• Švédska polícia uvádza, že moslimské deti povedali svojim spolužiakom, že im budú podrezávať hrdlá, pričom im budú ukazovať na mobilných telefónoch popravy odťatím hlavy. To sa píše v novej štúdii o salafizme vo Švédsku, ktorú vypracovala Švédska univerzita obrany.
  • Mnoho žien tu prežíva horšie [životy] než by žili vo svojich bývalých krajinách“ – švédsky sociálny pracovník.
  • Neschopnosť – úmyselná slepota je pravdepodobne vhodnejší popis – vidieť, že džihádistický terorizmus nevychádza z vákua, ale je živený v konkrétnom prostredí, je sotva výlučne švédskou situáciou. Požiadavka toľkých európskych a ďalších západných autorít na popisovanie teroristických útokov ako príkladov „duševnej choroby“ hovorí za všetko.

Nová štúdia [1] salafizmu vo Švédsku, ktorú vedie švédska univerzita obrany, vyfarbuje zmätený obraz pokračujúcej radikalizácie moslimov vo Švédsku.

Salafisti sú „zbožní predkovia“ počas prvých troch generácií nasledovníkov Mohameda; jeho ideológia sa v posledných desaťročiach spájala s al-Káidou a ISIS, ako aj s miestnymi pobočkami al-Káidy. Podľa štúdie, salafisti ktorí veria v islam praktizovanom Mohamedovými skoršími nasledovníkmi, majú sklon odmietnuť západnú spoločnosť v prospech „čistého“ islamu: „Nie všetci salafisti sú džihádisti, ale všetci džihádisti sú salafisti.“ [2]

Hoci štúdia neposkytuje odhad, koľko salafistov je vo Švédsku, opisuje, ako sa tam salafistické prostredie vyvinulo. Nárast tohto hnutia bolo silnejší najmä počas posledného desaťročia a uvádzajú sa aj príklady vplyvu, ktorým disponujú v rôznych švédskych mestách a lokalitách.

radikalizácia

Švédska univerzita obrany zverejnila novú štúdiu, ktorá vykresľuje krutý obraz pokračujúcej radikalizácie moslimov vo Švédsku. (I99pema / Wikimedia Commons)

Autori štúdie dospeli k záveru, že: „Salafisti obhajujú segregáciu pohlaví, požadujú, aby ženy obmedzili sexuálne pokušenia, obmedzujú úlohu žien vo verejnej sfére a výrazne sa stavajú proti počúvaniu hudby a niektorým športovým aktivitám.“ [3]

Podľa štúdie mnohí salafisti tiež hovoria moslimom, aby nemali švédskych priateľov a označujú ich ako „kufr“, arabský termín pre nemoslimov alebo „neveriacich„. Jeden salafistický kazateľ Anas Khalifa povedal:

Znamená to, že ak stretnete kresťana alebo Žida, mali by ste ho zbiť či ohroziť? Nie. Žiadna vojna medzi vami a kresťanmi či Židmi napríklad vo vašej škole neexistuje. Nenávidíte ho kvôli Alahovi. To, že neverí v Alaha je dôvod prečo ho nenávidíte, no chcete z celého srdca, aby Alaha miloval. Musíte preto s nimi pracovať, rozprávať sa s nimi, pretože chcete, aby ich Alah viedol.“ [4]

Salafisti medzi nimi zrejme rozdelili Švédsko geograficky. Podľa štúdie:

Je zaujímavé, že salafistickí kazatelia, na ktorých sa štúdia zameriava, sa zdajú byť skôr vo vzájomnom vzťahu skôr kooperatívni, než by sa zameriavali na súperenie. Namiesto toho [aby súperili], sa zdá, že títo kazatelia si rozdeľujú svoju da’wa (misiu) do rôznych zemepisných oblastí…„[5]

Zistenia štúdie z rôznych miest, kde sú salafisti aktívni, zahŕňajú:

