Pri pohľade na tohtoročné najdiskutovanejšie témy v médiách alebo pri analyzovaní ekonomických ukazovateľov či burzových indexov nebudem zastierať. Som rozčarovaný.
[sociallocker][/sociallocker]
Aj keď sa planéta otáča stále rovnako okolo svojej osi, so svetom to už tak jednoduché nie je. Žijeme v dobe technologických zázrakov, spoločenskej osvety a ekologického uvedomenia. Zároveň ale žijeme na začiatku možnej globálnej obchodnej vojny, na začiatku možnej zmeny svetového poriadku a to pri nepredvídateľnej eskalácii nielen ekonomických vzťahov medzi tradičnými rivalmi – Západom a Východom.
Ako v zlom nekonečnom seriáli
Keby niekto písal scenár k seriálu Ľudstvo, myslel by som si, že aktuálne v TV sledujeme vykradnutie epizódy Šesťdesiate roky. A to v mnohých ohľadoch.
Tak napríklad šesťdesiate roky boli typické veľkou kultúrnou a spoločenskou revoltou mládeže. Novodobí Hippies (digitálne nomádi a štart-upisti) dnes opäť chcú meniť svet. Iba prístup sa mení.
Európa v „šesťdesiatkach“ riešila svoje masívne povojnové dlhy, čo úprimne nie je téma nijako vzdialená situácii dnešnej. Predovšetkým u juhoeurópskych štátov sa jedná o tému viac ako aktuálnu.
Ekonomická migrácia vtedy dostávala úplne nový význam vplyvom osamostatnenia mnohých bývalých kolónií (najmä v Afrike). Dnes migrácia opäť plní predné strany novín.
Vzťahy medzi Západom (hlavne USA) a ZSSR sa v šesťdesiatych rokoch vyhrotili až do Karibskej krízy. Dnes sú vzťahy s Ruskom najhoršie od konca Studenej vojny.
A mohol by som pokračovať … Alebo skôr by mohol pokračovať americký prezident Donald Trump. Alebo sa už o to snaží.
Trump ako stroj času
Jediná vec, ktorá je teraz od šesťdesiatych rokov významne odlišná, je globálna ekonomika a tvoriaca sa globálna spoločnosť, ktorá prestala byť od nastúpenia Trumpa do úradu Američanom po chuti.
Súčasná politika Trumpa a Trump sám tak reálne fungujú ako stroj času, ktorý nefunguje ako racionálny mierny protekcionizmus, ale ako zbesilá americká „Redneck“ jazda, pri ktorej sa pália po dekády budované mosty a ktorá vracia svet do šesťdesiatych rokov. Do obdobia ciel a antidumpingu. Do obdobia, kedy aj kúpiť pomaranč bol problém.
Za vrchol všetkého potom možno brať Trumpove vyjadrenie, ktorým dokáže nazvať svojho najväčšieho spojenca Európsku úniu svojim nepriateľom. A ako správne poznamenal jeho menovec Donald Tusk, predseda Európskej rady, naozaj hrozí zmena globálneho poriadku. Nijako k lepšiemu.
Európa tak v súčasnej situácii figuruje ako hráč s najhoršou pozíciou v tejto globálnej ekonomickej Hre o tróny.
Keď k tomu navyše primiešame stále prítomné populistické a protekcionistické maniere vnútri Európskej únie, mojej rozčarovanie už mnohí z vás chápete. Brexit, nezávislosť Katalánska pod. Len utvrdzuje moje presvedčenie, že ďalšia ekonomická kríza môže byť opäť systémová. Teraz však nezlyhá systém bánk a trhov, ale systém ekonomickej a politickej diplomacie.
Aj Česká republika je v ohrození
Sme otvorenou exportnou ekonomikou, ktorej najväčšími obchodnými partnermi sú členské štáty Európskej únie na čele s Nemeckom. Ťažíme tak z maximálnych výhod, ktoré sú spojené so zónou voľného obchodu. Pri predstave, že by bola zrušená zóna voľného obchodu v EÚ a Schengenský systém, nemožno hovoriť o ničom inom ako o kríze. Veď samotný vývoz tovaru a služieb všetkých 28 členských štátov Európskej únie je dovnútra Únie vyšší o 78% ako samotný vývoz tretím krajinám mimo EÚ. Nie sme samozrejme výnimkou.
Ak by sa zhoršili podmienky vzájomnej obchodnej výmeny v EÚ, mohli by sme sa rozlúčiť s predikciou rastu českého HDP o viac ako 2 percentá. Skôr by sme mohli pomaly začať sčítať budúce straty. A nezachráni nás ani Priemysel 4.0, ani žiadna zdieľaná ekonomika, ani spoločný výlet Zemana s Tvrdík do Číny.
Podobne je to aj so vzájomnými vzťahy EÚ – USA – Čína. Uvoľnenie vzťahov pomáha ekonomickej výmene a ak sú jednotliví aktéri disciplinovaní, antidumpingová politika môže byť skôr výnimkou. Čím menej nepodarkov na trati, tým sa všetkým behá lepšie. Všetci však musia rešpektovať, že je prirodzené, ak niekto závod dobehne prvý, niekto tretí a niekto posledný.
Dúfam, že prídu ďalšie sedemdesiate roky
Úprimne sa už nemôžem dočkať, až táto epizóda skončí a začne tá ďalšia. Po každých šesťdesiatych rokoch prichádzajú sedemdesiate. A v tých naozajstných sedemdesiatych rokoch bol neskutočne podporený globálny ekonomický rast a bolo „zasiate“ na globálny blahobyt, ktorý dnes všetci zberáme.
A dovolím si tvrdiť, že na tom zarobili až na pár výnimiek všetci. A medzi tieto výnimky rozhodne nepatrili EÚ, USA alebo Čína.
Vtedy sa uvoľnil zlatý štandard, otvorili sa nové možnosť obchodu s Ďalekým východom vďaka détente, zlepšovali sa vzťahy s Ruskom a technologický pokrok zrýchľoval.
Dúfam tak, že ďalšou vysielanou epizódou bude epizóda Sedemdesiate roky a tá šesťdesiate roky čoskoro ukončí. A dúfajme že skôr, než USA zavedú clá na európske automobilky.
Autorom textu je riaditeľ spoločnosti Starteepo František Bostl
Zdroj: Roklen24