Naším problémom je, že musíme bojovať s jednorožcami.
Jednorožce sú samozrejme nádherné bytosti pripomínajúce kone s dlhým špirálovitým rohom na čele. Jedia dúhu, ale prežijú bez nej aj dlhé roky, ak je to nutné. Unesú obrovské množstvo nákladu a neunavia sa. A ich prdy voňajú ako čisté, čerstvé jahody, takže ísť za jednorožcom v prívese je radosť.
Z týchto dôvodov sú jednorožce ideálne ťažné zviera, kľúč k zlepšeniu ľudskej spoločnosti a na zdieľanie prosperity.
Teraz môžete chcieť namietnuť, že v tomto argumente je chyba, pretože jednorožce v skutočnosti neexistujú. To by samozrejme bola zásadná chyba v tvrdení, že jednorožce sú užitoční, ak by to bola pravda. Je to pravda?
Samozrejme, že nie je. Existencia jednorožcov sa dá ľahko dokázať. Zatvorte oči. A teraz si predstavte jednorožca. Ten, ktorého vidím ja, je biely s oranžovým rohom. Tento jednorožec je obklopený dúhou. Vaša predstava môže vyzerať trochu inak, ale nemôže byť debaty o tom, že keď poviem „jednorožec“, zodpovedá obrázok vo vašej mysli pomerne dobre obrázku v mojej mysli. Takže jednorožce existujú a my máme zdieľanú predstavu o tom, akí sú.
Problém: Štát je jednorožec
Keď sa bavím o Štáte so svojimi kolegami na Duke University, netrvá dlho, než mi dôjde, že pre nich – takmer výnimky – je Štát jednorožcom. Pochádzam z ekonomickej školy verejnej voľby, ktorá zdôrazňuje konsekvencialistické argumenty viac ako prirodzená práva, takže ten rozdiel je pre mňa veľmi dôležitý. Moji priatelia vo všeobecnosti nemajú radi politiku, pokladajú demokraciu za špinavú a nechutnú a protestujú proti brutalite a donucovacím excesom zahraničných vojen, vojny proti drogám a špehovanie NSA.
Ale ich riešenie je, bez výnimky, rozšíriť moc „Štátu“. To mne pripadá doslova šialené – non-sequitur, neplatný argument takých monštruóznych proporcií, že som mal problém brať ho vážne.
Potom som si uvedomil, že chcú akéhosi jednorožca. Štát, ktorý má vlastnosti, motivácie, znalosti a schopnosti, ktoré mu oni vymyslia. Keď som si konečne uvedomil, že hovoríme jeden cez druhého, pripadal som si celkom hlúpo. Pretože v podstate bolo toto uvedomenie – že ľudia, ktorí si želajú rast vlády, si predstavujú Štát iný, než ktorý je možný vo fyzickom svete – to bol hlavný argument, ktorý hovoria klasickí liberáli už aspon 300 rokov.
Pár príkladov, aby som mohol ilustrovať túto myšlienku.
Edmund Burke pekne zobrazuje tento „jednorožcový“ omyl. Problémom nie sú zlí ľudia alebo systém, ktorý potrebuje reformu. Až prídu ďalšie voľby, budeme mať mesiáša! Budúci reforma povedie do Utópie! Nie. Nie, nebudeme a nie, nepodarí sa.
Márne mi hovoríte, že vláda je dobrá a že ja nesúhlasím len so zneužívaním. Tá vec! Tá vec samotná je zneužívanie! Pozri sa, môj Pane, modlím sa k tebe, na ten veľký omyl, na ktorom je založená všetká umelá legislatívna právomoc. Bolo odpozorované, že ľudia majú neovládateľné túžby, takže bolo nevyhnutné ich chrániť pred násilím, ktoré môžu jeden druhému ponúknuť. Vymenovali nad sebou vládcu z tohto dôvodu; avšak vystáva horšia a komplikovanejšie obtiaž, ako sa chrániť pred vládcami?
Adam Smith to v Bohatstve národov podal takto:
Pranierovať chcem to, ako sa […] vôbec vládne a v akom postavení sa preto ocitajú jej úradníci, nie vlastnosti tých, ktorí v takom postavení tak konali. Rokovali tak, ako to prirodzene vyplývalo z ich postavenia, a tí, ktorí proti nim spúšťali najväčší pokrik, by boli pravdepodobne sami nekonali lepšie.
Smith v tejto pasáži hovoril o zamestnancoch Východoindickej spoločnosti. Ale poznatok je všeobecný: Zlyhanie systému organizácie často vyviera z motivácií, logiky konania alebo nekonzistencií v tomto systéme. Ľudia, ktorí v tom systéme pracujú, pravdepodobne konajú rovnakým spôsobom, akým by konali iní ľudia, ak by sa v tom systéme ocitli. Takže hoci je pravda, že si môžeme predstaviť Štát, ktorý funguje inak, neexistujú skutočné ľudské bytosti, ktorí v tom systéme môžu pracovať a priniesť výsledky, ktoré si etatisti vedia predstaviť.
