V januári 2015 noviny New York Times popreli, že existujú „no-go-zóny“ (oblasti, ktoré nie sú pod kontrolou štátu a vládne tam právo šaría) ovládané niektorými prisťahovaleckými skupinami v určitých mestských častiach západnej Európy. Americký denník obvinil aj autora tohto textu, spolu s autormi ako sú Steven Emerson a Daniel Pipes, zo šírenia tejto údajnej lži. Tento článok bol publikovaný krátko po tom, čo islamskí teroristi zmasakrovali zamestnanca satirického časopisu Charlie Hebdo v Paríži dňa 7. januára 2015. Tvrdenie o no-go-zónach odmietli aj ďalšie zavedené médiá, ako napríklad časopis The Atlantic.
Televízna stanica Fox News odvysielala neobvyklé ospravedlnenie za to, že umožnila svojim moderátorom a hosťom opakovať tvrdenia, že v európskych krajinách, ako je Británia a Francúzsko, existujú moslimské „no-go zóny„.
Pokiaľ ide o tému „no-go-zón,“ je to do značnej miery otázka sémantiky. Ak poviete, že existujú oblasti, kam sa aj polícia bojí ísť, kde len ťažko platia normálne sekulárne zákony danej krajiny, potom je nesporné, že tieto oblasti v súčasnosti existujú v niekoľkých krajinách západnej Európy. Francúzsko je jednou z najviac postihnutých krajín: má veľkú populáciu arabských a afrických imigrantov, vrátane miliónov moslimov.
Píšem o problémoch vo Švédsku a vo zvyšku Európy už mnoho rokov. Tieto problémy sú bohužiaľ až príliš reálne. Tu je niekoľko faktov:
Na začiatku roka 2017 presiahol počet obyvateľov Švédska desať miliónov. Nedávny rast populácie je takmer úplne výsledkom masovej imigrácie. Ak budú súčasné demografické trendy pokračovať, tak by sa rodení Švédi mohli počas niekoľkých desaťročí stať ľahko vo svojej vlastnej krajine menšinou. Ekonóm Tino Sanandaji naznačuje, že táto transformácia by sa mohla stať v budúcej generácii.
Štatistiky z januára 2017 naznačujú, že medzi ľuďmi narodenými vo Švédsku je miera nezamestnanosti 4,3%, zatiaľ čo u ľudí narodených v cudzine je to ohromujúcich 22,1%, teda päťkrát viac. To pre daňových poplatníkov predstavuje obrovskú ekonomickú a sociálnu záťaž. Slávny švédsky sociálny štát je už mnoho rokov v tichosti okliešťovaný.
V eseji uverejnenej vo februári 2016 varoval štokholmský policajný inšpektor Lars Alvarsjö, že švédsky právny systém je na pokraji zrútenia. Príliv žiadateľov o azyl a etnické gangy zahltili krajinu a jej políciu s nedostatočným počtom policajtov. Na mnohých predmestiach sa chopili moci zločinecké gangy a určujú tam svoje vlastné pravidlá. Polícia, hasiči a personál záchrannej služby sa v týchto oblastiach bežne stretávajú s násilnými útokmi.
Od roku 2017 žije v treťom najväčšom meste Švédska Malmö viac ako 300 000 ľudí. Napriek svojej skromnej veľkosti má toto mesto mieru kriminality porovnateľnú s oveľa väčšími mestami. Miestna polícia je sotva schopná vyšetrovať vraždy. Menej závažné trestné činy zostávajú často nepotrestané. Malmö má pravdepodobne najvyšší percentuálny podiel moslimských imigrantov zo všetkých miest v Škandinávii. Najviac islamské mesto v Škandinávii je zhodou okolností tiež najzločinnejšie a najnásilnejšie.
Generálny prokurátor v Malmö Ola Sjöstrand v novembri 2016 verejne pripustil, že jeho úrad sa blíži totálnemu kolapsu, pokiaľ ide o vyšetrovane trestnej činnosti. Sjöstrand regionálnym novinám Sydsvenskan povedal: „Ak sú ľudia zasahovaní následkami trestnej činnosti, ktorá potom nie je vyšetrovaná, strácajú dôveru v právny štát.“
Počas osláv Silvestra na začiatku roka 2017 pripomínali časti centrálneho Malmö vojnovú zónu. Mladí prisťahovalci kričali „Džihád!“ a hádzali na ľudí ohňostroje. Švédski tínedžeri sa zhlukli do veľkej skupiny, aby sa vyhli okradnutiu.
Vo februári 2017 bol v Malmö pri odpratávaní snehu postrelený domovník, utrpel život ohrozujúce zranenia. Polícia vypočula niekoľko podozrivých, s pravdepodobnými väzbami na násilné gangy. Pre podozrenie z pokusu o vraždu bol zatknutý 15-ročný chlapec.