V meste Borås niektoré deti v škole nepijú vodu či nekreslia vodovými farbami, pretože hovoria, že voda je „kresťanská„. Polícia uvádza, že moslimské deti povedali svojim spolužiakom, že im budú podrezávať hrdlá, pričom im budú ukazovať na mobilných telefónoch popravy odťatím hlavy. Existujú príklady „dospievajúcich, ktorí po skončení školského dňa prichádzajú do mešít, aby sa očistili po tom, čo nadväzovali kontakt s nemoslimskou spoločnosťou.“ Zdravotnícki pracovníci [starostlivosť o zdravie, starostlivosť o deti atď.] v meste svedčili, ako muži vykonávajú kontrolu nad ženami a kontrolujú ich aj v čakárňach [6]. Jeden opatrovateľ povedal:

Uvedomil som si, že existuje sieť, ktorá kontroluje ženy aby neboli ponechané sami s opatrovateľmi. Nie je im dovolené o ich situácii nikomu hovoriť. Mnohým ženám sa tu žije horšie, ako by žili v ich bývalých krajinách.

Zdá sa, že tento druh kontroly nad ženami prebieha prakticky vo všetkých švédskych mestách uvedených v štúdii.

Vo Västerås je náboženský vplyv zmiešaný s kriminalitou. „Môže to byť skupina chlapcov, ktorí prichádzajú do obchodu s potravinami. Ak žena v pokladni nie je zahalená, berú si čo chcú bez zaplatenia a kričia po nej, že je „švédska k*rva“ a opľujú ju, povedal policajný dôstojník v štúdii. Ďalšími príkladmi sú Sýrčania a Kurdovia, ktorí v tejto oblasti prevádzkujú obchody a reštaurácie a mladí moslimovia o ich náboženstve pochybujú. Ak odpoveď nie je islam, sú obťažovaní. V ostatných prípadoch chlapci vo veku 10-12 rokov oslovovali staršie ženy v tejto oblasti a pýtali sa ich, či sú moslimky, hovoriac im „toto je naša oblasť“ [7].

V Göteborgu podľa štúdie [8] salafisti prikázali moslimom aby nehlasovali v posledných voľbách, pretože je to „haram“ (zakázané). „Hovorili, že v Súdny deň budete zodpovední za konanie všetkých hlúpych politikov, ak budete voliť. Stáli vo volebných miestnostiach… V jednej volebnej miestnosti mávali vlajkou IS (islamský štát),“ povedal miestny úradník autorom štúdie. Podľa jedného imáma v meste, je Göteborg od deväťdesiatych rokov hlavným mestom wahhábizmu v Európe (saudská verzia salafizmu). [9]

Z 300 švédskych moslimov, ktorí vstúpili do ISIS v Sýrii a Iraku, takmer tretina pochádza z Göteborgu. [10] (V porovnaní s celkovým počtom obyvateľov odcestovalo zo Švédska pripojiť sa k džihádistickým skupinám v Sýrii a Iraku viac ľudí než vo väčšine európskych krajín – iba Belgicko a Rakúsko majú vyšší podiel [11]). Somálsko-kanadský kazateľ Said Regeah, ktorý hovoril v salafistickej mešite Bellevue v Göteborgu, „vyzdvihoval význam ľudí, ktorí sa narodili ako ‚čistí‘ a že len moslimovia sú čistí. Všetci sa rodia ako moslimovia, ale rodičia ich formujú tak, aby sa stali ‚Židmi, kresťanmi či Zoroastriánmi.‘“ [12]

Štúdia tiež uvádza, že nemoslimskí majitelia podnikov zažívajú vandalizovanie svojich prevádzok grafitmi Islamského štátu a že kresťanským kňazom sú doručované hrozby odťatia hlavy [13]. Jeden človek, Samir, povedal: „Ak nebudete nasledovať islam, ľudia vás budú ostrakizovať. Sú tu rodičia, ktorí svojim trojročným deťom nasadili závoje. Je to neskutočné. Nie sme v Iraku.“ [14]

Ďalšieho muža, Anwara, odmietli obslúžiť v moslimskej reštaurácii, pretože bol neveriaci. Poukazuje na to, že spoločnosť podkopáva práva sekulárnych moslimov: „Nepotrebujem vo svojom živote Bibliu ani Korán. Jediná kniha, ktorú potrebujem je… (švédsky) zákon. Ak ale ani spoločnosť nie je na vašej strane, čo môžete urobiť?“ [15]

