Novoodhalená „liberálna mešita“ mala ukázať svetu „vľúdnu“ tvár islamu. Islam, ktorý môže byť reformovaný a modernizovaný, keď sa postupne vynorí ako dominantná demografická sila v Európe. Nemecká verejná stanica Deutsche Welle popisovala otvorenie mešity ako „svetovú udalosť v srdci Berlína“.
„Všetci sú vítaní v Berlínskej Ibn Rushd-Goethe mešite“ napísala Deutsche Welle, keď oznamovala veľkolepé otvorenie minulý mesiac. „Ženy a muži sa môžu modliť a kázať spolu v mešite, kde korán je interpretovaný – historicky a kriticky.“
Nemeckí reportéri boli nedočkaví, aby popísali otvorenia v čo najžiarivejším svetle. Počet novinárov, ktorí sa zúčastnili otvorenia mešity 16. júna, hladko prevýšil hŕstku moslimských veriacich. Deutsche Welle reportovala: „horlivé nadšenie zo strany médií a politikov.“
„Pre mňa tu neexistujú kontradikcie, keď o sebe hovorím, že som moslimka a feministka zároveň“, povedala Seyran Ates, ženská imámka mešity nemeckým reportérom.
„S islamom proti islamizmu“ napísal vo svojom titulku Der Spiegel. „Spoločnosť bude všeobecne obdivovať imámku Atesovú, ako dlho očakávaný hlas moslimov, ktorí hovorí jasne proti islamistickému teroru“, prorokoval ďalší týždenník Die Zeit.
Washington Post, aby nebol pozadu za nemeckými novinami, chválil zakladateľku mešity Atesovú za „vytvorenie feministickej revolúcie v moslimskej viere.“
V tom čo môže byť popísané ako jednostranný multikulturalizmus, protestantská cirkev v berlínskej štvrti Moabit venovala svoje modlitby novozaloženej mešite.
Avšak médiami hnaná PR kampaň mala nezamýšľané dôsledky, keď sa novinky o otvorení liberálnej mešite dostali k islamským komunitám v Nemecku a zahraničí. Liberálny utopický sen sa rýchlo zmenil v islamskú nočnú moru. Islamskí fanatici zo všetkých koncov sveta, začali zaplavovať mešitu vyhrážkami smrti. Al-Azhar univerzita v Káhire, najväčšia autorita sunnitského islamu vydala fatvu zakazujúcu „liberálu mešitu“.
Britské noviny The Guardian písali:
Imámka Atesová povedala, že dostala „300 podporných emailov, ktoré ju povzbudzovali, aby pokračovala“, aj zo vzdialených miest ako je Austrália, či Alžírsko, ale aj „3000 emailov plných nenávisti“, niektoré z nich obsahovali dokonca vyhrážky smrti.
Egyptská Dar-al-Ifta al-Masriyyah, štátom riadená inštitúcia udeľujúca náboženské edikty, vydala v pondelok vyhlásenie, v ktorom hovorí, že praktizovanie modlenia mužov a žien bok po boku v Ibn-Rushd-Goethe mešite je nekompatibilné s islamom, zatiaľ čo právne oddelenie egyptskej al-Azhar univerzity reagovalo na novinky z Berlína fatvou odsudzujúcou liberálne mešity.
Po obrovskom množstve vyhrážok smrti, sa noviny obrátili na Aiman aMazyeka, hlavu Centrálneho koncilu moslimov. Pokrčil plecami a povedal, že v Nemecku je 2100 mešít a on „sa nepotrebuje vyjadrovať ku každej z nich“. Berlínskej noviny Der Tagesspiegel oznámili tento týždeň, že imámke „liberálnej“ mešity bola poskytnutá „plná ochrana polície.“
Počas niekoľkých dní, to bol ďalší vládou podporovaný projekt, ktorý mal zlepšiť obraz islamu v Nemecku, čo zlyhal.
Nedávno sa Centrálny koncil moslimov v Nemecku konečne rozhodol usporiadať pochod proti islamskému teroru. Moslimská organizácia sa chválila 10 000 registrovanými účastníkmi „Nie s nami – moslimovia a priatelia proti násiliu a teroru“ pochodu, organizovaného 17. júna v Kolíne nad Rýnom. V očakávaný deň sa ale ukázalo len niekoľko stoviek ľudí, veľa z nich obyčajní Nemci za veľkého sprievodu médií. „Turecké svadby sú väčšie, než táto demonštrácia“, napísal Robin Alexander, komentátor Die Welt.