V novšej dobe popísali Ludwig von Mises a F. A. Hayek jednorožcový problém pomerne šikovne. V Epistemologických problémoch ekonómie, napísal Mises:
Zriedkavo sa niekto zaoberá spoločenskými problémami, bez toho, aby ho k tomu priviedla túžba po zavedení reforiem. V takmer všetkých prípadoch už sa rozhodol pre definitívne reformy, ktoré chce presadiť, ešte pred tým, než začal študovať daný problém. Iba málokto má silu prijať znalosť, že tieto reformy sú neuskutočniteľné a zachovať sa podľa toho. Väčšina ľudí sa ľahšie zmieri s obetovaním svojho intelektu než s obetovaním svojich snov. Neznesú, že ich utópie by mali stroskotať na nezmeniteľnej nevyhnutnosti ľudskej existencie. Túžia po inej realite, odlišnej od tej, ktorú máme na tomto svete … Želajú si byť oslobodení od vesmíru, ktorého príkazy neschvaľujú.
Možno najznámejšia a najviac devastujúca verzia „porciovanie jednorožca“ je Hayekova, ktorý v Osudnej domýšľavosti povedal: „Osobitnou úlohou ekonómie je ľuďom predviesť, ako málo v skutočnosti vedia o tom, čo považujú za vedome skonštruovateľné.“
Mungerov test
V debatách sa mi osvedčilo popisovať tento problém ako „problém jednorožca“ práve preto, že sa tým odhalí fatálna chyba v etatistických argumentoch. Pokiaľ chcete obhajovať používanie jednorožcov, ako motorov pre verejnú dopravu, je dôležité, aby jednorožce skutočne existovali, a neexistovali iba vo vašej predstave. Ľudia hneď rozumejú, prečo by bolo problémom spoliehať sa na vymyslené bytosti v praktickej masovej doprave.
Ale nemusia hneď vidieť, prečo „Štát“, ktorý si predstavujú, je jednorožec. Aby som im pomohol, navrhujem niečo, čo som (neskromne) nazval „Mungerovým testom„.
- Povedz svoj argument, čo má podľa teba Štát robiť a čo má podľa teba ovládať.
- Potom choď naspäť a pozri sa na svoje stanovisko. Všade, kde si povedal „Štát“, zmaž toto slovo a nahraď ho slovami „politici, ktorých skutočne poznám, ktorí súťažia vo volebných systémoch s voličmi a lobistickými skupinami, ktorí skutočne existujú„.
- Ak stále veríš svojmu stanovisku, potom máme niečo, o čom sa môžeme baviť.
- Vedie to k množstvu srandy, to mi verte. Keď niekto povie: „Štát by mal ovládať stovky tisíc ťažko ozbrojených vojakov s autoritou použiť túto donucovacie silu,“ požiadajte ich, aby vymazali toho jednorožca ( „Štát“) a namiesto neho dosadili „Donald Trump„. Ako sa vám to páči teraz?
Keď niekto povie: „Štát by mal mať možnosť určovať dotácie a dane, aby zmenil motivácie ľudí, ktorí sa rozhodujú, aký zdroj energie využiť,“ požiadajte ich, aby vymazali „Štát“ a nahradili ho slovami „senátori zo štátov, ktorých príjem závisí na uhlí, rope alebo etanolu z kukurice „. Stále to znie ako dobrý nápad?
A čo napríklad: „Štát by mal určovať pravidlá, ktorými reguluje predaj vysoko výkonných elektrických automobilov.“ A teraz zmena: „Poslanci z Michiganu a ďalších štátov, ktoré produkujú súčiastky pre vnútorné spaľovacie motory by mali mať zodpovednosť regulovať Tesla Motors.“ No, možno nie …
Podľa mojej skúsenosti trávime príliš času bojom s jednorožcami našich oponentov. Teda my hovoríme, že jednorožec / Štát sám je zlo a nemôže byť skrotený spôsobom, ktorý je v súlade so slobodou. Samotná myšlienková existencia jednorožca je cieľom našich argumentov.
Problémom samozrejme je, že jednorožec, ktorého si predstavujú, je múdry, benevolentný a všemocný.
Je zbytočné hovoriť im, že ich predstavy sú zlé. Kým trváme na tom, že naši oponenti sa mýlia ohľadom vlastností „Štátu“ – ktorý ani neexistuje, alebo aspoň nie v podobe, v akej si ho predstavujú – budeme strácať pozornosť mnohých ľudí, ktorí s nami sympatizujú, ale zaujímajú ich predovšetkým dôsledky.
Aby som teda parafrázoval Hayeka, zvláštnou úlohou libertariánskeho hnutia je presvedčiť ľudí, že naši oponenti sú tí, ktorí sú idealisti, pretože veria na jednorožce. Rozumejú veľmi málo Štátu, o ktorom si myslia, že ho vedia vedome skonštruovať.
Michael Munger je riaditeľom programu Filozofia, politika a ekonómia (PPE) na Duke University. Je bývalým prezidentom Public Choice Society.Komentár pôvodne vyšiel na FOUNDATIOUN FOR ECONOMIC EDUCATION