Štúdia odhaduje, že v súčasnosti existuje v štokholmskej oblasti až 150 salafických džihádistov [16]. Salafisti sú sústredení najmä v oblasti Järva, ktorá je označená ako „no go zóna„. Niekedy sa džihádistické a kriminálne prvky prekrývajú a títo moslimovia terorizujú iných ľudí, ktorí žijú v tejto oblasti. Jedna žena uviedla, že salafisti a islamisti získali za posledných desať rokov dominantný vplyv na podniky, podzemné mešity a kultúrne združenia a že „Švédi nevedia, aký vplyv má politický islam na predmestiach„. Popísala, ako aj deti sú pohlavne segregované a náboženskí vodcovia prikazujú ženám, aby nehovorili orgánom štátnej moci, ak ich manžel zneužíva. „Na predmestiach sa nepoužívajú švédske zákony.“ [17]

Štúdia sa skončila kritikou švédskych orgánov za zjavnú neschopnosť zabrániť pripojeniu sa jednotlivých radikálnych moslimov na „prostredie, ktoré formuje ich myšlienky a v niektorých prípadoch uľahčilo vôľu vstúpiť do radikálnejších a násilnejších skupín„. V štúdii sa uvádza napríklad:

V minulosti sa Národný koordinátor proti násilnému extrémizmu vyjadril, že otázka, prečo sa toľko ľudí rozhodlo cestovať do IS zo Švédska, bola ‚otázkou za milión dolárov‘, Toto je ilustrácia celkovej neschopnosti švédskych orgánov (s výnimkou polície a tajnej služby) pochopiť, že tento problém nevyplýva z vákua.„[18]

Táto neschopnosť (či možno zámerná slepota) vidieť, že džihádistický terorizmus nevzniká z vákua, ale je živený v konkrétnom prostredí, je sotva výlučne švédskou situáciou. Dôraz európskych a ďalších západných autorít na popis teroristických útokov ako prípadov „duševnej choroby“ hovorí za všetko.

Autori štúdie tiež uvádzajú, že školy a iné miestne orgány nevedia, ako sa vyrovnať s výzvami, ktoré vytvorili salafisti. Štúdia napríklad uvádza, že moslimská školáčka si chcela dať šatku z hlavy dole, aby sa mohla hrať na kaderníčku s ostatnými deťmi, ale švédsky personál to nedovolil z úcty k prianiam jej rodičov. V inom príklade zo švédskej škôlky dievčatko nechcelo nosiť šatku ale švédski zamestnanci ho nútili, „napriek tomu, že sa cítilo zle„, keďže to bolo prianie jej rodičov. Švédski zamestnanci školy tiež opísali, že nevedia, ako sa správať, keď deti chcú jesť a piť počas ramadánu, ale rodičia ich poučili, že nesmú jesť. [19]

Štúdia je dôležitým prvým krokom vo Švédsku, ktorý nakoniec pripúšťa, že existuje problém. Ale ak príslušné švédske orgány – vrátane švédskej vlády a politických vodcov, ktorí odmietajú uznať túto skutočnosť vo Švédsku – ju prečítajú a založia do suflíka, štúdia boli vykonaná zbytočne.

Judith Bergman je publicistka, právnička a politická analytička.


[1] „Medzi salafizmom a salafistickým džihádizmom – vplyv a výzvy pre švédsku spoločnosť“, uverejnené 28. júna. Štúdiu zadala Švédska agentúra pre civilné záležitosti.
[2] Medzi salafizmom a salafistickým Džihádizmom – vplyv a výzvy pre švédsku spoločnosť, str. 14
[3] Tamtiež, s. 24
[4] Tamtiež, s. 132
[5] Tamtiež, str. 223
[6] Borås je popísaný na pp162ff štúdie.
[7] Västerås je popísaný na str. 168ff.
[8] Tamtiež, str. 186
[9] Tamtiež, str. 182
[10] Tamtiež, str. 103
[11] Tamtiež, str. 107
[12] Tamtiež, str. 131
[13] Tamtiež, str. 186
[14] Tamtiež, str. 187
[15] Tamtiež, str. 187
[16] Tamtiež, str. 210
[17] Tamtiež, str. 213
[18] Tamtiež, str. 109
[19] Ibid., str. 194

Zdroj: Gateston Institute