GATESTONE INSTITUTE: Islamský antisemitizmus vo Francúzsku vedie smerom k etnickým čistkám

---

Piatok 12. januára 2018. Sarcelles. Mesto na severnom predmestí Paríža. 15-ročná dievčina sa vracia zo strednej školy. Nosí náhrdelník s Dávidovou hviezdou a židovskú školskú uniformu. Muž ju napadne nožom, poreže jej tvár a utečie. Dievča bude znetvorené po zvyšok svojho života.

29. januára, opäť v Sarcelles, 8-ročný chlapec, ktorý nosí židovskú jarmulku, je skopaný a zmlátený dvoma maldistvými.

Rok predtým, vo februári roku 2017, v Bondy, dvaja mladí Židia, ktorí nosia židovské jarmulky, boli vážne zbití palicami a kovovými tyčami. Jeden z Židov mal prsty porezané pílkou na železo.

Pred tým, v Marseilles zaútočil na židovského učiteľa mačetou stredoškolák, ktorý povedal, že chce „sťať hlavu Židovi„. Učiteľ použil na svoju ochranu Tóru, ktorý nosil pri sebe. Prežil, ale bol vážne zranený.

Vo Francúzsku sa množia antisemitské útoky.

Väčšina útokov prebieha na dennom svetle; Židia vedia, že sa po uliciach musia pohybovať opatrne. Niektorí útočníci prenikajú do domov patriacich Židom násilím.

V septembri 2017 bol Roger Pinto, prezident organizácie Siona, poprednej proizraelskej organizácie vo Francúzsku, zbitý a zadržiavaný celé hodiny ľuďmi, ktorí vypáčili jeho dvere.

Sarah Halimi, staršia židovská dáma, bola zmlátená a mučená vo svojom apartmáne v Paríži a potom ju vrah za pokriku Allah Akbar vyhodil z balkóna bytu.

18. januára 2018, šesť dní po útoku nožom v Sarcelles, sa vlámali dva muži cez okno a napadli počas spánku jedného z vodcov židovskej komunity v Montreuil, východne od Paríža.  Mučili ho celú noc.

Graffiti na židovských domoch varujú majiteľov, aby „okamžite utiekli„, ak chcú prežiť. V poštových schránkach židovských domov sa objavujú anonymné listy s ostrými nábojmi s oznámením, že ďalšia guľka bude adresátovi vpálená do hlavy.

Slovo „Žid“ sa objavuje napísané veľkými písmenami na židovských obchodoch a reštauráciách. Pri príležitosti tretieho výročia útoku na kóšer supermarket v Paríži, bol ďalší kóšer obchod vypálený a zničený.

„Hoci židia dnes predstavujú menej ako 1% francúzskeho obyvateľstva, jeden z troch rasistických činov spáchaných vo Francúzsku za posledné dva roky bol namierený proti židom,“ uviedla najnovšia správa , ktorú francúzskej vláde predložila Organizácia pre ochranu židovskej komunity.

„Antisemitizmus v poslednej dobe zosilnel natoľko,“ dodáva správa, „že agresívne útoky bez zranení a následkov už nie sú ohlasované. Väčšina obetí sa cíti bezmocná a bojí sa odvetných opatrení, ak podajú sťažnosť.“

Tí francúzski Židia, ktorí môžu opustiť krajinu, odchádzajú.

Tí, ktorí sa ešte nerozhodli odísť alebo ktorí nemajú [na odchod] finančné prostriedky, sa sťahujú do bezpečnejších štvrtí.

Väčšina odchodov prebieha narýchlo; mnoho židovských rodín predáva svoje domovy výrazne pod trhovú cenu. Niektoré rodiny skončia v bytoch, ktoré sú príliš malé, ale dávajú prednosť nepohodliu, než aby riskovali, že budú prepadnutí alebo zabití.

Francúzska židovská komunita je ešte stále najväčšia v Európe, ale rýchlo sa zmenšuje. V roku 2000 bola jej veľkosť odhadovaná na 500 000 ľudí, ale dnes je ich menej ako 400 000 a tento počet prudko klesá. Židovské oblasti, ktoré kedysi prosperovali, sú teraz na pokraji zániku.

„To, čo sa deje, je etnická čistka, pričom sa každý bojí použiť toto slovo. Za niekoľko desaťročí nebude vo Francúzsku žiadny Žid,“ uviedol Richard Abitbol, ​​prezident Konfederácie francúzskych židov a priateľov Izraela.