Medzitým vedúci pracovníci miestnej elektrikárskej firmy oznámili, že už nebudú vystavovať svojich zamestnancov riziku tým, že by ich posielali pracovať do Malmö; v tomto meste je už jednoducho príliš veľa násilnej trestnej činnosti.
Oddelenie urgentného príjmu v nemocnici v Malmö bude od marca 2017 zamykať v noci dvere. Ide o bezpečnostné opatrenie, ktoré sa stali nevyhnutými po opakovaných násilných hrozbách od určitých gangov alebo klanov voči pacientom a personálu.
V júli 2015 polícia v Malmö požiadala o pomoc štátnu políciu v boji proti vlne násilia. Zdá sa, že ani táto pomoc nestačila. V januári 2017 veliteľ polície Stefan Sintéus verejne požiadal obyvateľov Malmö o pomoc v boji proti násilným zločinom a smrtiacim prestrelkám gangov: „Pomôžte nám riešiť tieto problémy. Spolupracujte s nami.“
Peter Springare, policajt v meste Örebro v strednom Švédsku, svoju frustráciu nakoniec ventiloval vo februári 2017. Na Facebooku napísal:
„Migranti sú vo Švédsku vinní v drvivej väčšine závažných trestných činov, čo spôsobuje, že je polícia preťažená. Pri vyšetrovaní drogových zločinov, znásilnenia, lúpeží, násilných prepadnutí, vrážd, vydierania a násilia proti polícii, majú podozriví páchatelia veľmi často mená ako Ali, Mahmoud alebo Mohamed. Zvyčajne pochádzajú z Iraku, Turecka, Sýrie, Afganistanu alebo Somálska. Ostatní nemajú platné doklady. “
Druhé najväčšie mesto Švédska Göteborg je už niekoľko rokov jedným z najvýznamnejších náborových centier v Európe pre džihádistov, ktorí sa snažia vstúpiť do teroristickej skupiny Islamský štát v Iraku a Sýrii (ISIS). Prieskum vykonaný v roku 2016 v určitých Göteborgských predmestiach ukázal, že približne jeden z deviatich študentov vo veku 12-18 rokov otvorene vyjadroval sympatie s militantnými islamskými skupinami.
Nordstan v centre Göteborgu je jedným z najväčších nákupných centier vo Švédsku. V roku 2016 bolo z Nordstan hlásených polícii 3 250 trestných činov. Toto číslo je z jediného nákupného centra v jednom roku. Toto nákupné centrum čiastočne ovládajú agresívne skupiny moslimských prisťahovalcov, najmä mladých mužov zo severnej Afriky, Sýrie či Afganistanu. Policajt Rikard Sörensen povedal: „Mávam pred sebou ľudí, ktorí vyzerajú na 35 rokov, ale tvrdia, že im je 15. Nemôžem dokázať, že klamú, a tak ich musíme prepustiť.“
Štokholmské predmestia, ako sú Husby, Rinkeby a Tensta sú domovom veľkého počtu nových imigrantov. Tieto mestské časti sú plné zločinu, násilia a sociálnych problémov. Švédska polícia tam bola opakovane napadnutá kriminálnymi gangmi, a to dokonca aj ručnými granátmi.
V decembri 2016 zavreli obchodníci v Husby na protest na jeden deň svoje obchody. Salam Kurda je predseda združenia miestnych majiteľov obchodov. Hovorí, že toho už má dosť po tom, čo bol jeho obchod vykradnutý. Politici a polícia zanechali Husby napospas zločincom, uvádza Kurda, ktorý má v úmysle svoj obchod zavrieť. Hovorí, že obchod nie je ziskový a že sa necíti v bezpečí.
Americký židovský dokumentarista Ami Horowitz rozprával príbeh svojho dobrodružstva v Husby v decembri 2016. Niekoľko sekúnd po tom, čo dorazili, k nim prišlo päť mužov a povedali im: „Musíte odtiaľto hneď vypadnúť!“ Filmový štáb tvorený samými Švédmi sa otočil a utiekol. Horowitz sa rozhodol zostať a pokúsiť sa prísť veci na koreň.
Tých päť mužov potom Horowitza okamžite napadlo, bili ho päsťami, dusili ho a kopali. Nikto mu neprišiel na pomoc, aj keď sa tento útok konal na verejnom priestranstve neďaleko Štokholmu. Horowitz si pamätá, že keď ho útočníci zrazili na zem, tak hovorili niečo v arabčine.
