Fínsky denník YLE podrobne opisuje volebný víkend, kde doterajší prezident Sauli Niinistö deklasoval svojich súperov
V nedeľu sa uskutočnilo vo Fínsku prvé kolo prezidentských volieb. Favoritom bol doterajší prezident. Jeho náskok pred druhým kandidátom bol vyše 50% a s nadpolovičnou väčšinou hlasov zvíťazil už v prvom kole.
Sauli Niinistö získal v nedeľu druhý funkčný mandát ako fínsky prezident. Jeho víťazstvo bolo doslova historické. Ešte nikdy sa v histórii Fínska nestalo, že jeden kandidát dosiahol viac ako 50% hlasov zúčastnených voličov.
Na druhom mieste skončil kandidát zelených Pekka Haavisto. Veľmi krátko po začiatku sčítavania bola situácia jasná a Haavisto ohlásil porážku. Bol pritom jediný z kandidátov, kto získal viac ako 10 percent hlasov.
[sociallocker][/sociallocker]
Účasť voličov dosiahla tento rok 69,9 percenta v porovnaní so 72,8 percentami v roku 2012.
„Ak tieto čísla zostanú tak, ako sú, potom začnem cítiť zodpovednosť,“ povedal Niinistö po ohlásení prvých výsledkov hlasovania. „Rád by som povedal, že som vďačný takému dobrému oceneniu od ľudí. Pre úradujúceho prezidenta je veľmi ťažké presadiť sa vo voľbách,“ konštatoval
Jeho konečný výsledok bol 62,7 percentami hlasov pred Haavistom s 12,4 percentaami a Laura Huhtasaari zo strany Fínov s 6,9 percenta. Niinistö vyhral v každej z 311 obcí vo Fínsku. Viac ako 50% nezískal len v 13 volebných obvodoch. Čiže len na 13 miestach by sa voľby konali aj v druhom kole.
Niinistö odmietol podporu svojej bývalej Strany národnej koalície. Do volieb išiel ako nezávislý kandidát a musel vyzbierať hlasy prostredníctvom „združenia voličov„. Nakoniec získal podpisy okolo 156 000 fínskych občanov na možnosť opätovné kandidovať. Podľa YLE je 156 tisíc podpisov ekvivalent viac ako päť percent všetkých tých, ktorí v prvom kole volili vo voľbách v roku 2012.
Vzťahy s Ruskom rozhodli
Čo bolo tou úžasnou témou, ktorá prezidenta katapultovala na priečku nebývalého uznania Fínov? Prieskumy pritom hovoria, že ho volili všetci naprieč stranami, vekovými kategóriami a profesiami
Niinistö sa stal skvelým nasledovníkom realistických politikov Fínska. Od začiatkov samostatnosti a vplyvu geniálneho maršala Mannerheima, tvorcu samostatnej fínskej politiky, sa krajina voči obrovi z východu stavala vždy so zdravým rešpektom ale sebavedome. Fíni sa nezľakli Červenej armády v roku 1918 a pripravili im doslova jatky počas Zimnej vojny v rokoch 1939-1940. Agresívne chúťky sovietskej armády utopili v krvi, vo vojne ktorá stála Sovietsky zväz medzi 300-600tisíc mŕtvych a ranených. Presný počet dodnes nie je známy.
Samostatná a suverénna politika pokračovala aj po druhej svetovej vojne. Fínsko ťažilo zo svojej vojenskej neutrality, keď získalo možnosť expanzie na nenasýtené trhy Sovietskeho zväzu a túto pozíciu si udržalo aj po jeho zániku v Rusku. Pri svojej politike sa vyhýbalo provokovaniu ZSSR a neskôr Ruska, ale zároveň hrdo bránilo svoje národné záujmy
Obraz, ktorý o sebe namaľoval prezident Niinistö počas rokov, keď sa vzťahy Ruska a Záapadu dostali do krízy, Fínov presvedčil. Zvládanie vzťahov s Ruskom je pre krajinu, ktorá si je vedomá historickej skúsenosti mimoriadne dôležité. A prezident svoje prvé funkčné obdobie zvládol excelentne, čo sa ukázal byť rozhodujúcim momentom pri snahe o získanie druhého šesťročného funkčného obdobia.
