Počuli ste už skratku COMPET?
Určite nie! Je to označenie Rady Európskej únie pre konkurencieschopnosť (vnútorný trh, priemysel a kozmický priestor). Tá bude zasadať budúci týždeň v dňoch 29.-30. mája 2017.
Pre lepšie pochopenie ako funguje mechanizmus prijímania zásadných rozhodnutí v EÚ pre začiatok bude Vám, našim čitateľom, stačiť, že Slovensko má vždy šancu ovplyvniť jednotlivé politiky EÚ pred tým, než ich takmer výslednú podobu schvália špecializované rady EÚ, na pôde výboru pre Európske záležitosti. Je už potom v kompetencii členov výboru a jeho predsedu, či na grémiu NR SR požiada podľa potreby aj o zvolanie pléna. Európsky výbor by mal limitovať mandát našich zástupcov v jednotlivých odborných radách EÚ. Mal! No realita je taká, že často slúži ako „ad hoc“ schvaľovacia prevodná páka, ktorá len potvrdzuje vopred vypracovanú pozíciu Slovenskej republiky ministerskými úradníkmi. A to je zásadná chyba!
Na najbližšej rade COMPET sa bude napríklad prejednávať aj otázka kybernetickej bezpečnosti, ako hovorí text, ktorý dostali členovia výboru pre Európske záležitosti „EK do septembra 2017 v spolupráci s EEAS najprv zreviduje stratégiu EÚ pre kybernetickú bezpečnosť z roku 2013 s tým, že sa bude sústrediť v kontexte aktuálnych hrozieb a rizík najmä na stránky prevencie, odolnosti, reakcie, odradenia, krízového riadenia a stránku medzinárodného hľadiska zo strany Únie. Bez dôvery v informačné systémy, digitálnu ekonomiku a spoločnosť, nebude fungovať ani jednotný digitálny trh. EK bude ďalej revidovať mandát agentúry ENISA, aby redefinovala jeho úlohu v súčasnou kybernetickom prostredí vrátane opatrení prijatých v smernici NIS a na základe výsledkov verejnej konzultácie a prebiehajúceho hodnotenia. EK bude zároveň aj naďalej aktívna pri navrhovaní dodatočných opatrení týkajúcich štandardov kybernetickej bezpečnosti, certifikácie a označovania (labeling) v kontexte vytvorenie tzv. European ICT security framework a tiež bude aktívna v budovaní priemyselných bezpečnostných kapacít.„
Za takmer neškodným technokratickým vzletným textom by nik apriori nehľadal nič zlé. No dôraz treba položiť na slovíčko takmer. Prax EÚ pri stanovaní politík je jednoducho taká: vágny technokratický slovník, ktorý prichádza do národných parlamentov a následne bruselská špecifikácia podľa potrieb Bruselu na jednotlivých radách, či priamo v Europarlamente. Verte, že takýto postup, nemá ani tak nič spoločné s nejakou EÚ ako skôr štandardným byrokratickým šidlom, ktorý žije sám pre seba a hlavne pre zdôvodnenie vlastnej existencie.
Keby som bol poslancom a členom výboru pre Európske záležitosti NR SR, v tejto téme by som požadoval uznesenie výboru a v ňom dva body. Ten prvý by ministra hospodárstva zaväzoval, že Slovensko požaduje, aby
- „úprava kybernetickej bezpečnosti a dohľadu nad ňou v oblasti sociálnych sieti a slobody slova zostala v kompetencii národných štátov“ – a to bolo priamo uvedené v prijatom materiály na Rade COMPET
- a po druhé, že Slovensko požaduje v oblasti digitálneho trhu zaviesť princíp „ochotných a spolupracujúcich„, ktorý vo svojich piatich alternatívach vývoja EÚ definoval samotný Juncker. Tým tu v domácej politike preventívne predídeme podozreniu, že EÚ pod rúškom kybernetecikej bezpečnosti bude mať snahu obmedziť slobodu slova na internete.