Horowitz hovorí: „Poďme si definovať, čo“ no-go zóna „skutočne znamená, aspoň vo Švédsku.“
„Zaujímavé je, že je tu skutočná debata, či tieto miesta vôbec existujú. Môžete si pustiť CNN, BBC, a počúvať ľudí, ako diskutujú o no-go zónach vo Francúzsku, v Belgicku, vo Švédsku, alebo v Nemecku. A je to aktuálna debata, či je to skutočnosť, alebo výplod konzervatívnej fantázie. Môžem vám povedať, ako fakt, že existujú. a vo Švédsku to znamená, a to mi povedala sama polícia, že používajú výraz ‚no-go zóna‘. Policajti mi povedali: Ak budeme naháňať podozrivého, a on utečie do tejto no-go zóny, tak proste zastavíme prenasledovanie a ak chceme do tejto oblasti vstúpiť, musíme tam ísť s ozbrojeným sprievodom, ako keď idete do ‚zóny smrti‘ v Afganistane. “
V roku 2014 sama švédska polícia odhadla, že vo Švédsku je 55 oblastí, v ktorých už nie je schopná presadzovať právo a poriadok. Toto číslo sa neustále zvyšuje. Krajina tiež v niektorých oblastiach zažíva šokujúce mieru násilia voči pracovníkom švédskej záchrannej služby. Personál švédskej záchrannej služby požaduje na svoju ochranu pred stupňujúcimi sa útokmi plynové masky a nepriestrelné vesty; podobné vybavenie aké používa personál vo vojnových zónach.
Vo februári 2017 miestny veliteľ polície Erik Åkerlund v Botkyrka blízkosti Štokholmu poprel, že „no-go zóny“ vo Švédsku existujú. Toto tvrdenie neznie príliš vierohodne.
Keď sme my novinári – disidenti vrátane autora tohto článku, písali o týchto otázkach pred 10-15 rokmi, nami vznesené skutočné problémy boli falošne odmietnuté ako „xenofóbia“ údajných „pravicových extrémistov.“
„Multikultúrne“ problémy vo Švédsku bohužiaľ vzrástli a sú tak veľké a viditeľné, že niektoré medzinárodné médiá o nich teraz už píšu pravidelne. Pre švédske orgány to je zrejme nesmierne trápne. Snažia sa túto nepríjemnú skutočnosť zakryť, ako je to len možné. V roku 2016, si švédske veľvyslanectvo v Londýne sťažovalo, že v britských novinách Daily Mail beží kampaň proti švédskej imigračnej politike.
Vo februári 2017 vyslovil prezident USA Donald Trump niekoľko kritických poznámok k situácii vo Švédsku, ktoré sa týkajú prisťahovalectva a bezpečnosti. To vyvolalo protesty švédskej vlády a masmédií. V rovnakej dobe však opäť vypukli násilné nepokoje na predmestí Štokholmu v Rinkeby, kde žije mnoho moslimských imigrantov. Keď do Rinkeby prišiel švédsky fotograf, aby podával správy o nepokojoch, bol napadnutý približne 15 osobami.
V liste Wall Street Journal obhajovali Trumpove komentáre dvaja prední politici zo strany Švédskych demokratov. Imigrácia, tvrdili, spôsobila vo Švédsku skutočne veľké problémy.
Násilná trestná činnosť v Malmö už nie je obmedzená na štvrte, ako je v Rosengarde. Prestrelky medzi gangmi teraz prebiehajú aj v iných častiach Malmö, a v ďalších mestách, napríklad v Göteborgu.
Z prieskumu z roku 2016 vyplynulo, že takmer polovica všetkých švédskych žien sa bojí ísť von po zotmení. 46% žien sa cítia veľmi ohrozené alebo trochu ohrozené, keď športujú samé potme – tento údaj potvrdzuje, že existuje všeobecný pocit strachu a neistoty naprieč celou krajinou, a nielen v niekoľkých mestských oblastiach. „Feministické“ Švédsko má veľmi vysokú mieru znásilnenia.
Švédky nikdy nemali viac feminizmu, a nikdy neboli menej v bezpečí.
Politik zo strany Švédskych demokratov v Malmö Magnus Olsson v januári 2017 navrhol, že by v meste mala byť nasadená armáda. Povedal: „Vo Švédsku a v Malmö máme veľký nedostatok policajtov. Z tohto dôvodu možno nastal čas, aby armáda a polícia spoločne obnovili poriadok v krajine.“
Švédske ozbrojené sily boli od čias studenej vojny drasticky redukované. Zdá sa však, že si vládne orgány náhle uvedomili, že by tu mohol byť potenciál budúceho ozbrojeného konfliktu. V pláne je teraz aj znovuzavedenie povinnej vojenskej služby.
Švédska polícia bola na začiatku roka 2017 inštruovaná, aby zvýšila svoju pripravenosť na vojnu. Nepovedali im, proti komu by táto potencionálna vojna bola, aj keď vládne orgány rady hovoria o údajnej hrozbe invázie z Ruska.