Jeho vedenie v prieskumoch verejnej mienky bolo tak veľké, že New York Times už dopredu voľby označil za „nudné“. Jedinou zaujímavou vecou kampane sa stal tzv. „prvý pes“ Lennu. Prezidentov bostonský teriér sa stal v krajine celebritou.
„Keď sú vzťahy medzi Európskou úniou a Ruskom napäté, ľudia sú spokojní s tým, že Niinistö dokázal udržať pragmatický a funkčný dialóg s Ruskom,“ povedal Markku Jokisipila, riaditeľ Centra pre parlamentné štúdie na univerzite v Turku pre agentúru Reuters.
Prezident je známy veľmi dobrým vzťahom s ruským prezidentom Putinom. Bol prvým západným vodcom, ktorý sa stretol s Putinom po pripojení Krymu k Rusku v roku 2014 a aktívne sa usiloval o dohodu o leteckej bezpečnosti v pobaltskom regióne.
Niinistö bol hlavným aktérom pri udržiavaní vzťahov s Moskvou, napriek tomu, že krajina podporovala západné ekonomické sankcie voči Rusku v súvislosti s ukrajinskou krízou.
Kandidát, ktorý skončil druhý, Pekka Haavisto, ďaleko zaostal za ziskom z roku 2012, keď sa dostal do druhého kola volieb s 18,76 percentami hlasov.
„Ľudia hľadali stabilitu,“ povedal Haavisto.
Politickí kandidáti neuspeli
Zaujímavosťou volieb bol debakel nominantov politických strán. Okolo 67,9 percent hlasov získali kandidáti nominovaní združeniami voličov.
Nielen Niinistö zariskoval. Aj bývalý nominant Centristickej strany Paavo Väyrynen išiel do volieb sám a porazil oficiálneho kandidáta strany Mattiho Vanhanena.
Sociálni demokrati, ktorí vládli krajine od roku 1982 do roku 2012 skončili s neuveriteľným výpraskom. Nominovali helsinskú poslankyňu Tuuhu Haatainenovú, ktorá získala mizerných 3,3 percenta. Pripomína to výprask francúzskych socialistov, ktorých kandidát Hamon získal v roku 2017 iba 6,36%, pričom socialisti vládli.
Rovnako bol smutný pohľad na výsledky aj pre Centristickú stranu. Hoci nominovala bývalého premiéra Matti Vanhanena získala iba 4,1 percenta. Pritom Vanhanena preskočil aj euroskeptik Paavo Väyrynen so 6,2 percenta. Väyrynen bol kandidátom strany v roku 2012.
Väyrynen bol spokojný s výsledkom. Obviňuje nedostatok peňazí a mediálnej podpory, že sa nedostal do druhého kola.
„Brilantný výsledok, nemali sme žiadnu podporu strany, žiadnych milionárov, boli sme malá skupina,“ povedal Väyrynen.
Zaujímavou kandidátkou bola Laura Huhtasaariová zo Strany Fínov. Ona sama dostala prezývku „fínska Marine Le Pen„. Svoju kampaň viedla s témami prísnejších imigračných kontrol a „Zoberme si Fínsko naspäť„. Voličom vadila jej neskúsenosť so zahraničnými záležitosťami a celoštátnou politickou scénou vo všeobecnosti. Napriek tomu získala podporu 6,9 percenta voličov. Huhtasaari to považuje za výborný odrazový mostík pre svoje ďalšie pôsobenie.
„Strana Fínov je nový štandart,“ povedala poslankyňa.
Ľavičiarka Merja Kyllönen neoslovila ľudí s „mierovou politikou“ a kritikou NATO. Získala 3,0 percenta.
Kandidát Švédskej ľudovej strany Nils Torvalds bol jediný, kto verejne obhajoval členstvo Fínska v NATO. Voliči mu vystavili vysvedčenie. Skončil posledný so ziskom 1,5 percenta hlasov. Fínsky konsenzus v oblasti bezpečnostnej politiky zostáva jednoznačný, ale Torvalds sa nevzdáva, chce v podpore členstva v NATO pokračovať