Som pracovník knižnice Univerzity XYZ. A musím vám povedať, že som poriadne otrávený, znechutený a chorý. Všade, kde sa len pozriem sú čierni a farební knihovníci. Keby len to. 88% percent z nich sú ženy. Celé dni trpím ich nátlakom a mikrogresiou. Som z toho vážne chorý.
Nechápte ma zle, aj medzi čiernymi sa nájdu občas ľudia celkom v pohode. Ale oddýchnem si len vtedy, keď zapadnem do rasovo čistej bielej mužskej spoločnosti. Komunikovať celé dni len s čiernymi ženami, ktoré dávajú najavo svoju nadradenosť, je utrpenie. Stále prízvukujú ako sme si všetci rovní, ale v ich tóne neustále cítim pohŕdanie – som nielen biely, ale ešte naviac aj muž. Mám z toho vážne zdravotné problémy
Otázka – môže rasista blogovať?
Ako by sa mala zachovať správna univerzita, ktorá vyznáva politiku multikultúrnosti a presadzuje politickú korektnosť. Je vôbec možné dovoliť a pripustiť takého ostentatívne rozdeľovanie spoločnosti podľa farby pleti a pohlavia? Nebol by to dôvod posvietiť si na to, aby taký rasista nemohol ďalej šíriť na pôde univerzity názory a na zrušenie pracovného pomeru? S veľkou pravdepodobnosťou áno. Aj v pomerne necitlivom Slovensku bola prakticky okamžite vyhodená redaktorka, ktorá si dovolila použiť „necitlivé vyjadrenie“ na adresu určitého etnika (keď ju prepadli v jej dome). O to skôr by sa o okamžitú nápravu postarali ultrakorektné univerzity v západnom svete. Rasista proste nesmie na takejto inštitúcii existovať a vedecky pracovať
Bohužiaľ, mýlite sa.
V centre politickej korektnosti, na New Yorskej Univerzite je takéto vyjadrovanie povolené. Nielen to, človek, ktorého názory rozdeľujú spoločnosť na základe rasy a pohlavia je dokonca váženým vedeckým pracovníkom.
Aby bolo jasné, fikcia bola napísaná na základe skutočných názorov. Lenže nenapísal to muž a beloch. Napísala to žena černoška. To, čo by bolo u bieleho začiatkom konca jeho profesionálnej kariéry a čo by mu kompletne zničilo spoločenský status, je u černošky kladom.
April Hathcock je knihovníčka New Yorskej Univerzity, ktorá sa zoberá vedeckou komunikáciou. Podľa jej vlastných slov zo stránok univerzity vzdeláva jej komunitu v otázkach súvisiacich s vlastníctvom, právami a prístupom k vedeckým výskumným materiálom.
Hovorí sa, že spravodlivosť je slepá. Evidentne sú však slepí ľudia na Západe. V slobodnej spoločnosti nie je možné paušálne odsudzovať a rozlišovať ľudí podľa skupín, vedie to k diskriminácii a obmedzovaní slobôd. Napriek tomu sa to stalo faktom je normálne, keď sa ako nástroj v politickom boji požíva nálepka „rasista“. Neustály tlak minorít vytvoril spoločenskú klímu viny „bieleho muža“. Podľa tejto ideológie sú bieli ľudia a zvlášť muži vinní a agresívni už samotnou existenciou a preto sú všetky minority oprávnené požadovať špeciálne preferencie, ktoré majú byť kompenzáciou za trvalý stav „rasového resp. väčšinového útlaku“. Veď kvôli tomu predsa trpia „rasovou únavou,“ keď všade naokolo je nejaký biely rasista, ktorý ich diskriminuje
Kam takáto rasová diskusia vedie, dnes vidíme. Sme len krok od toho, aby boli bieli ľudia doslova postihovaní.
Na Západe si za to môžu sami. My máme ešte príležitosť situáciu zvrátiť. Rasizmus nemá v našej spoločnosti čo robiť. Voči žiadnej rase. Ani proti bielej