Diskusia o sociálnom rozmere Európy začala prebiehať od apríla 2017. Hanbou slovenskej politiky je to, že diskusia o ňom v NR SR neprebieha a väčšina slovenských politických strán ani netuší o čom je reč a žijú si naďalej svoj postfaktuálny slovenský marketingový diskopríbeh. Preto Vám, našim čitateľom prinášame najdôležitejšie pasáže diskusného materiálu EÚ.
Ďalšie možné kroky pre EÚ-27 Poskytovanie odpovedí na nádeje a očakávania občanov predpokladá otvorenú diskusiu o schopnosti hospodárskych a sociálnych systémov aj naďalej prispievať k napĺňaniu individuálnych a kolektívnych sociálnych potrieb a o tom, ako môžu EÚ a jej členské štáty lepšie a efektívnejšie spolupracovať.
Úloha EÚ v sociálnej oblasti bude závisieť od širšieho rámca rozhodnutí, ktoré prijme EÚ-27 ako celok. Ako sa zdôraznilo v Bielej knihe o budúcnosti Európy, škála možností siaha od súčasného stavu, cez zmenu rozsahu a priorít, až po čiastočný alebo kolektívny skok vpred.
POSTAVENIA OBČANOV V ZÁUJME VYTVORENIA SILNÝCH SPOLOČNOSTÍ
V celej EÚ narastá konsenzus, že na vytvorenie odolných spoločností je potrebné podporovať rovnaké príležitosti, aby každý mohol dobre vstúpiť do života, prekonávať ťažkosti a zrealizovať svoj osobný potenciál.
Oblasti, v ktorých musíme konať, sú veľmi dobre známe. Tu sú niektoré z nich: investovanie do detí s cieľom zabezpečiť im čo najlepšiu štartovaciu pozíciu v živote, investovanie do mladých ľudí, zručností a do celoživotného vzdelávania, uľahčovanie prechodu medzi zamestnaniami počas celej kariéry a posun od „jedného zamestnania na celý život“ k „zamestnanosti na celý život“ vrátane samostatnej zárobkovej činnosti, podpora dlhšieho a zdravšieho života vďaka prevencii chorôb a lepším pracovným podmienkam a starostlivosti o starších ľudí, podpora rovnosti medzi ženami a mužmi s cieľom odstrániť zostávajúce rozdiely a zaviesť koncepciu „rodiny s dvoma živiteľmi“, zabezpečenie aktívneho začlenenia a boj proti diskriminácii, aby každý mohol žiť dôstojne, uľahčenie mobility a zabezpečenie úspešnej integrácie migrantov, podpora občianskej účasti, kultúry a dialógu, ktoré sú takisto hospodárskymi aktívami.
Neexistuje žiadny univerzálny prístup, ktorý by bolo možné uplatniť v celej Európe, ale čelíme spoločným výzvam a máme spoločnú potrebu konať. V čase rýchlych a nepretržitých zmien by sme sa mali zamerať na posilnenie postavenia jednotlivcov a vybudovanie odolnejších spoločenských štruktúr, ktoré sa vedia úspešne prispôsobiť okolnostiam v priebehu času.
NAŠE KRAJINY SA MÔŽU OD SEBA NAVZÁJOM UČIŤ
Veľa európskych krajín vykonáva veľké reformy svojich systémov trhu práce a sociálneho zabezpečenia, ktoré vykazujú jasné spoločné črty: zníženie daňového zaťaženia práce v záujme zníženia nákladov na najímanie pracovníkov a uľahčenia vytvárania pracovných miest, modernizácia dôchodkových systémov vďaka lepšiemu zosúladeniu veku odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života, modernizácia systémov vzdelávania a celoživotného vzdelávania, aby lepšie zodpovedali potrebám v súčasnosti a budúcnosti, zachovávanie väzby medzi mzdami a produktivitou v záujme zaistenia konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest v priebehu času.
Pri vykonávaní reforiem sa členské štáty môžu inšpirovať existujúcimi modelmi v celej Európe, ktoré preukázateľne fungujú. Kombináciou pružného trhu práce, silnej sociálnej ochrany, fungujúceho sociálneho dialógu a celoživotného vzdelávania v Dánsku došlo k zníženiu nerovností a podporila sa hospodárska výkonnosť. Systém duálneho odborného vzdelávania v Rakúsku a Nemecku uľahčuje prechod od vzdelávania k zamestnaniu tým, že kombinuje vzdelávanie s bezprostrednými praktickými skúsenosťami.
