- Ide o rovnaké vedenie Palestínskej samosprávy (PA), ktoré sa vyjadruje, že pracuje na dosiahnutie mieru a spolužitia s Izraelom. V obrátenom svete palestínskeho klamstva takéto popieranie pravdy je skúsenosť z minulosti: lož „kultúry mieru“, ktorou Abbas kŕmil prezidenta Donalda Trumpa pred niekoľkými týždňami má asi takú pravdivostnú hodnotu ako tento najnovší smrtiaci výmysel.
- A naviac teraz Palestínčanov podporuje v ich anti-izraelskom príbehu a rétorike aj medzinárodná agentúra (UNESCO). Rezolúcie UNESCO sú mnohými Palestínčanmi interpretované ako dôkaz, že Izrael nemá právo na existenciu. Pre mnoho Palestínčanov, sú rezolúcie zelené svetlo na pokračovanie v „ozbrojenom boji“ za „oslobodenie Palestíny od [Stredozemného] mora ku rieke [Jordán].“
- Najnovšie uznesenia UNESCO sú katalyzátorom palestínskeho terorizmu proti Izraelcom. Napriek tomu sú viac než to: robia tiež vyhliadky na mier ešte vzdialenejšie.
Čo majú Hamas a UNESCO spoločné?
Obaja veria, že Židia nemajú historický, náboženský alebo citový vzťah ku Svätej zemi.
Nedávne uznesenie UNESCO o Jeruzaleme a Hebrone je presne to, v čo teroristické skupiny ako je Hamas, ktoré popierajú právo Izraela na existenciu, už dlho dúfali, že budú počuť zo strany medzinárodného spoločenstva.
Prvá rezolúcia popiera, že Izrael má zvrchovanú moc nad Jeruzalemom, vrátane Západnej steny, zatiaľ čo druhá označuje Hebron a židovský Hrob patriarchov ako „ohrozené palestínske svetové kultúrne dedičstvo UNESCO.“
Obe rezolúcie UNESCO, v skutočnosti podporujú pozíciu Hamasu a ďalších Palestínčanov – a síce, že Izrael nemá právo na existenciu. Tieto rozhodnutia poskytujú Hamasu a ďalším teroristickým skupinám muníciu, s ktorou je postupne možné zničiť Izrael a zabiť toľko Židov, ako sa len bude dať.
Možno sa teda diviť, že vodcovia Hamasu si šúchali ruky od radosti pri vyhlásení uznesení UNESCO? Hamas teraz môžu jasať: „Hovorili sme vám, že Židia si len dodatočne vytvorili svoje tvrdenia o 3000 alebo 4000 rokov histórie v tejto oblasti; Teraz aj medzinárodné spoločenstvo podporuje myšlienku, že židovská história v tejto oblasti je lož.“
Hamas bol prvou palestínskou teroristickou skupinou, ktorá „privítala“ rozhodnutie UNESCO. Pre Islamistické hnutia, rezolúcia slúži ako dôkaz toho, že Židia by si mali sami nájsť na život iné miesto.
„Rezolúcia UNESCO týkajúca sa Jeruzalemu búra falošný izraelský príbeh a potvrdzuje naše plné právo na Jeruzalem a mešitu Al-Aqsa,“ poznamenal hovorca Hamasu Abdel Latif Al-Qanou. „Sme nadšení rezolúciou a ďakujeme všetkým krajinám, ktoré pre ňu hlasovali.“
Hamas tiež „uvítal“ a chválil UNESCO kvôli jeho rezolúcii o Hebrone, keď ju citovali ako „dôkaz, že izraelský príbeh je falošný.“ Ďalšie palestínske teroristické skupiny oslavovali rezolúcie UNESCO ako „víťazstvo pre Palestínčanov a ťažkú ranu falošným príbehom Izraela.“
Teroristi však nie sú jediní spievajúci chválu na UNESCO za pomoc organizácie pri podpore ich ideológie popierania. Takzvaný „umiernený“ Mahmúd Abbás z Palestínskej samosprávy (PA), ktorá dlhodobo popiera právo Židov na Jeruzalem a Hebron, vidí rezolúciu ako dôkaz „falošnosti izraelského príbehu.“ Podľa tvrdenia vyhlásenie vydaného vládou PA v Ramalláhu, rezolúcia dokázala, že „izraelský príbeh je falošný a že arabský palestínsky príbeh je pravdivý.“
Ide o rovnaké vedenie PA samosprávy, ktoré sa vyjadruje, že pracuje na dosiahnutie mieru a spolužitia s Izraelom. V obrátenom svete palestínskeho klamstva takéto popieranie pravdy je skúsenosť z minulosti: lož „kultúry mieru“, ktorou Abbas kŕmil prezidenta Donalda Trumpa pred niekoľkými týždňami má asi takú pravdivostnú hodnotu ako tento najnovší smrtiaci výmysel.
