk charakterizoval demokraciu.
Navrhujem Vám Jakub Goda a fanklub, nechajte slobodu žiť, a tým vytvoríte priestor pre pokrok. Áno, môžte, vlastne musíte jednotlivé veci kritizovať vo svetle mravov a morálky, ale prečo paušalizovať, prečo stigmatizovať, ostrakizovať, cenzúrovať a zakazovať? Pre ego a tie narcistické pocity tepla stáda? Buďte už konečne dospelí!
Slovensko nedospeje, kým každý jednotlivec nedospeje, zbytočné sú vaše apely, zákazy a príkazy. Dospelosť som už zhruba charakterizoval, ale ešte k nej niečo pridám.
Dospelý človek vychováva sám seba a tam ide o to, aby premieňal neresti, pudovosť, čiže hriechy na cnosti. A toto učí aj iných. Dospelý príkladom svojho života sa stáva vzorom a týmto nadchne, nie apelmi, že buďte takými a onakými.
Konečne samotná schéma delenia sa, oddeľovania, rozdeľovania je škodlivá. Sme ľudia zdieľajúci spoločný a týmto podobný osud v tomto teritóriu s určitým Genius loci. Tak si prosím nachádzajme k sebe cestu, hľadajme to, čo nás spája, nie to, čo nás často aj zdanlivo rozdeľuje.