Údaje z agentúry pre nemecké štatistiky Destatis ukazujú, že 138,000 Nemcov opustilo Nemecko v roku 2015. Očakáva sa, že ďalší budú emigrovať v roku 2016. V príbehu o úniku mozgov s názvom „Nemecké talenty opúšťajú krajinu v hojných počtoch,“ Die Welt uviedol, že viac ako 1,5 milióna Nemcov, mnoho z nich vysoko vzdelaných, opustilo Nemecko počas uplynulého desaťročia. Štatistiky neudávajú dôvod na to, prečo Nemci odchádzajú, ale neoficiálne dôkazy naznačujú, že mnoho z nich zisťuje, aká je ozajstná cena – finančná, sociálna a kultúrna – rozhodnutia kancelárky Angely Merkelovej umožniť viac ako miliónu prevažne moslimských imigrantov prísť do krajiny v roku 2015. Podľa Franka-Jürgena Weisea, vedúceho úradu pre migráciu v krajine, BAMF, sa očakáva, že do Nemecka príde najmenej ďalších 300.000 imigrantov v roku 2016. Masová migrácia – okrem mnohých iných problémov – prispela k rastúcemu pocitu neistoty v Nemecku, ktorí čelia úderu trestnej činnosti prisťahovalcov, vrátane epidémie znásilnenia a sexuálnych útokov. Masová migrácia tiež zrýchľuje islamizáciu Nemecka. Zdá sa, že veľa Nemcov stráca nádej na budúce smerovanie svojej krajiny.

Na vrchole imigračnej krízy – v októbri 2015, sa asi 800 občanov zhromaždilo na stretnutí mestského úradu v Kasseli / Lohfelden, aby protestovalo proti jednostrannému rozhodnutiu miestnej vlády zriadiť v meste ubytovňu pre imigrantov. Primátor mesta Kassel, Walter Lübcke reagoval na tých, ktorí nesúhlasili s otvorenými dverami imigračnej vládnej politiky, že môžu „kedykoľvek Nemecko slobodne opustiť.“ Tento postoj sa tiež odráža v kontroverznej eseji publikovanej v novinách Der Freitag v októbri 2016, (tiež ju publikoval Huffington Post Deutschland, ktorý následne príspevok odstránil). V článku 18-ročný sýrsky prisťahovalec menom Aras Bacho vyzval Nemcov, ktorí sú nahnevaní kvôli imigračnej kríze, aby opustili Nemecko. napísal:

„My utečenci … už máme dosť rozľútostených občanov (Wutbürger). Urážajú nás a agitujú voči nám ako šialení… Ide vždy o podnecovanie nezamestnanými rasistov (Wutbürger), ktorí trávia všetok svoj čas na internete a čakajú až sa objaví nejaký článok o utečencoch. A potom začnú nehanebné komentáre…

Dobrý deň nezamestnaným rozhnevaným občanom (Wutbürger) na internete. Akú máte úroveň vzdelania? Ako dlho budete pokračovať vo skresľovaní pravdy? Vari neviete, že každý deň šírite lži? Čo by ste robili, keby ste boli v ich situácii? No, predsa by ste utiekli !

My utečenci… s vami nechceme žiť v rovnakej krajine. Môžete a myslím, že by ste mali opustiť Nemecko. A vezmite si so sebou Sasko a Alternatívu pre Nemecko (AFD).

Nemecko vám nesedí, prečo tu teda žijete? Prečo nejdete do inej krajiny? Ak je toto vaša krajina, drahí nahnevaní občania (Wutbürger), potom sa správajte normálne. V opačnom prípade môžete jednoducho utiecť z Nemecka a hľadať si nový domov. Bežte do Ameriky za Donaldom Trumpom, ten vás bude milovať. My už vás máme dosť!“

V máji 2016 spravodajský časopis Focus uviedol, že sa Nemci sťahujú do Maďarska. Realitný agent v meste, ktoré je blízko jazera Balaton, obľúbenej turistickej destinácie v západnom Maďarsku povedal, že 80% Nemcov, ktorí sa tam premiestnili, uvádzajú ako hlavný dôvod opustenie Nemecka migračnú krízu.