Zároveň sa všetky krajiny vyzývajú inovovať na národnej alebo európskej úrovni. Narastá tendencia skúšať nové modely, ktoré by lepšie zodpovedali novým okolnostiam, ako napr. testovanie univerzálneho základného príjmu vo Fínsku alebo postupné zavádzanie garantovaného minimálneho príjmu v Grécku. Vo Francúzsku sa prostredníctvom nového účtu osobnej činnosti zlučujú všetky nároky, ako napr. účty odbornej prípravy, účty týkajúce sa rizík súvisiacich s výkonom povolania a dávky v nezamestnanosti do jedného účtu, ktorý možno používať počas celej kariéry jednotlivca.
Európa má bezpochyby dobré predpoklady na to, aby šla príkladom, pokiaľ ide o riešenia sociálnych výziev, ktoré sú relevantné aj pre ostatné časti sveta, a to od rýchleho starnutia obyvateľstva v mnohých krajinách bez plne funkčných systémov sociálneho zabezpečenia, cez navrhovanie „inteligentných miest“ na celom svete, po riešenia zdravotnej starostlivosti budúcnosti.
EÚ NEZAČÍNA OD NULY
Za posledných šesťdesiat rokov bolo úlohou EÚ nielen podporovať zmeny, ale ich aj usmerňovať, a to pri súčasnom rešpektovaní zodpovedností iných úrovní verejnej správy.
Do Rímskej zmluvy už boli zahrnuté základné princípy ako rovnaké odmeňovanie žien a mužov a právo pracovníkov voľne sa pohybovať z jedného členského štátu do druhého. Zaviedli sa podrobné pravidlá, aby sa právo presťahovať sa do inej krajiny stalo skutočnosťou: pravidlá na zabezpečenie práv pacientov na liečbu v inej krajine a náhradu výdavkov na zdravotnú starostlivosť, pravidlá týkajúce sa vzájomného uznávania diplomov a pravidlá, ktoré ľuďom zabezpečia, aby pri nástupe do zamestnania v inej krajine neprišli o nadobudnuté dôchodkové práva. Uvedené ustanovenia majú priamy a pozitívny vplyv na životy miliónov ľudí. A naše hospodárstva a spoločnosti ako celok z toho majú len prínos.
Spolu s rozvojom jednotného trhu EÚ vypracovala súbor sekundárnych právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov, právach v oblasti rovnosti, atypických formách práce ako práca na kratší pracovný čas alebo dočasná agentúrna práca. Uvedomujeme si totiž, že spoločný trh si vyžaduje aj spoločné pravidlá vo viacerých oblastiach, vďaka čomu sa celoplošne stanovia minimálne normy.
Prostredníctvom usmernení Európa umožňuje vládam členských štátov čerpať zo skúseností iných krajín. V širšej sociálnej oblasti sa tieto usmernenia týkajú mnohých rôznych oblastí vrátane vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, politiky v oblasti mládeže, rovnosti medzi ženami a mužmi, športu a boja proti diskriminácii. Pri koordinácii fiškálnych a hospodárskych politík v rámci európskeho semestra členské štáty súhlasia s vykonaním hospodárskych reforiem a reforiem trhu práce na podporu inkluzívneho rastu a posilnenie sociálnej spravodlivosti, a to na základe zodpovedne riadených verejných financií.
Hoci sa významná časť rozpočtu EÚ čerpá na podporu sociálnych inovácií a sociálnych projektov v členských štátoch, ako aj na boj proti chudobe, je potrebné poznamenať, že rozpočet EÚ pre sociálnu oblasť predstavuje len 0,3 % celkových verejných sociálnych výdavkov. Tento podiel by sa síce mohol v budúcnosti prehodnotiť, je si však potrebné uvedomiť, že sociálna podpora je a zostane primárne
úlohou členských štátov. Rozpočet EÚ slúži najmä na podporu opatrení, ktoré posilňujú postavenie Európanov: takýmito opatreniami sú integrácia znevýhodnených skupín na trhu práce, napr. Rómov, a pomoc pracovníkom prispôsobiť sa meniacim sa trhom práce. Pred 30 rokmi bol v Európe zavedený program, ktorý študentom umožňuje absolvovať časť štúdia v inej krajine. Ide o program Erasmus+, ktorý sa stal jednou z najúspešnejších iniciatív v európskej histórii. Doposiaľ ho využilo 9 % európskych študentov.
