Jeden z najrešpektovanejších denníkov v západnom svete Financial Times zverejnil článok s nadpisom „Česi sa obávajú ruských falošných správ počas prezidentských volieb„.
V článku sa píše, že bezpečnostní predstavitelia z Nemecka a USA varovali pred rastúcou hrozbou pri voľbách, ktorá pochádza z ruských dezinformačných kampaní. A vraj aj v Českej republike sa obávajú, že sa prezidentské voľby stanú ďalším cieľom.
Miloš Zeman, vnímaný ako jeden z najsilnejších ruských podporovateľov v rámci EÚ, sa chystá na opätovné zvolenie. Po zisteniach o rozsahu ruských snáh o ovplyvnenie amerických prezidentských volieb v roku 2016 sa českí politici a úradníci obávajú, že Rusko môže vyskúšať podobné kroky.
Stredoeurópska krajina, ktorá ako súčasť Československa bola členom Varšavského paktu počas sovietskej éry, je už dávno miestom, kde sa Moskva snažila vyvíjať vplyv. Minulý rok česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) oznámila, že v dôsledku konfliktu na Ukrajine sa ruské operácie v Českej republike zintenzívnili.
„Po voľbách v USA nastala vážnejšia diskusia [o zasahovaní]. Predtým nás ľudia vnímali, že vyzeráme ako posadnutí Ruskom,“ hovorí Ivan Gabal, ktorý do októbra pôsobil vo Výbore pre obranu a bezpečnosť českého parlamentu.
„Mali sme však skúsenosti [s ruským zásahom], keď sme v roku 2007 rokovali o protiraketovom systéme,“ dodáva s odkazom na plán umiestnenia amerického radarového systému v Českej republike, ktorý rozhneval Moskvu.
Niektorí pozorovatelia sú skeptickí v tom, aký vplyv môže Kremeľ skutočne vyvíjať na prezidentské voľby, ktorých prvé kolo sa začína v piatok a prípadným druhým kolo, ktoré sa uskutoční za dva týždne. „Evidentne majú priaznivého kandidáta. , , Ale ak sa pozrieme na vplyv ruskej dezinformácie, niekedy je to užitočné pre mobilizáciu, skutočne dostať ľudí k voľbám. Zeman to dokáže celkom dobre,“ hovorí Mark Galeotti, vedúci výskumný pracovník Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe.
„Inokedy je kvôli mystifikácii celkom dobré vytvoriť takú situáciu, keď nemáte potuchy, čo je pravda. Ale znova je to situácia, keď väčšina ľudí mala možnosť rozhodnúť sa o Zemanovi.“
Zeman požadoval referendá o členstve Českej republiky v EÚ a NATO, pričom zdôraznil, že uprednostňuje, aby Česko zotrvalo v oboch organizáciách.
Aj keď Miloš je pre väčšinu voličov známym pojmom, mnohí z jeho protivníkov, vrátane najväčšieho protivníka Jiřího Drahoša, bývalého šéfa Českej akadémie vied, nie sú. Jakub Janda z think-tanku pre Európske hodnoty v Prahe počíta s tým, že by sa nich mohli zamerať vážne útoky.
„Očakávame pomerne veľa dezinformácií a potenciálne aj hacknutie vyzývateľov prezidenta Zemana,“ hovorí. „Predpokladám, že vrchol by bol hlavne pred druhým kolom volieb [keď zostanú iba dvaja kandidáti].“
V záujme systematickejšieho prístupu k takýmto hrozbám Česká republika zriadila Centrum proti terorizmu a hybridným hrozbám (CTHT). Je to oddelenie Ministerstva vnútra pre boj s rizikami od terorizmu až po radikalizáciu a štátnu propagandu. Podobné tímy by mali byť zriadené na iných ministerstvách.
Centrum poskytuje vládnym oddeleniam analýzu hrozieb vnútornej bezpečnosti a snaží sa bojovať proti aktuálnym „falošným správam“ – hlavne prostredníctvom Twitteru, kde odhaľuje falošné správy. Dostal sa pod paľbu prezidenta Zemana, ktorý minulý rok, týždeň pred otvorením CTHT, povedal, že Češi nepotrebujú „ideovú políciu„. Jeho hovorca si zriadil účet na Twitteri, kde napadol CTHT.
Kritici tvrdia, že verejné úsilie strediska o odhalenie falošných správ je obmedzené, ale pán Janda hovorí, že takáto kritika prehliada väčšiu prácu, ktorú centrum vykonáva v zákulisí. Človek z českej bezpečnostnej komunity tvrdí, že úsilie strediska bolo tiež ochromené politickým tlakom neprijímať opatrenia, ktoré by sa dali považovať za protiruské alebo protizemanovské, pričom mnohí politici sa obávajú odcudziť sa prezidentovi.
Pán Janda napriek tomu tvrdí, že Česká republika potrebuje viac spoločný prístup k účinnejšiemu boju proti dezinformáciám. Napríklad hovorí, že české školy nerobia dosť na to, aby učili mediálnu gramotnosť. „Nie je to chyba [CTHT], pretože to nie je ich úloha – ale to, čo nám chýba, je celospoločenský prístup,“ hovorí.
Such changes, he argues, are more crucial when the internet and mass media have created relatively cheap, non-military ways for countries to exert influence over their rivals. “It’s a pretty simple cost-benefit analysis,” he says. “For the cost of one helicopter, you can get a country.”
Pán Gabal povedal, že ďalším krokom bude prijatie zákona, ktorý definuje voľby ako strategickú infraštruktúru a ich manipulácia bude považovaná za trestný čin. „Rovnako ako chránime letiská, hranice alebo elektrárne, musíme chrániť našu volebnú infraštruktúru,“ hovorí.
Takéto zmeny sú rozhodujúce, keď internet a masmédiá vytvorili relatívne lacné, nevojenské spôsoby, ako by krajiny mohli ovplyvňovať svojich súperov. „Je to celkom jednoduchá analýza nákladov a výnosov,“ hovorí. „Za cenu jedného vrtuľníka môžete získať krajinu.“