13. septembra Jean Claude Juncker, prezident Európskej komisie, exekutívnej zložky Európskej únie, predniesol k Európskemu parlamentu Správu o stave Únie, kde uviedol:
„Vlani … bola Európa zbitá a pomliaždená rokom, ktorý ňou otriasol v samotných základoch. Mali sme len dve možnosti. Buď sa zomknú okolo pozitívneho európskeho programu, alebo každý ustúpi do svojho rohu … Ja som hájil jednotu. Navrhol som pozitívny program, ktorý by pomohol vytvoriť … Európu, ktorá ochraňuje, umožňuje a bráni … V priebehu predchádzajúcich dvanástich mesiacov pomohol Európsky parlament uviesť tento program do života. V tomto rozvoji pokračujeme každý deň … v minulom roku sme videli, ako všetkých 27 lídrov … obnovilo svoje sľuby … našej Únie. Toto všetko ma utvrdzuje vo viere, že vietor je späť v európskych plachtách. „
Väčšina európskych občanov zrejme premýšľala o akej EÚ Juncker vlastne hovorí. EÚ, ktorú Juncker obýva, sa nezdá byť tá istá, v ktorej žije väčšina Európanov.
V uplynulom roku prebehol v priemere každých sedem dní pokus o teroristický útok. Juncker predniesol svoj prejav iba dva dni pred ďalším teroristickým útokom, ktorý tentoraz vykonal 18 ročný migrant v Londýnskom metre. Napriek tomu to nevyzerá, že by sa Európska komisia týmito záležitosťami znepokojovala. Juncker sa o terorizme zmienil stručne v závere svojho prejavu, skoro ako by ho to napadlo dodatočne:
„Európska Únia tiež musí byť silnejšia pri boji s terorizmom. V minulých troch rokoch sme urobili značný pokrok. Ale stále zaostávame v možnostiach rýchlo reagovať pri cezhraničnom teroristickom útoku. To je dôvod, prečo volám po tom, aby vznikla Európska spravodajská jednotka, ktorá by zabezpečila automatické zdieľanie informácií o teroristoch a zahraničných bojovníkoch medzi spravodajskými službami a políciou. „
„Značný pokrok?“ V posledných troch rokoch sme sledovali v európskych mestách obrovský nárast rozsiahlych teroristických útokov: útok ISIS v Paríži v novembri 2015, bruselský útok na sprievod v 2016, útok na vianočný trh v decembri 2016 v Berlíne a útok v Manchestri v máji 2016 – a to sú len tie najviac zmieňované. Stovky zabitých ľudí a tisíce zmrzačených by najskôr Junckerovu definíciu „pokroku“ nepodpísali.
Navyše, 16 rokov po 11. septembri a po veľkých útokoch, ktoré prebehli v Európe v nasledujúcich rokoch, sa zdá trochu trápne, že prezident Európskej komisie navrhuje automatické zdieľanie dát medzi spravodajskými službami a políciou. Nebolo vhodné aplikovať to už pred viac ako desiatimi rokmi?
Juncker hovoril o piatich hlavných prioritách Európskej komisie pre nasledujúci rok. Posilnenie obchodu a priemyslu boli prvá a druhá; zmeny klímy tretia a ochrana Európy pred kybernetickými útokmi štvrtá. Problematika migrácie prišla posledná. Juncker zvolil neurčité slová: „migrácia zostane na našom radare“. Pokúsil sa dokázať, že EÚ „chráni európske vonkajšie hranice efektívnejšie“ pridelením smiešne malého počtu 1 700 úradníkov a policajtov z Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) na pomoc pri ochrane členských štátov ako Grécko, Taliansko, Bulharsko a Španielsko. Tiež tvrdil, že „sa podarilo zastaviť abnormálny prúd migrantov, ktorý bol pre mnoho ľudí zdrojom obáv“ – čo vyznelo, ako by problém boli skôr „obavy“ Európanov, než invázia miliónov prevažne mladých moslimov, z ktorých mnoho sa ukázalo byť islamskými teroristami.
Juncker jasne uviedol, že nech už si myslia Európania čokoľvek – výskumy opakovane ukazujú, že väčšina Európanov nechce žiadnych ďalších migrantov – EÚ nemá v úmysle migráciu zastaviť. So zjavným odkazom na odmietnutie štátov strednej a východnej Európy skloniť sa pred požiadavkami EÚ, Juncker povedal:
„Aj keď som smutný z toho, že naprieč členskými štátmi nezdieľame rovnakú solidaritu, tak Európa, ako celok, v prejavovaní solidarity pokračuje. Len v minulom roku členské štáty umiestnili alebo udelili azyl cez 720 000 utečencom – teda trikrát toľko čo Spojené Štáty, Kanada a Austrália dohromady. Európa, napriek niektorým tvrdeniam, nie je pevnosťou a nikdy sa ňou nestane. Európa je a musí zostať kontinentom solidarity, kde tí, ktorí utekajú pred prenasledovaním, nájdu útočisko „.