Bez francúzskych Židov by už Francúzsko nebolo Francúzsko, povedal bývalý predseda vlády Manuel Valls v roku 2016. Ale neurobil nič.

Nedávno sa vyjadril, že robil to najlepšie čo sa dalo, ale nemohol urobiť viac. „Problémom je, že antisemitizmus dnes vo Francúzsku pochádza oveľa viac od jedincov moslimskej viery alebo kultúry ako z krajnej pravice ,“ povedal.

Dodal, že vo Francúzsku najmenej počas posledných dvoch desaťročí, všetky útoky na Židov pri ktorých bol páchateľ odhalený, spáchali moslimia a že posledné útoky neboli výnimkou.

Valls však veľmi rýchlo doplatil na svoju úprimnosť. Bol odstrčený na okraj politického života. Moslimské webové stránky ho nazvali „agentom židovskej lobby“ a „rasistom„. Bývalí vodcovia jeho strany, ako bývalý minister zahraničia Roland Dumas, uviedli, že manželka Vallsa je Židovka a naznačili, že je tým „ovplyvnený„.

Vo Francúzsku je pravda o islamskom antisemitizme nebezpečná. Pre politikov je to samovražda.

Francúzski politici, či už pravicoví, alebo ľavicoví, vedia, že vládne politická korektnosť. Tiež vedia, že prekročenie nepísaných pravidiel vedie k vylúčeniu z médií a účinnej likvidácii. Vedia, že niektoré slová už nemožno vo Francúzsku používať a že „antirasistické“ organizácie zabezpečujú, aby nikto nekritizoval islam.

Nové vydanie učebnice dejepisu pre ôsmu triedu verejných škôl výslovne uvádza, že vo Francúzsku je zakázané kritizovať islam a cituje rozhodnutie súdu, ktorým sa tento výrok potvrdzuje.

Politici vidia, že počet moslimov vo Francúzsku je teraz taký veľký, že je prakticky nemožné vyhrať voľby bez moslimských voličov. Naviac rozdiel v pôrodnosti medzi moslimami a nemoslimami spôsobí, že s týmto faktom budú musieť rátať v nasledujúcich rokoch ešte viac.

Politici tiež vidia, že rozloha 600 „no-go zón“ rastie; že radikalizovaní moslimovia môžu zabíjať a že kedykoľvek môžu vzniknúť násilné nepokoje. Za menej ako štyri roky zavraždili alebo zmrzačili islamskí teroristi vo Francúzsku viac ako 500 ľudí.

Politici tiež vidia, že vlny migrantov z Blízkeho východu a Afriky vytvorili slumy, z veľkej časti mimo kontroly polície; že francúzske väznice sú na pokraji výbuchu. Vidia, že Židia nemajú volebnú váhu a sú z tohto hľadiska v podstate bezmocní.

Politici preto volia zotrvačnosť, popieranie, zbabelosť.

Vo francúzskych moslimských štvrtiach islamskí imámovia odsudzujú „zlý vplyv“ Židov a šíria antisemitské konšpiračné teórie. Francúzski politici mlčia.

To, že na synagógy od roku 2014 vo Francúzsku nikto nezaútočil, je len vďaka tomu, že všetky sú nepretržite strážené ozbrojenými vojakmi v nepriestrelných vestách za bariérami z vriec s pieskom. Rovnako sú chránené židovskej školy a kultúrne centrá.

Islamské kníhkupectvá vo Francúzsku predávajú knihy, ktoré sú inde zakazované, ako napríklad sfalšované Protokoly Sionských mudrcov, CD a DVD s násilnými antisemitskými prejavmi radikálnych kazateľov. Napríklad Júsuf al-Qaradáví, duchovný vodca Moslimského bratstva, ktorý má zakázaný vstup do Francúzska a USA, vo svojich tvrdeniach ľutuje, že Hitler „nedokončil prácu„. Francúzski politici zostávajú ticho.

Napriek tomu, že synagógy vo Francúzsku neboli od roku 2014 napadnuté, sú všetci nepretržite strážené ozbrojenými vojakmi v nepriestrelných vestách, ktorí sa chránia za pieskovými vrecami. Podobne sú chránené aj  židovské školy a kultúrne strediská.

Zákony, ktoré majú trestať antisemitské hrozby, sa teraz používajú na trestanie tých, ktorí vyhrážky odsudzujú.