Najväčšia nemecká islamská organizácia Turecko-islamská únia pre náboženské záležitosti, DITIB, sa rozhodla, že sa nezúčastní protiteroristickej demonštrácie. DITIB oznámila, že počas ramadánu sa nedá očakávať „monoho hodinové pochodovanie a demonštrovanie“. DITIB kontroluje okolo 900 mešít v Nemecku a má 800 000 členov.
Nemecký denník Die Welt oznámil stanovisko generálneho sekretára DITIB Bekira Albogy. Zdôvodnenie ich neúčasti na protiteroristickom pochode bolo toto:
„My moslimovia usilujeme ctiť duchovno tohto výnimočného mesiaca, ktoré nám dáva silu po zvyšok roka.“ Cez každodennú recitácia Koránu, dodržiavanie pôstu a pomáhanie potrebným – a navyše k tomu fyzické vyčerpanie z takejto demonštrácie? Politické iniciatívy, ako táto plánovaná, by mali byť obmedzené na minimum počas ramadánu.
„Keby sme o nej boli informovaní dostatočne skoro, tak by sme navrhli naplánovanie tejto akcie po ramadáne a previazali by sme ju s ostatnými moslimskými a nemoslimskými organizáciami – pretože medzinárodný terorizmus by nemal byť zobrazovaný ako problém patriaci iba moslimom.“
DITIB evidentne nechcelo odviesť pozornosť pôst držiacich moslimov od ich duševného rozjímania, no nemalo žiaden problém použiť mešity a kazateľa ku špehovaniu Nemecka v prospech tureckého Erdoganovho režimu. V januári DITIB funkcionári pripustili, že ich kazatelia konali ako informátori pre turecký režim.
Nie je to prvýkrát v Nemecku, čo moslimskí lídri zmarili „protiteroristický pochod“. Takzvaný „pochod moslimov“ pri berlínskej Brandenburskej bráne, po islamistickom teroristickom útoku na kancelárie satirického denníka Charlie Hebdo v januári 2015, sa ukázal byť tiež sklamaním. Ako sa neskôr ukázalo „pochod“ nebol dokonca ani moslimský. Bolo to financované a zorganizované úradom kancelárky Angely Merkelovej. Ako odhalil Die Welt:
„Vtedy sa tiež ukázalo veľmi málo moslimov. Neskôr sa ukázalo, že moslimské organizácie zvolali pochod až po iniciatíve zamestnancov úradu kancelárky a jemného tlaku zo strany ministra zahraničia. Výdavky na moslimský pochod boli zaplatené kresťansko-demokratickou stranou a sociálnodemokratickou stranou.“
Prečo sa moslimským organizáciám v Nemecku nedarí mobilizovať islamskú komunitu a odsúdiť islamský terorizmus? Pretože ak tu naozaj je viera, že „medzinárodný terorizmus by nemal byť ukazovaný ako iba problém moslimov“, tento pohľad indikuje, že moslimovia všeobecne terorizmus nevidia ako ich problém.
Turecko-islamská organizácia DITIB ako sa zdá, by preferovala vidieť kresťanské, hinduistické a židovské organizácie riešiť neexistujúce problémy terorizmu v ich komunitách, než sa venovať reálnemu problému radikalizácie mladých vnútri ich vlastných komunít a regrutovanie islamistov v ich vlastných mešitách.
Avšak nečakajme, že nemecký štát bude viniť moslimských lídrov za tieto zlyhania. Merkelovej vláda naďalej pokračuje v rozdávaní miliónov eur DITIB, napriek tomu, že kritici považujú správanie tejto inštitúcie za „neakceptovateľné.“
Štátom organizované kampane za účelom vylepšenia obrazu islamu v Nemecku prišli v zaujímavý čas. Menej ako tri mesiace pred nemeckými parlamentnými voľbami, nemecká kancelárka Merkelová s jej kariérou v stávke, váha zakročiť proti islamským organizáciám so schopnosťami mobilizovať „moslimské hlasy“. Posledný rok územné voľby v Berlíne boli svedkom takejto mobilizácie.
Septembrové voľby budú predstavovať referendum o Merkelovej migračnej politike „otvorených dverí“. Médiá propagujúce liberálny a umiernený islam určite pomôžu zmierniť obavy nemeckých voličov, vzhľadom k súčasnej demografickej transformácii krajiny a v časoch masovej migrácie z arabských a moslimských krajín.
Merkelová a nemecká vláda sú pripravení na nadchádzajúce voľby a vie jasne, aké sú jej politické záujmy. Otázkou je, či vedia nemeckí voliči tiež, kde ležia ich záujmy?