Popieranie práva Židov na Jeruzalem a Hebron, je už dlho hlavnou súčasťou palestínskej protiizraelskej propagandy. Školské učebnice a iné publikácie uvádzajú židovská náboženské miesta ako „arabské, palestínske a islamské“ náboženské miesta. Západný múr je napríklad popísaný iba ako „múr al-Buraq,“ zatiaľ čo Hrob patriarchov sa označuje ako Ibrahimova mešita.
Generáciu za generáciou sa palestínske deti učia, že židovská história je výplodom nejakej pokrútenej židovskej predstavivosti. Učia sa tiež, že len Palestínčania a moslimovia majú právo na Svätú zem. A učia sa tieto lekcie dobre: mnohí Palestínčania, Arabi a moslimovia aj naďalej popierajú právo Izraela na existenciu, pretože vstrebávali toto posolstvo nenávisti. Naviac je tento odkaz všadeprítomný – je šírený nielen školskými učebnicami, ale aj prostredníctvom médií a rétorikou ich vodcov, najmä kazateľmi a imámami v mešitách.
A naviac teraz Palestínčanov podporuje v ich anti-izraelskom príbehu a rétorike aj medzinárodná agentúra OSN. Rezolúcie UNESCO sú mnohými Palestínčanmi interpretované ako dôkaz, že Izrael nemá právo na existenciu. Pre mnoho Palestínčanov, sú rezolúcie zelené svetlo na pokračovanie v „ozbrojenom boji“ za „oslobodenie Palestíny od [Stredozemného] mora ku rieke [Jordán].“ V preklade: UNESCO dalo teraz Palestínčanom ďalší podnet vyjsť do ulíc a zabiť prvého Žid, ktorého stretnú.
Najnovšie uznesenia UNESCO sú katalyzátorom palestínskeho terorizmu proti Izraelcom. Napriek tomu sú viac než to: robia tiež vyhliadky na mier ešte vzdialenejšie. UNESCO a ďalšie medzinárodné agentúry, ktoré popierajú židovskú históriu vysielajú zelenú násiliu a extrémizmu pre Palestínčanov, ostatných Arabov a moslimov.
Tieto uznesenia sú Palestínčania považované za podporu ich nepravdivého a vymysleného príbehu, že sú skutočnými vlastníkmi krajiny a že všetky sväté miesta patrí výhradne moslimom.
Pri sledovaní toho, ako Hamas oslavuje rezolúcie organizácie OSN, by sa mala báť tie krajiny, ktoré hlasovali v prospech anti-izraelských rezolúcií. Ak sú teroristi povzbudení medzinárodnými subjektami, neváhajú zaútočiť. Vyzbrojení – a to doslova – rezolúciou UNESCO, palestínski teroristi nepochybne už teraz plánujú svoj ďalší útok na Židov.
Preliata krv bude na rukách UNESCO a tých, ktorí hlasovali za jeho anti-izraelské rozolúcie. Budú zdieľať zodpovednosť za ďalší teroristický útok na Židoch, ktorí spáchajú palestínski teroristi: Koniec-koncov, oni len jednoducho pomáhali podporovať „kultúru mieru.“
Zdroj: Gateston Institute
Autor, Bassam Tawil, je moslim, žijúci na Blízkom východe.