V kultúrnej vojne, ktorou sa v súčasnosti otriasajú americké univerzity, majú nepriatelia slobody slova na svojej strane bezpočet nástrojov. Mnohé z nich by sa mohli javiť ako výhody. Napríklad používanie násilia a zastrašovanie tých, ktorí nesúhlasia, je všeobecne efektívnou cestou, ako zabrániť ľuďom, aby počuli veci, ktoré si neželáte.
Rovnako ako jemnejšie a pravidelnejšie používané taktiky na umlčanie ľudí, ako je ich vylúčenie z verejnej diskusie alebo zariadenie ich „nepozvania” potom, čo už boli pozvaní, ak postoje rečníka na„„ 100 % nekorešpondujú s názormi jeho de facto cenzorov. Ako tu bolo poznamenané už skôr, mnoho z tých ľudí, ktorí sa snažia obmedziť, čo sa môžu americkí študenti učiť, má rovnako krátkodobú výhodu spočívajúcu v ochote bez výčitiek svedomia klamať a zakrývať fakty, kedykoľvek tie vyjdú najavo.
Dôležité je tu však slovo krátkodobú. V dlhodobom horizonte nie je pravdepodobné, že tí, čo si želajú umlčať opačný názor alebo dokonca nepohodlné fakty, aj uspejú. Dospelí majú väčšiu súdnosť než by si ich „pestúnky” priali a výsledok sa vždy prejaví. Vezmite si napríklad udalosti z minulého mesiaca z Portlandu v štáte Oregon.
V apríli sa na Portlandskej štátnej univerzite konalo zhromaždenie prezentované ako medzináboženský diskusný panel s názvom Proti neporozumeniu. Keďže žijeme v dobe, keď porozumenie rovnako ako neporozumenie náboženstvu je neobyčajne časté, mohla by mať takáto diskusia zmysel, a to aj s vedomím, že sa pravdepodobne zameria na veci, na ktorých nezáleží a zároveň bude odvádzať pozornosť od tých dôležitých, ako už to v prípade medzináboženských stretnutí zvyčajne býva. Ku koncu priemernej akcie tohto druhu je tak väčšinou dosiahnutý konsenzus v tom, že isté stravovacie zvyklosti majú niektoré náboženstvá spoločné, že určité historické osoby skutočne existovali a že náboženstvo je odpoveďou na väčšinu problémov nášho sveta. V Portlande sa našťastie v publiku objavili ľudia, ktorí z tohto zabehnutého scenára vybočili.
Mladá žena sa prihlásila a spýtala sa moslimského študenta – panelistu na jeden konkrétny verš Koránu, ktorým sa dá schvaľovať zabíjanie nemoslimov (mohlo ísť o verše 8:12; 22: 19-22; 2: 191-193; 9:5; 9:29). Moslimský študent odpovedal:
„Môžem vám s istotou povedať, že keď Korán spomína nevinný život, myslí tým nevinný život bez ohľadu na vieru, rasu a akúkoľvek podobnú charakteristiku.”
To malo potenciál rozvinúť sa do zaujímavej alebo prinajmenšom zaujímavo vyhýbavej odpovede. A tak mladý študent Andy Ngo, ktorý tiež pracoval pre študentské univerzitné noviny The Vanguard, vytiahol telefón a začal nahrávať. Moslimský panelista pokračoval:
„A to, čo spomínate o zabíjaní nemoslimov – byť neveriacim je považované za zločin len vtedy, ak zákony tej krajiny, teda, tá krajina je založená na práve podľa Koránu – to znamená, že tam nie je iné právo než Korán. V takom prípade máte slobodnú voľbu tú krajinu opustiť, môžete ísť do inej krajiny, to nehodlám nejako farbiť na ružovo. Takže môžete ísť do inej krajiny, ale v moslimskej krajine, v krajine založenej na práve podľa Koránu, bezvercom alebo byť neveriacim nie je dovolené, takže dostanete na výber (odísť).”
To je obdivuhodne kompletnejšia odpoveď, než akú obvykle v takejto situácii dostanete. Všetko je to silné aj teologicky. Keď pred pár rokmi hovorila o prístupe islamskej viery k odpadlíctvu veľká moslimská autorita Yusuf al-Qaradawi, povedal, že keby sa moslimovia zbavili trestov za odpadlíctvo, „islam by už dnes neexistoval“. To je zarážajúce priznanie a jedno z tých, ktoré naznačujú, že vrodená atraktivita islamu nie je taká jednoznačná, ako sa často tvrdí.
Mladý reportér, ktorý video vydal, ho zdieľal na svojom twitterovom účte, čo je vec, ktorú žurnalisti, ak sú na verejnej akcii a niekto povie niečo zaujímavé, robia celkom bežne. Opačný prístup, teda keď žurnalista dúfa, že nikdy nič zaujímavé nenavštívi, alebo sa síce zaujímavých akcií zúčastňuje, ale svoje zistenia si necháva pre seba, v tejto profesii k úspechu nevedie.
V nasledujúcich dňoch nahrávku zaznamenalo niekoľko webov a krátko na to bol Andy Ngo predvolaný do redakcie študentských novín, kde mu šéfredaktor oznámil, že jeho správanie bolo „predátorské“ a „ľahkovážne“ a že vystavil riziku život toho moslimského študenta a jeho rodiny. Napriek rozsiahlemu prilievaniu oleja do ohňa zo strany „obrancov menšín“, Amerika stále nevyzerá ako krajina, kde je na dennom poriadku lynčovanie náboženských minorít, hoci sa občas zdá, že by si títo moralisti priali opak. Avšak Mark Steyn vypozoroval, že „zdravie a bezpečnosť“ a „nikomu neublížiť“ sú nové argumenty na umlčanie oponentov. Kde vás predtým jednoducho vyzvali, aby ste zmĺkli, môžu dnes apelovať na možnosť, že by neexistujúci lynčujúci dav mohol zavraždiť kohokoľvek, ktorého záujmy sa cenzor práve rozhodol brániť.
V každom prípade, zatiaľ čo moslimský študent a jeho rodina sú samozrejme v poriadku, mladý novinár, ktorý zverejnil jeho slová, dostal padáka. Šéfredaktor študentských novín Portlandskej štátnej univerzity The Vanguard rozhodol, že je dôležitejšie informáciu zatajiť než ju zverejniť, vyhnúť sa pravde, než ju odhaliť a zaobchádzať so študentmi a okolitým svetom ako s deťmi skôr ako s mysliacimi dospelými, schopnými vytvoriť si vlastný názor.
Príbeh je typickou ukážkou študentskej ustrašenosti a hanbou americkej akademickej obce, no je aj dôkazom, že Amerika má nejakú nádej. To, že existujú študenti ako Andy Ngo, je dôvodom na značný optimizmus. Kým zostáva aspoň pár ľudí ochotných klásť potrebné otázky a vyžadovať odpovede na tieto otázky, akokoľvek sa teraz môžu zdať nepríjemné, nie je ešte všetko stratené. Vskutku si možno predstaviť, že podobné príklady by mohli americkým študentom pripomenúť nielen to, že pravda vždy zvíťazí nad lžou, ale aj to, že súčasný trend ignorantstva a cenzúry sa jedného blízkeho dňa môže obrátiť k lepšiemu.
Douglas Murray je britský autor, komentátor a analytik pôsobí v Londýne. Text vyšiel na Gatestone Institute v anglickom origináli Censoring You to ‚Protect‘ You.