Pred šiestimi rokmi vydal spisovateľ Renaud Camus knihu Le Grand Remplacement (Veľká výmena). Kniha je o tom, že moslimovia nielenže nahrádzajú Židov a kresťanov, ale že ich často obťažujú a prenasledujú. Oplakával ničenie kostolov a opisoval útoky na Židov ako „pomalý pogrom„. Bol odsúdený za „podnecovanie k nenávisti„.

Nedávno novinár Éric Zemmour poznamenal, že moslimovia v moslimských štvrtiach teraz žijú „podľa vlastných zákonov“ a nútia nemuslimov na odchod. Bol uznaný vinným za „podnecovanie k nenávisti“ a bola mu vymeraná pokuta 5000 eur.

Reportér, ktorý nedávno natočil dokument o francúzskych moslimských štvrtiach, dospel k záveru, že Moslimské bratstvo a ďalšie radikálne islamistické organizácie rýchlo preberajú kontrolu nad francúzskymi moslimskými komunitami. Pritom šírili nenávisť voči Židom a voči Západu. Reportér tiež zistil, že organizácie vlastnia mnohé školy, kde sa vyučuje džihád ,

Reportér dodáva, že francúzska vláda tieto školy financuje a je preto spoluvinníkom pri zasievaní semien devastácie, ktoré by mohli ľahko prerásť do zničenie francúzskych Židov. „Okupácia Západu,“ hovorí, „bude prebiehať bez vojny, ale v tichosti pomocou infiltrácie a podvratnej činnosti.“ Žiadna francúzska televízna stanica dokument nevysielala a ani to žiadna neplánuje. Dokumentárny film bol vysielaný iba v Izraeli.

Anti-izraelské demonštrácie podporujú terorizmus. Ľudia na nich kričia: „Smrť Židom„, ale títo ľudia nie sú nikdy zatknutí za „nenávistný prejav„.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že neobmedzené šírenie moslimského antisemitizmu a násilia, ktoré z neho vyplýva, viedlo k nárastu celospoločensky rozšíreného antisemitizmu, ktorý jasne pripomína temné obdobia histórie.

Rastúce percento Francúzov hovorí, že Židov vo Francúzsku je „príliš veľa“ a že sú „príliš viditeľní.“

Správy pre Ministerstvo školstva odhaľujú, že vo verejných školách sa vo všeobecnosti používajú výrazy ako „Nekonať ako žid„, čo je kritický vyraz pre študenta, ktorý skrýva to, čo si myslí. Židovskí študenti sú čoraz častejšie predmetom výsmechu – a to nielen od moslimských spolužiakov.

Pred niekoľkými dňami, sa stala víťazkou televíznej reality show „Francúzsko má talent“ komička Laura Laune . Niektoré jej vtipy si robia srandu z toho, že v roku 1945 bolo na svete menej Židov ako v roku 1939. Židovské organizácie protestovali, ale márne. Dnes vypredáva sály. Antisemitský komik Dieudonné tiež vypredáva športové haly, na ktorých vystupuje.

Francúzsky prestížny vydavateľ Gallimard nedávno požiadal o zverejnenie antisemitských spisov francúzskeho obdivovateľa nacistického Nemecka Ludvíka Ferdinanda Celineho. Celine bol aj silný podporovateľ vyhladzovania európskych Židov počas francúzskeho režimu vo Vichy. Francúzsky premiér Edouard Philippe povedal, že je za zverejnenie spisov a zdôraznil, že nemožno popierať Celineho „výsadné postavenie vo francúzskej literatúre„. Slávny lovec nacistov Serge Klarsfeld odpovedal , že spisy, ktoré posielali jeho rodičov na smrť „nesmú byť opäť sprístupnené.“ Gallimard dočasne odložil publikáciu.

Pred niekoľkými rokmi bola francúzska „povinnosť pripomienky“ (to , čo bolo urobené Židom), predmetom mnohých článkov. Minulý mesiac, 27. januára, teda na Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, nebola v žiadnych francúzskych novinách o holokauste ani zmienka.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron mlčal. Zverejnil tweet evokujúci „Osvienčim“ a potrebu „zachovať mier, jednotu a toleranciu„. Nepovedal ani slovo o Židoch alebo o holokauste. Je ťažké dnes vo Francúzsku, vidieť kde sa nachádza „mier, zjednotenie a tolerancia“ – najmä ak ste francúzsky Žid.

Dr. Guy Millière, profesor na univerzite v Paríži, je autorom 27 kníh o Francúzsku a Európe.