EÚ v neposlednom rade podporuje sociálny dialóg, vedie dialóg s občianskou spoločnosťou a spolupracuje s medzinárodnými organizáciami v záujme podpory vysokej sociálnej a životnej úrovne nielen na vlastnom území a v našom susedstve, ale aj na celom svete a ďaleko od našich hraníc. Zbližovanie sociálnych noriem je kľúčovým prvkom spravodlivej globalizácie. EÚ na tento účel spolupracuje s medzinárodnými organizáciami, aby sa dodržiavali medzinárodné normy v oblasti ľudských a sociálnych práv a zlepšovali pracovné podmienky.
Súčasná Komisia zintenzívnila svoju činnosť na všetkých frontoch (pozri prílohu II). Navrhla jasné, spravodlivé a vymáhateľné pravidlá v oblasti pracovnej mobility s cieľom lepšie chrániť práva ľudí, pričom zároveň poskytla členským štátom lepšie nástroje na boj proti zneužívaniu týchto pravidiel. Na ochranu pracovníkov pred vystavením karcinogénnym látkam zaviedla nové právne predpisy, ktoré v dlhšom časovom horizonte pomôžu zachrániť 100 000 ľudských životov, a prijala iniciatívy na zlepšenie prístupnosti tovaru a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím. Navrhla ambiciózny program, ktorý má ľuďom pomôcť rozvinúť správne schopnosti a zapojiť sa do celoživotného vzdelávania.
Po rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami Komisia dnes predstavuje európsky pilier sociálnych práv. Tento pilier stanovuje súbor zásad a práv, ktoré majú slúžiť ako referenčný rámec pre politiku v oblasti zamestnanosti a sociálnu politiku na národnej a európskej úrovni. Na podporu tohto piliera Komisia vypracovala aj nový návrh právneho predpisu, podľa ktorého majú rodičia a osoby poskytujúce starostlivosť v celej Európe minimálne práva na dovolenku a pružné formy organizácie práce, aby mohli lepšie zosúladiť svoje pracovné a rodinné povinnosti, čo je problém, ktorému dnes v Európe čelia státisíce domácností. Vedú sa konzultácie so sociálnymi partnermi o prípadných právnych predpisoch, ktoré by zlepšili zamestnanosť a práva na sociálnu ochranu osôb, ktoré nie sú v súčasnosti dostatočne chránené.
Právne predpisy
➔ Minimálne požiadavky ➔ Voľný pohyb a mobilita ➔ Harmonizácia základných noriem
Usmernenia
➔ Politické odporúčania ➔ Výmena najlepších postupov ➔ Podpora reforiem
Financovanie
➔ Zručnosti ➔ Mládež ➔ Financovanie MSP ➔ Zníženie chudoby ➔ Rozvoj miest a vidieka ➔ Výskum a vývoj
Spolupráca
➔ Dialóg so sociálnymi partnermi ➔ Dialóg s občianskou spoločnosťou ➔ Spolupráca s národnými aktérmi a medzinárodnými inštitúciami
Značná časť diskusií v našich krajinách sa týka spôsobu uplatňovania právnych predpisov EÚ. Súčasná Komisia vyvinula veľké úsilie s cieľom objasniť, ako sa majú tieto právne predpisy uplatňovať, a v rámci možností ich sprehľadniť. Vykonávanie, uplatňovanie a presadzovanie európskych právnych predpisov v sociálnej oblasti je však dnes záležitosťou členských štátov. Členské štáty majú výlučnú právomoc vykonávať kontroly a postihovať porušenia predpisov.
Súčasná Komisia spresnila pokyny pre členské štáty, napríklad pokiaľ ide o integráciu mladých ľudí, dlhodobo nezamestnaných a štátnych príslušníkov tretích krajín na trhu práce, o odborné vzdelávanie a prípravu, o boj proti nenávistným prejavom a radikalizácii a o ochranu detí pri migrácii.
Zároveň obnovila dialóg so sociálnymi partnermi na európskej úrovni a víta ich záväzok aj naďalej prispievať k tomu, aby Európa konala v prospech pracovníkov a podnikov, ktorý vyjadrili v Ríme pri príležitosti šesťdesiateho výročia EÚ.
