Má plno chýb a problémov, ale nie je to preto, že to demokracia nie je.

Volíme v slobodných voľbách a máme takú vládu a takých zákonodarcov akých si zvoliť chceme.

A môžeme ich v budúcich voľbách svojimi hlasmi odstrániť. Že to neurobíme, alebo že volíme stále horšie, neznamená, že už nemáme demokraciu, znamená to len, že nemáme demokratov a nevolíme rozumne.

Ale my si to neuvedomujeme, nechceme si to priznať a robíme stále rovnaké chyby. A potom plačeme, demokraciu odsudzujeme a vymýšľame si, čo to vlastne máme za systém a čo by bolo lepšie ako naša demokracia.

Politiku zavrhujeme, hovoríme že politika je svinstvo a nechceme sa jej zúčastniť, nechceme v nej vyvíjať, okrem toho nadávania na pomery, žiadnu aktivitu.

Stranám neveríme a pripomíname im aj prehrešky desaťročia staré.

Máme, čo sme si zvolili.

Čakať, že príde nejaký spasiteľ a vytrhať nás z toho marazmu je naivné.

Ale ani skúsenosť s týmto „riešením“ nás nevyliečila, náš rytier na bielom koni je stále naším nejpopulárnjším politikom a to ešte ani nezačal rozdávať druhú várku šišiek.

Je to ale jednoduché nič sa nezmení, kým sa nezmeníme my sami.