Prominentný kazateľ sunnitského islamu, Yusuf al-Qaradawi vyhlásil, že príde deň, kedy, tak ako Konštantínopol, bude islamizováný i Rím.
Je to islam, nie kresťanstvo, čo teraz naplňuje krajiny i predstavu Európy.
Podľa Steva Bannona, strategického poradcu amerického prezidenta Donalda Trumpa, sa „židovsko-kresťanský Západ rúca, imploduje. A rúca sa pred našimi očami. A dôsledky tohto procesu budú obrovské.“ Impotencia a krehkosť našej civilizácie desí aj mnoho Európanov.
Podľa historika Davida Engelsa bude Európa čeliť osudu starovekej rímskej republiky: občianskej vojne. Všade okolo seba vidia Európania známky zlomu. Zdá sa, že džihádisti vedú útok proti slobode a proti sekulárnym demokraciám. Obavy zamestnávajú kolektívnu predstavivosť Európanov. Prieskum medzi viac ako 10 000 ľuďmi z desiatich rôznych európskych krajín odhalil rastúci verejný nesúhlas s moslimskou imigráciou.
The Chatham House, Kráľovský inštitút pre medzinárodné záležitosti, vykonal online prieskum, v ktorom respondenti vyjadrovali svoje názory na vyhlásenie, že „všetky ďalšie migrácie z prevažne moslimských krajín, by mali byť zastavené“. V 10 skúmaných európskych krajinách súhlasilo s týmto vyhlásením v priemere 55% respondentov.
Mainstreamové médiá sa teraz pýtajú, či „sa Európa obáva moslimov viac než Spojených štátov.“ Fotografia použitá v tomto článku zobrazuje nedávnu masovú moslimskú modlitbu v tesnej blízkosti talianskej pamiatky, Kolosea. Ako ozvena podrobenia sa veľkej kresťanskej civilizácie Byzancie v Konštantínopole, kazateľ sunnitského islamu Yusuf al-Qaradawi vyhlásil, že príde deň, kedy Rím bude islamizovaný.
Umierajú civilizácie zvonku alebo zvnútra? Je ich zmiznutie výsledkom vonkajšej agresie (vojna, prírodné katastrofy, epidémie), alebo vnútornej erózie (úpadok, neschopnosť, katastrofálne rozhodnutie)? Arnold Toynbee bol v minulom storočí neoblomný: „Civilizácie umierajú samovraždou, nie vraždou“.
Všade v Európe existujú náznaky prevzatia. Moslimskí študenti teraz prevyšujú počet kresťanských študentov vo viac ako 30 britských cirkevných školách. Jedna anglikánska základná škola má „100 percent moslimskej populácie“. Anglikánska cirkev odhaduje, že asi 20 z jej škôl má viac moslimských študentov ako kresťanských a v 15 rímskokatolíckych školách tvoria moslimskí študenti väčšinu. Rovnako v Nemecku existujú obavy z masívneho prílivu moslimov do školského systému a nemeckí učitelia otvorene varujú pred hrozbou „getoizácie“.
Nová správa práve odhalila, že v minulom roku sa vo Francúzsku narodilo o 34 000 menej detí, ako v roku 2014. Počet francúzskych žien s deťmi dosiahol svoju najnižšiu úroveň za posledných 40 rokov. Nízka miera plodnosti sa stala morom v celej Európe: „V roku 1995 iba jedna krajina, Taliansko, mala viac ľudí starších ako 65 rokov než mladších ako 15 rokov, dnes je ich 30 a v roku 2020 bude týchto krajín 35.“ Vitajte v „šedivejúcej Európe“.
Okrem toho, keby nebolo moslimských žien, Francúzsko by malo ešte nižšia pôrodnosť. „S mierou pôrodnosti 3,5 dieťaťa na jednu ženu, Alžírčania významne prispievajú k rastu počtu obyvateľov vo Francúzsku,“ napísal známy demograf Gérard-François Dumont.
Vďaka moslimským migrantom, majú švédske pôrodnice v týchto dňoch plné ruky práce. [2]
V Miláne, finančnom centre Talianska, je Mohammed najčastejším menom novorodencov. To isté platí v Londýne, v štyroch najväčších holandských mestách aj inde v Európe, od Bruselu po Marseille. Je to islam, nie kresťanstvo, čo teraz nasycuje krajinu i predstavu Európy.
Medzitým sú európski predstavitelia takmer všetci bezdetní. V Nemecku Angela Merkelová nemá deti, práve tak ako nemá deti britská premiérka Theresa Mayová, a jeden z popredných francúzskych prezidentských kandidátov, Emmanuel Macrona. Európski lídri nemajú deti a nemajú teda žiadny dôvod k obavám o budúcnosť (všetko končí s nimi), a teraz otvorili európske hranice, aby udržali kontinent v demografickej rovnováhe.
Federica Mogherini, predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné záležitosti, povedala: „Verím, že Európania pochopia, že potrebujeme migráciu pre naše hospodárstvo a pre naše systémy sociálneho zabezpečenia, a s našim aktuálnym demografickým trendom musíme byť udržateľný.“
Bitka pri Tours v roku 732 bola najvyšším bodom moslimského prílivu do západnej Európy. Ak by kresťania nevyhrali, „možno,“ napísal Edward Gibbon, „by výklad koránu bol teraz vyučovaný v školách Oxfordu a z ich kazateľníc by bola hlásaná obrezaným ľuďom svätosť a pravdivosť zjavenia Mohameda“. Znie vám to v týchto dňoch nejako povedome?
Islamisti berú kultúru a históriu vážnejšie, než ľudia zo Západu. Nedávno sa v Paríži pokúsil egyptský terorista udrieť na slávne múzeum, Louvre. Povedal, že mal v úmysle poničiť múzejne diela, pretože „sú mocným symbolom francúzskej kultúry“. Predstavte si, ako islamský extrémista kričí „Alláhu Akbar“, zatiaľ čo bodá do obrazu Mony Lisy. Tento trend musíme zvrátiť.
Giulio Meotti, kultúrny redaktor Il Foglio, je taliansky novinár a spisovateľ. Článok pôvodne vyšiel na GATESTONE INSTITUTE.