Nemecký občan, ktorý zostal v anonymite a ktorý emigroval z Nemecka, nedávno napísal „Otvorený list nemeckej vláde.“ Tento dokument, ktorý bol zverejnený na webovej stránke Politicky nekorektne, tvrdí:

„Pred pár mesiacmi som emigroval z Nemecka. Nebolo to z ekonomických dôvodov, ale predovšetkým kvôli mojej nespokojnosti s momentálnou politickou a sociálnou situáciou v mojej domovskej krajine. Inými slovami, myslím si, že ja a moji potomkovia môžu žiť lepší život niekde inde. ‚lepšie‘ pre mňa v tomto kontexte znamená predovšetkým slobodný život, sebaurčenie a slušné mzdy voči zdaneniu.

Avšak nechcem za sebou potichu zavrieť dvere a prosto odísť. Chcel by som týmto konštruktívnym spôsobom vysvetliť, prečo som sa rozhodol opustiť Nemecko:

1. „Verím, že islam do Nemecka nepatrí. Považujem to za zahraničný útvar, ktorý na Západ priniesol viac problémov, ako výhod. Podľa môjho názoru sú mnohí stúpenci tohto náboženstva hrubí, nároční a pohŕdajú Nemeckom. Namiesto toho, aby sa politici snažili zabrániť islamizácii Nemecka (a následnému zániku našej kultúry a slobody), sa zdá, že väčšina politikov sa zaujíma viac o to, aby boli znovu zvolení a preto radšej ignoruje alebo bagatelizuje problém islamu.

2. „Verím, že nemecké ulice sú menej bezpečné, než by mohli byť s našimi technologickými, zákonnými a finančnými možnosťami.

3. „Verím, že EÚ má demokratický deficit, ktorý obmedzuje môj vplyv ako demokratického občana.

4. „Verím, že imigrácia vyvoláva významné a nezvratné zmeny v nemeckej spoločnosti. Hnevám, že sa tak deje bez priameho súhlasu nemeckých občanov, ale diktujete to Vy nemeckým občanom a budúcim generáciám.

5. „Verím, že nemecké médiá sa neustále vzdávajú svojej neutrality a že sloboda prejavu v tejto krajine je možná len v obmedzenej miere.

6. „Verím, že v Nemecku sa leňochom dvorí, ale pracovití ľudia sú bičovaní.

7. „Verím, že je hanba, že sa Židia v Nemecku musia znovu báť, že sú Židia.

Mnoho Nemcov si všíma trend smerujúci k opačnej integrácii, kedy sa od nemeckých rodín očakáva, že sa budú prispôsobovať zvykom a mravom prisťahovalcov, skôr než aby to bolo naopak. 14. októbra, mníchovské noviny Tageszeitung zverejnili srdečný list od „Anny“, matky dvoch detí, ktorá napísala o svojom rozhodnutí presťahovať svoju rodinu von z mesta, pretože kvôli imigrantom tam už nemohla žiť.

V liste určenom mníchovskému starostovi Dieterovi Reiterovi, napísala:

„Dnes vám chcem napísať akýsi taký list na rozlúčku (Abschiedsbrief) o tom, prečo ja a moja rodina opúšťajú mesto, aj keď to asi nikoho nezaujíma. Je mi 35 rokov, žijem tu so svojimi dvoma malými synmi a mojim manželom v lepšom dvojdome s parkovaním. Takže by sa dalo povedať, že sme na tom na mníchovské štandardy veľmi dobre…

Žije sa nám veľmi dobre s množstvom priestoru, vedľa zeleného parku. Tak prečo sa rodina ako my rozhodne opustiť mesto?… „Predpokladám, že Vaše deti nepoužívajú verejné služby, že nepoužívajú verejnú dopravu a že nechodia do verejných škôl v“ problémových oblastiach. Tiež predpokladám, že Vy a ďalší politici zriedka a ak vôbec, sem chodíte na prechádzky.“