Nie sú to však Rusi, kto teraz vo švédskych mestách pravidelne zapaľuje autá a pácha hromadné znásilňovanie. Tieto trestné činy sú vo veľkej miere páchajú nedávnymi prisťahovalci, z ktorých mnohí sú moslimovia pochádzajúcich z vojnových zón. Týmto prisťahovalcom je za potlesku hromadných oznamovacích prostriedkov a podpory Európskej únie a OSN vládnucimi politickými elitami už po desaťročia povolený vstup do krajiny.
Hrozba islamského teroru je teraz v západnej Európe všadeprítomná. Na konci roka 2016 zadržala polícia na medzinárodnom letisku v Bruseli počas jedného mesiaca 30 podozrivých z terorizmu. To je jeden potenciálny terorista za deň na jednom jedinom európskom letisku. Po bombových útokoch v Bruseli 22. marca 2016 varoval v marci 2017 vrchný veliteľ belgickej polície, že teroristická hrozba ostáva „vážna“. Úrady sa obávajú, že vzhľadom na to, že v Belgicku žije veľa radikálnych moslimov, môžu belgickí občania stratiť svoj bezvízový styk s USA.
Mnoho čínskych, japonských a kórejských turistov zrušilo svoje plány na dovolenku vo Francúzsku kvôli hrozbe terorizmu, lúpeží a pouličnej kriminalite. Chronická nestabilita a násilie poškodili povesť tejto krajiny ako turistickej destinácie. Dokonca ani predĺžený výnimočný stav a veľký počet policajtov a vojakov rozmiestnených v uliciach nestačí na to, aby udržali právo a poriadok.
Vo februári 2017 Parížom aj ďalšími francúzskymi mestami opäť otriasli dni nepokojov, spôsobené moslimskými a africkými prisťahovalcami. Spúšťačom bolo tvrdenie o policajnom násilí. Nespokojnosť sa však zdá byť všadeprítomná. Nepokoje medzi prisťahovalcami môžu preto kedykoľvek znovu prepuknúť.
Po útoku zápalnou bombou na štyri policajtov neďaleko Paríža v roku 2016, trval francúzsky premiér na tom, že v krajine žiadne no-go zóny nie sú. Avšak, polícia sama hovorí niečo iné.
Denis Jacob zo zväze Alternative Police-CFDT hovorí: „Samozrejme, že vo Francúzsku sú no-go zóny, kde polícia nemôže zasahovať a robiť svoju prácu v bezpečí.“
„A je to rovnaké pre hasičov alebo takmer všetky úradné osoby štátu. Polícia v týchto oblastiach nemôže vymáhať právo, ak je napadnutá. Kedykoľvek polícia nemôže robiť svoju prácu, je to preto, že tam sú zločinci a delikventi, ktorí nerešpektujú zákon.“
Ak by to úrady otvorene uznali, bolo by to veľmi zlé pre podnikanie a cestovný ruch. „Vlády nikdy nepriznajú existenciu no-go zón, pretože to je známka skrachovaného štátu,“ dodáva Jacob.
Ako píše Soeren Kern z Gatestone Inštitútu:
„Problém no-go zón je dobre zdokumentovaný, ale multikulturalisti a ich politicky korektní podporovatelia vehementne popierajú, že existujú. Niektorí z nich sú teraz zapojení do intenzívnej kampane na diskreditáciu a umlčanie tých, ktorí na túto tému upozorňujú.“
Aké dôkazy potrebujú New York Times a ďalšie médiá, aby nejakú oblasť definovali ako no-go zónu?
Je nesporným faktom, že v niekoľkých krajinách západnej Európy existuje rad oblastí, kde etnické kriminálne gangy ovládajú ulice a kde je dokonca aj pre políciu veľmi ťažké sa bezpečne pohybovať. Zdá sa, že počet a veľkosť týchto oblastí narastá, živený masovou imigráciou.
Ak New York Times a ďalšie masmédiá tento fakt popierajú, tak sa zaoberajú výrobou „Fake News“. Ľudia, ktorí pravdivo upozorňujú na tieto problémy, riskujú, že za to budú nespravodlivo hanobení a znevažovaní.
Najnebezpečnejšia však je naša neschopnosť sa energicky vysporiadať s problémami, ktoré podkopávajú západné spoločnosti, pretože niektoré západné médiá si odmietajú pripustiť, že tie problémy vôbec existujú.
Masová imigrácia z nekompatibilných kultúr, predovšetkým z islamského sveta, postupne podkopáva právo a poriadok v mnohých západných mestách. Ak západné médiá odmietajú otvorene uznať túto skutočnosť, tak vážne ohrozujú dlhodobé prežitie našich spoločností.
Článok pôvodne vyšiel na GATESTONE INSTITUTE