Juncker tiež spomenul problém repatriácie, záležitosť, ktorú väčšina európskych politikov vzdala už pred rokmi, aj keď stále hovoria to, o čom vie, že ich voliči chcú počuť:
„Čo sa týka návratov: ľudia, ktorí nemajú v právo v Európe zostať, musia byť vrátení späť do krajiny pôvodu. Ak je len 36% nelegálnych migrantov vrátených, potom je jasné, že na tom musíme výrazne popracovať. To je jediná možnosť, ako Európa bude môcť prejavovať solidaritu k utečencom, ktorí naozaj potrebujú pomoc „.
Skoro žiadni migranti nie sú vrátení do krajiny pôvodu a najskôr tomu tak nebude ani v budúcnosti. Ako Juncker dobre vie, je to moc komplikované a moc drahé. Švédsko slúži ako príklad. V roku 2015 do Švédska prišlo rekordných 163 000 migrantov. V januári 2016 rozhodla švédska vláda, že 80 000 z nich nespĺňa podmienky pre azyl a musí byť repatriovaných. V roku 2016 bol však vrátený len zlomok migrantov: približne 4 000 z pôvodných 80 000 a za extrémne vysokú cenu. 784 migrantov bolo dopravených domov letecky, čo stálo švédskych daňovníkov 45,6 milióna švédskych korún (5,6 milióna USD).
Mnoho migrantov jednoducho odmietlo odísť, stratilo sa, alebo ich domovské krajiny odmietli prijať. Švédske úrady zaplatili jednému marockému migrantovi, Kaderovi Bencherefovi, nebezpečnému násilníkovi usvedčenému zo znásilnenia, 40 000 švédskych korún (5 000 USD) než konečne súhlasil, že sa nechá letecky prepraviť domov. Jeden sudánsky migrant stál daňových poplatníkov 1 milión švédskych korún (125 000 USD) za nepodarené pokusy o repatriáciu: Potom, čo ho Sudán nenechal pristáť, sa lietadlo muselo vrátiť späť do Švédska. Niekedy sú migranti prepravovaní drahými prenajatými súkromnými lietadlami.
Európska komisia však s takými detailmi nemôže strácať čas. V tlačovom vyhlásení zo 6. septembra Európska komisia vydala niečo na spôsob „vysvedčenie“ pre krajiny EÚ, ktoré ukazujú ich „pokrok“ v plnení kvót pre prijímanie migrantov. Aj Švédsku, ktoré je vďaka prísunu migrantov na pokraji zrútenia spoločnosti, bolo povedané, že sa ku splneniu kvóty len „približuje“.
Na záver Juncker prehovoril o tom, že je potrebné rozšíriť bezhraničnú oblasť o krajiny EÚ, ktoré nie sú súčasťou Schengenského priestoru – potvrdil, že EÚ by nemala mať, žiadne vnútorné hranice. Juncker povedal, že dúfa, že od 30. marca 2019 sa Schengenský priestor „stane normou pre všetky členské štáty EÚ“. Keďže teroristi vydávajúci sa za migrantov môžu bez problémov cestovať po Európe, ukázal sa Schengenský priestor byť obrovskou chybou. Ale prečo sa obťažovať faktami?
ISIS má zrejme k dispozícii 11 000 kradnutých nevyplnených sýrskych pasov, ktoré by mohli použiť na pašovanie teroristov do Európy pod falošnou identitou; zároveň sa počíta s návratom mnohých európskych bojovníkov ISIS. Prečo im to chce EÚ tak zjednodušovať?
Juncker hovoril o „jednote“ EÚ, tá ale nebola nikdy menej jednotná. 6. septembra Európsky súd vydal rozsudok, že Európska komisia má právo nariadiť členským štátom prijať žiadateľa o azyl a že členské štáty EÚ nemajú legálny spôsob, ako týmto príkazom odporovať. Takže EÚ pokračuje vo vnucovaní svojich požiadaviek štátom, ktoré sa im odmietli podvoliť a sťažnosti Maďarska a Slovenska boli zmätené zo stola. Túto ukážku sily v EÚ môžeme nazývať akokoľvek, len nie slovom „jednota“.
Článok vznikol s láskavým súhlasom GATESTONE INSTITUTE v rámci partnerského projektu prekladu textov.