„Takže v pondelok ráno som sa zúčastnila raňajok pre ženy zo susedstva, ktoré boli sponzorované mestom Mníchov. Tu som sa stretla s asi 6-8 matkami, niektoré boli so svojimi deťmi. Všetky ženy mali šatky a žiadna z nich nehovorila nemecky. Organizátori udalosti ma rýchlo informovali, že sa tu budem asi ťažko integrovať (ich presné slová !!!). Musím poznamenať, že som Nemka, hovorím plynule nemecky a nenosím šatku. Tak som sa pousmiala a povedala som, že sa vynasnažím integrovať sama. Bohužiaľ, som si priniesla so sebou na raňajky salám a sendvič so šunkou, pretože boli všetci požiadaní, aby si so sebou vzali niečo na raňajky. Takže som mala samozrejme ešte menšiu šancu sa integrovať.

Na týchto raňajkách pre ženy sa vôbec nedalo s nikým hovoriť nemecky a to tie raňajky mali byť na podporu integrácie, ani sa nezdalo, že by niekto mal o tú integrácii záujem. Organizátori po nikom nežiadali, aby hovorili nemecky a ženy, ktoré vyzerali na to, že sú súčasťou zavedenej arabsko-tureckej skupiny, iba jednoducho chceli využiť miestnosti.“

„Tak som sa potom spýtala na rodinnú desiatu. Bolo mi povedané, že sa desiata bude konať v oddelených miestnostiach. Muži a ženy oddelene. Najskôr som si myslela, že je to zlý vtip. Bohužiaľ nebol. …. Takže môj dojem z týchto akcií s cieľom podporiť integráciu, je mizerný. Vôbec nedochádza k žiadnej vzájomnej interakcii!!! Ako môže mesto Mníchov takú vec tolerovať? Podľa môjho názoru by sa malo zamerať na celý koncept týchto akcií na podporu integrácie … Bola som informovaná, že  krabička s obedom pre dieťa nesmie obsahovať bravčové mäso !!! Haló ?! Tu sme v Nemecku!

„Stručne povedané, z terajších podmienok tu mám pocit, že tu nie sme chcení. Že sa sem naša rodina nehodí.“

„Môj manžel niekedy hovorí, že má pocit, že sme teraz najväčšou menšinou bez podporovateľov, či lobby. Pre každú skupinu existuje inštitúcia, miesto, verejný záujem, ale pre nás, heterosexuálny manželský pár s dvoma deťmi, ktorí nie sú nezamestnaní ani postihnutí, ani islamskí, o ľudí ako sme my, tu už nie je žiadny záujem.

Keď som sa zmienila v škôlke môjho syna, že uvažujeme o sťahovaní z mesta a povedala som im svoje dôvody, vedenie školy sa na mňa oborilo. Povedali, že kvôli ľuďom ako my, integrácia nefunguje, práve preto, že sťahujú preč svoje deti. Minimálne ďalšie dve matky sa cítili veľmi rozhorčené. Vedenie ma teraz označilo za „xenofóbnu“.

To je presne ten dôvod, prečo ľudia ako ja strácajú trpezlivosť a prečo sa rozhodujeme voliť iné politické strany… Úprimne povedané, navštívila som polovicu sveta, mám viac zahraničných priateľov, než tých nemeckých a nemám absolútne žiadne predsudky či averziu k ľuďom kvôli ich pôvodu. Videla som polku sveta a viem, že to, ako tu funguje integrácia spôsobí, že ostatní dôjdu k rovnakému záveru ako my: buď budeme posielať svoje deti do súkromných škôl a škôlok, alebo sa presťahujeme do iných komunít. Nuž, dovi-dopo!!!!!!!!!!!“

Soeren Kern je vedeckým pracovníkom v newyorskom Gatestone Institute. Je tiež vedeckým pracovníkom európskych politík v madridskej Grupo de Estudios Estratégicos / skupina strategických štúdií.