„Na Britských ostrovoch v posledných 5 rokoch stúplo množstvo detí liečených na poruchu pohlavnej identity o 1000 percent. Kým v roku 2010 bolo zaznamenaných 97 prípadov, v roku 2015 ich počet stúpol na 1013. Liečenie stálo britských daňových poplatníkov viac ako 2,5 milióna libier. Počet bude s určitosťou rásť, keďže tendencia je rastúca.“ (POSTOJ)
A to je gender ideológia len počiatkoch, čo bude neskôr?
Na druhej strane zas rodová rovnosť podporuje vytváranie obrazu, že kultúrnych zvykov sa treba vzdať, lebo sú to samozrejme len sociálne konštrukty, teda vlastne vznikli len ako ľubovoľná fantázia bez zmyslu, ktorá nemá korene ani v prírode, ani v duchu. Preto sa množia články o tom, ako je Veľká noc, resp. Veľkonočný pondelok jedine o ponižovaní žien a nijako inak.
Propaganda chce vykresliť obraz nepriateľa v čím väčšom kontraste a tak môžme napríklad čítať o modrinách, a traumách, ktoré si v sebe nevinné obete ponesú so sebou na celý život.
Nuž ľudia sú rôzni, možno je len náhoda, že aktivistky sa rodili zásadne len do rodín, kde ich týrali, prípadne aktivistov do týrania žien nútili, resp. to videli v rodine. Tiež sa mohli stať aktivistami práve pre to týranie v detstve či v mladosti, ale tu by som sa opýtal, či by nestačilo len sa porozprávať so svojimi rodičmi …
Ja nehovorím, že by sa mnohí ľudia nemali skultúrniť, že hádzať ženy do potoka proti ich vôli nie je v poriadku, ani vyrazené zuby, keď alkoholom potúženému oblievačovi vyletí pohár z ruky, alebo dokonca vedro. No potom sa bavme o slobodnej vôli, bavme sa o tom, čo nám kto vnucuje a nemal by. Napríklad aj gender, či LGBTI ideológiu.
Pretože určite vo väčšine prípadov ženy úplne dobrovoľne sa na Veľkonočný pondelok pripravia, napečú, navaria, pripravia cviklu s chrenom, syrec, šunku, klobásu a niečo vypiť. A potom celkom dobrovoľne sa dajú pokropiť voňavkou, či trochou vody. Aj úlety prídu, nehovorím, ale potom tie ženy a dievčatá počúvame, ako sa so smiechom chvália, že ako boli mokré …
Na Slovensku nefunguje žiaden pohanský Taliban (lebo pôvod oblievačky je predkresťanský), ani právo šarija, ktoré by ľudí nútilo trieskať ženy korbáčom a hádzať ich do potokov, to našťastie nie , hoci akási mravnostná polícia už z Istanbulu prichádza.
Kto chce tráviť Veľkonočný pondelok inak, koho neustále pánske návštevy obťažujú, komu sú tieto zvyky proti srsti, trávi predsa tento čas už dávno inak. Neexistujú žiadne pohanské a už vôbec nie kresťanské organizácie k tomu, aby kohokoľvek k Veľkonočným zvykom nútili, preto kde je problém?
Keď je problém v tom, že ktosi prekročí mieru a naozaj zasiahne do slobody iného, to sa predsa neobmedzuje len na Veľkú noc! Presiahnutie miery je problém každodennosti. Či už agresivita v medziľudských vzťahoch, prehnaný konzum, prílišné zotročovanie zamestnancov, preháňanie v sexuálnych praktikách, brzdenie slobody slova, potláčanie demokracie, zásah do rodičovských práv, vnucovanie ideológii.
Jednoducho tvrdenie, že niekto prekročí určitú mieru jedine na Veľkú noc je proste scestné.
Je to scestné, ale výborne sa na tom stavia propaganda, že Slováci nič nerobia, len týrajú ženy a teda čo treba? Nuž zrušiť rodové stereotypy a zrušiť kultúrne udalosti, ktoré by k nim mohli viesť.
Čo ale ponúka rodová rovnosť? Ak je všetko sociálnym konštruktom a do toho dajú pojem slobody, že však vyberte si pohlavie a buďte rovní, je tu otázka, na akom základe si človek bude slobodne vyberať a z čoho, ak po zrušení tradičnej kultúry tu vznikne vákuum, a akým spôsobom sa bude prejavovať oná deklarovaná rovnosť? Každý chabý závan sexuálneho chtíču bude orientovať náš život a každý poryv mysle sa bude klásť ako rovný so všetkými, hoci to bude povedzme produkt šialenca? Ako budeme hodnotiť dobro a zlo, ktoré sa premieta do slov normálnosť a nenormálnosť? Odmietneme kategórie dobra a zla? Zlo predsa môžem konať, aj keď nikomu očividne nezasiahnem do jeho slobody, pretože pomaly varená žaba nakoniec bude súhlasiť so svojim uvarením.
V klasickom svete sa vždy pracovalo s kategóriami, s druhmi cností, s uchopiteľnými entitami. Koniec koncov sami sme rovnako, či podobne vystavaní zo zákonov vesmíru, máme približne rovnakú stavbu tela, i duše. Najväčšie rozdiely sú u nás ale v tom najmenej viditeľnom – v duchu.
Zrušiť toto všetko predsa musí znamenať len morálne vákuum, a treba k tomu pridať, že odrezaním sa od klasických hodnôt sa vypne prameň, za ktorý nemajú progresivisti žiadnu náhradu, jedine vágny pojem slobody a rovnosti. Oni tú slobodu a rovnosť bližšie nešpecifikujú, to sú len mŕtve návnady.
Ak by prešli plody postmoderného nihilizmu vo forme gender a LGBTI, ale i antiduchovných, aj antinárodných pogromov, bude nasledovať fragmentácia spoločnosti, atomizácia, a aj rozbitie integrity indivíduí. Viete ako vzniká viróza, či choroba, ktorú spustia mikróby? Presne takto, prv sa pripraví pôda rozbitím imunity, rozbitím homeostázy organizmu. Imunitu spoločnosti udržiava hlavne kultúra, morálne hodnoty. Kto ale chce toto rozbiť, je podozrivý z toho, že pod falošnou návnadou slobody a rovnosti, chce zotročiť človeka pre svoje zámery. Napr. aj ako stroje v obrovskej mašinérii pre produkciu mamonu. Je jedno aký si, kto si, hlavne, že som ťa nalákal na pozlátko konzumu, a budeš dobrým otrokom pre moje zámery!
Takže myšlienkové zameranie sa na očistu a plodnosť, kde si pomôžme prútmi zo stromu Luny, teda z vŕby je celkom v poriadku. Myšlienku očisty a plodnosti zas symbolizuje voda. Akejkoľvek plodnosti, voda je symbolom duše. Voda je aj dobrý katalyzátor a odráža to, čo má v okolí. Akú informáciu do nej vložíte, taká bude, či jed, alebo liek, či hnev, alebo lásku.
No nedá sa nesúhlasiť s kultúrnejšou formou prežívania Veľkonočného pondelka. Nerobme iným to, čo nechceme, aby iní robili nám, akceptujme slobodnú vôľu iného človeka, hlavne násilie v telesnom zmysle by malo byť v našej civilizácii už dávno čímsi nedôstojným.