Pred piatimi storočiami boli vytlačení kresťanmi, teraz sú Arabi späť v Španielsku a za petrodoláre nakupujú krajinu, získanú od ich predkov mečom. „James M. Markham, The New York Times, 1981.
Slávnosť v roku 2003 bola ohlásená bombastickými titulkami: „Po čakaní dlhšom ako 500 rokov, sa španielskym moslimom konečne podarilo postaviť vlastnú mešitu v tieni Alhambry, ktorá bola kedysi symbolom islamskej moci v Európe“. Udalosť sledoval štáb Al Jazeera: muezzin prvýkrát za päť storočí vyšplhal na minaret Veľkej mešity v Granade, aby zvolal veriacich k modlitbe.
Od Usámu bin Ládina po samozvaného kalifa, Abu Bakra al Baghdadi, sa všetci vodcovia globálneho džihádu – vrátane teroristickej bunky, ktorá zabila v Barcelone 17 ľudí – zmieňovali o Španielsku, ako o krajine, ktorá má byť dobytá islamom. Nejedná sa však len o džihád. Je tu tiež „tiché dobývanie“, ako to nazval francúzsky časopis Valeurs Actuelles. Tiché dobývania je zákerná snaha znovu islamizovať Španielsko prostredníctvom kultúrnych centier, mega-mešít, obracania na vieru, konverzií a finančných investícií. Tento nenásilný spôsob podrobovania je aplikovaný už nejakú dobu a je podporovaný krajinami ako Katar a Saudská Arábia. Podľa bývalého veliteľa britských síl v Iraku, generála Jonathana Shawa, obzvlášť tieto krajiny šíria prostredníctvom financií radikálny Islam a vytvárajú tak „časovanú bombu“.
V roku 1981 New York Times prvýkrát podrobne opísali, že „po piatich storočiach od vysťahovania kresťanmi, sú Arabi späť v Španielsku a za petrodoláre nakupujú krajinu, získanú od ich predkov mečom.“ V tom čase Španielsko ešte ani neuznalo štát Izrael a španielsky monarcha pravidelne navštevoval saudského princa Fahda, ktorý relaxoval na juhu Španielska. Potom prišiel rad na Kuvajt:
„V druhej polovici osemdesiatych rokov, v čase španielskej konjunktúry, Kuvajt začal nakupovať veľké korporácie a investovať“.
Odvtedy arabské monarchie smerujú do Španielska obrovské investície. Niektoré najznámejšie budovy v Madride a Barcelone, o Costa del Sol nehovoriac, sú teraz vo vlastníctve arabských investičných skupín, od štadióna Santiago Bernabéu v Madride po W Hotel v Barcelone. V Marbelle, len pár metrov od Mešity kráľa Fahda, sa nachádza Alanda Hotel, ktorý ponúka halal stravu a služby na uspokojenie dopytu moslimskej klientely. V roku 2011 kúpila International Petroleum Investment Company, spoločnosť kontrolovaná emirátom Abu Dhabi, druhú najväčšiu španielsku ropnú spoločnosť Cepsa.
Minulý február navštívil španielsky kráľ Felipe VI Saudskú Arábiu a ohlásil, že Španielsko posilní ekonomické, obchodné a investičné väzby s islamskými kráľovstvom. Pred tým, v roku 2012, Saudi Aramco pridelila španielskym spoločnostiam projekty v hodnote 700 miliónov USD. Španielsko a Katar uvažujú o založení spoločného investičného fondu o objeme 1 mld. USD (22 mld. Sk), ktorý by pomohol štátom z perzského zálivu investovať v Latinskej Amerike. Médiá v Arabských emirátoch nazvali Španielsko „horúcim miestom pre investície z arabského sveta“. Po Katare prišiel s nákupmi na španielskom trhu na rad Omán, ktorý nedávno schválil investíciu vo výške 120 miliónov USD do uránovej bane v Španielsku, ktorá má byť využita pre ománske jadrové elektrárne.
Z hľadiska demografie zažívajú moslimovia v Španielsku ohromujúci nárast populácie. V roku 1990 bolo v krajine 100 000 moslimov. V roku 2010 sa toto číslo zvýšilo na 1,5 milióna. V roku 2017 to už boli 2 milióny. To je za 27 rokov nárast o 1900%.
Dnes je v Španielsku 1400 mešít. Podľa Stráže španielskeho náboženského pluralizmu (iniciatíva ministerstva spravodlivosti) ide o „21% všetkých náboženských budov všetkých náboženstiev prítomných v Španielsku“.
Najčastejšie financuje mešity v Španielsku Saudská Arábia. V roku 1985, s použitím výhradne vlastných peňazí, otvorilo Saudske kráľovstvo Islamské kultúrne centrum v Madride, najväčšiu európsku mešitu, nasledovalo Islamské centrum v Malage, na ktoré Arabi vynaložili 22 miliónov EUR (dnes je v oblasti Madridu 112 mešít a Islamských kultúrnych centier). Ako detailne opísal pre Gatestone Institute Soeren Kern, Arabi postavili mešity úplne všade, od Marbelly po Fuengirola.
Islamské gaunerské režimy, napríklad Irán, boli tiež schopné infiltrovať španielske politickej strany. Podľa vyšetrovania dával Teherán peniaze Podemosu, čo je ľavicová strana, ktorá od nedávna pôsobí na španielskej politickej scéne.
Madridský denník ABC napísal, že 800 mešít v Španielsku je mimo kontroly. Španielsky denník La Razón uviedol, že príčinou islamizácie Španielska sú investori z perzského zálivu, krajiny ako napríklad Katar. Arabi spustili nový španielsky televízny kanál Córdoba TV. Televíznu stanicu v Španielsku má aj Irán.
Podrobnosti o tejto náboženskej expanzii sú popísané v knihe od Ignacia Cembrera, Alláhovo Španielsko (The Spain of Allah). Kým počet španielskych kostolov v priebehu mnohých rokov neprekonal výrazné zmeny, tak počet moslimských mešít sa zvyšuje o 20% ročne. Tiež Sheikh Tamim bin Hamad al Thani z Kataru ponúkol, že kúpi arénu La Monumental v Barcelone a premení ju v najväčšiu európsku mešitu. Spojené arabské emiráty financovali stavbu Veľkej mešity v Granade.
Ich snom a cieľom ich úsilie je obnova „strateného španielskeho kalifátu“. Niektorí islamisti sa o to snažia bombovými útokmi, iní peniazmi a dawou, islamskou propagandou. Druhý spôsob môže byť ešte efektívnejšie ako ten prvý.
Giulio Meotti je kultúrny redaktor Il Foglio, je taliansky novinár a spisovateľ. Článok vyšiel s láskavým súhlasom Gatestone Institute v rámci partnerského projektu prekladu textov z anglického originálu „The Quiet Islamic Conquest of Spain“.