Nór Thorbjørn Jagland, generálny tajomník Rady Európy, navrhuje zrušiť sankcie proti Rusku, lebo má oprávnenú obavu, že Rusko ukončí členstvo v Rade Európy, v organizácii dohliadajúcej na dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd. Píše Financial Times.
Rada Európy ako prodemokratický orgán v Európe zvažuje zrušenie sankcií, ktoré boli uvalené na Rusko za ruskú agresiu na Ukrajine, pretože po vystúpení Ruska z Rady Európy by sa nemohli Rusi obracať na tento orgán pri riešení dodržiavania základných ľudských práv a slobôd v Rusku.
Moskva žiada, aby jej boli obnovené hlasovacie práva v parlamentnom zhromaždení Rady, ktorá dohliada na Dohovor o ľudských právach z roku 1949 a na Európskom súde pre ľudské práva. Rusko bolo svojich práv zbavené po pripojení Krymu v roku 2014.
Thorbjørn Jagland, generálny tajomník Rady, cestuje po európskych hlavných mestách a varuje pred vážnym rizikom, že by Moskva mohla zrušiť svoje členstvo v 47-člennom orgáne, ak jej požiadavky nebudú splnené. To by zbavilo 140 miliónov Rusov prístupu k súdu v Štrasburgu, kde na všetky kauzy pripadá asi tretina práve z Ruska.
„Bolo by naozaj veľmi, veľmi zlé, keby Rusko malo odísť,… pretože Dohovor a Súd sú pre ruských občanov veľmi dôležité,” povedal Jagland v rozhovore pre FT, „pre Európu to bude negatívny vývoj, pretože budeme mať Európu bez Ruska. Bol by to veľký krok späť pre Európu.”
Ukrajina a jej priaznivci však varujú, že opätovným prijatím Ruska do zhromaždenia Rady Európy bez trestu za Krym alebo za konflikt na východnej Ukrajine Moskvu určite poteší.
Hovoria, že by rozhodnutie Rady Európy mohlo spustiť reťazovú reakciu k oslabeniu sankcií zo strany ďalších orgánov, najmä EÚ. „Bola by to prvá diera v stene,“ povedal jeden ukrajinský predstaviteľ.
Rada Európy je nezávislá od Európskej únie a funguje na princípe diskusie a hľadania spoločných riešení v ekonomických, sociálnych, kultúrnych, vedeckých, právnych a administratívnych otázkach a v udržiavaní a rozvoji základných ľudských práv a slobôd. Pristúpenie Ruska do Rady v roku 1996 bolo považované za kľúčový úspech po skončení studenej vojny. V Rade Európy je 47 krajín Európy. Táto inštitúcia ďalej zahŕňa šesť pozorovateľských krajín: Vatikán, Kanadu, USA, Mexiko, Japonsko a Izrael, pripomína Financial Times.
Rusko v lete pozastavilo každoročnú platbu vo výške 33 miliónov eur do celkového rozpočtu 450 miliónov eur. Podľa Financial Times sa Rusko vyjadrilo, že ak nebude môcť hlasovať, nebude na oplátku uznávať nového európskeho komisára pre ľudské práva, ktorý bude volený v januári budúceho roku.
Valentina Matvijenková, predsedníčka Rady federácie, ruskej hornej komory, nedávno varovala, že Moskva by mohla prestať akceptovať rozhodnutia európskych súdov, keby nemohla hlasovať o úradníkoch a sudcoch. Rusko už schválilo zákon umožňujúci ruskému ústavnému súdu neriadiť sa rozsudkami zo Štrasburgu.
Jagland odmietol zvesti, že by sa s ním moskovskí úradníci schádzali na súkromných stretnutiach. Varoval však, že odmietnutie Moskvy platiť do rozpočtu alebo odmietanie súdnych rozhodnutí by mohlo viesť k odchodu Ruska z jeho vlastnej iniciatívy alebo na návrh iných štátov.
„Myslím si, že sa to môže stať,“ povedal Jagland, „Veľkou politickou otázkou je, či chceme takýto politický vývoj.“
„Nikto nechce dať signál, že akceptujeme pripojenie Krymu. Nejde o podkopanie tejto principiálnej pozície. Ale musíme mať na pamäti, čo je náš mandát. Našou úlohou je chrániť ľudské práva v Rusku, na Kryme alebo hocikde na kontinente, kde ľudia žijú,“ zdôraznil Thorbjørn Jagland.
Bývalý nórsky premiér nalieha na dialóg medzi európskymi ministrami a zhromaždením Rady o riešení tohto problému pred tým, než zhromaždenie rozhodne v januári o predĺžení ruského zákazu hlasovania. V parlamentnom zhromaždení prebiehajú tiež rozhovory o obnovení ruských volebných práv a niektorí vedúci členovia začali procedurálne kroky na ich obnovenie.
Oponenti bezpodmienečnej dohody s Ruskom tvrdia, že by to vytvorilo precedens pre ostatných, ktorí sú obvinení z blokovania demokratických princípov, ako je Maďarsko a Poľsko, Turecko a Azerbajdžan, ktorí majú tiež vážne spory s Radou.
Tí, ktorí sú proti bezpodmienečnému obchodu, sa tiež obávajú, že obnovenie práv Ruska pred ruskými prezidentskými voľbami v marci bude darom Putinovi.
Ukrajina tvrdí, že ruské hrozby na stiahnutie svojho členstva z Rady Európy sú len prázdnou hrozbou. Dmytro Kuleba, veľvyslanec Ukrajiny v Rade Európy varuje, že zmierenie „bez toho, že by Moskva zaplatila nejakú cenu bude znamenať, že sa táto organizácia zdiskredituje, a to tak na Ukrajine, ako aj v celom regióne“.
„Ak sa tak stane, Ukrajina preskúma naše vzťahy s Radou Európy,“ dodal Kuleba.
Tanya Lokšinová zo spoločnosti Human Rights Watch v Moskve uviedla, že aktivisti sa stále častejšie obávajú, že Moskva opustí Radu Európy.
„Európsky súd bol najúspešnejším mechanizmom medzinárodnej ochrany ľudských práv v Rusku,“ povedala Lokšinová. Bol to „súd poslednej inštancie“ v situácii, keď sa nemôžete dovolať spravodlivosti u vlastných súdov.