Komisia v neposlednom rade zohľadnila sociálne aspekty vo všetkých politikách vrátane politiky zahraničného obchodu [ako príklad možno uviesť obsiahlu hospodársku a obchodnú dohodu (CETA) s Kanadou], hospodárskej politiky zameranej na investície a tvorbu pracovných miest, ako aj vo svojich politikách v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia, energetiky a dopravy.
MOŽNOSTI BUDÚCEHO VÝVOJA
V súlade s logikou bielej knihy existuje niekoľko možností budúceho vývoja Európy v sociálnej oblasti:
► obmedzenie „sociálneho rozmeru“ na voľný pohyb, ► umožnenie štátom, ktoré chcú v sociálnej oblasti konať viac, aby tak mohli urobiť, ► umožniť EÚ-27 spoločne prehĺbiť sociálny rozmer.
Každá zo zvolených politických možností bude mať vplyv nielen na sociálnu oblasť, ale aj na konkurencieschopnosť Európy, jej schopnosť utvárať a ovplyvňovať globalizáciu, stabilitu hospodárskej menovej únie, súdržnosť v rámci Únie a solidaritu medzi jej občanmi. Každá politická možnosť by sa mala posudzovať aj s ohľadom na identifikované výzvy, a pritom by sa malo skúmať, kde môže EÚ priniesť pridanú hodnotu. Každá z uvedených troch možností zahŕňa niekoľko návrhov konkrétnych opatrení a aj výber možných nástrojov by sa mal uskutočniť so zreteľom na tieto výzvy. Väčšina z príkladov uvedených pre druhú možnosť platí aj pre tretiu možnosť a naopak.
OBMEDZENIE „SOCIÁLNEHO ROZMERU“ NA VOĽNÝ POHYB
Zaznievajú názory, že právne predpisy v sociálnej oblasti na úrovni EÚ sú prekážkou rastu a že administratívne zaťaženie podnikov je príliš nákladné, a to najmä v prípade malých a stredných podnikov. Poukazuje sa na to, že naše vysoké sociálne štandardy spolu s ochranou spotrebiteľov a normami v oblasti životného prostredia predstavujú konkurenčnú nevýhodu pre európske podniky v porovnaní so zvyškom sveta. Podľa týchto názorov len členské štáty majú právo spravodlivo rozdeľovať medzi svojich občanov prostredníctvom systému daní a sociálneho zabezpečenia plody hospodárskeho rastu. Vzdelávanie a kultúra by takisto, podľa týchto názorov, mali byť vo výlučnej právomoci členských štátov.
Zamerať sa výhradne na jednotný trh by znamenalo zachovať predpisy, ktoré podporujú cezhraničný pohyb osôb, ako napríklad predpisy týkajúce sa práv mobilných občanov na sociálne zabezpečenie, vysielania pracovníkov, cezhraničnej zdravotnej starostlivosti a uznávania diplomov. Európske právne predpisy o ochrane pracovníkov, ochrane ich zdravia a bezpečnosti pri práci, pracovného času a času odpočinku by sa však zrušili. Rovnako by sa na európskej úrovni zrušili právne predpisy týkajúce sa minimálnej platenej dovolenky a rovnosti. Členské štáty by sa mohli rozhodnúť, či by povolili dočasnú agentúrnu prácu alebo nie. Rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami na kratší pracovný čas by už nebolo v Európe zaručené. Na európskej úrovni by neexistovali minimálne normy týkajúce sa materskej a otcovskej dovolenky, či rodičovskej alebo opatrovateľskej dovolenky. Právo pracovníkov na to, aby boli individuálne a kolektívne informovaní o svojich právach, by už na európskej úrovni nebolo zaistené. Zrušil by sa rámec pre európske zamestnanecké rady v nadnárodných spoločnostiach. Sociálny dialóg na úrovni EÚ by sa obmedzoval na odvetvia a témy, ktoré sú relevantné pre jednotný trh.
Európa by už nepodporovala príležitosti na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi v oblasti sociálnej pomoci, vzdelávania, zdravotníctva, kultúry a športu. Nepodporovala by ani členské štáty prostredníctvom odporúčaní o tom, ako riešiť nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobú nezamestnanosť či prostredníctvom svojich nástrojov na rekvalifikáciu a získavanie zručností, vďaka ktorým si európski občania zvyšujú spôsobilosť na zamestnanie. Európske fondy na podporu rekonverzie regiónov, ktoré sú ťažko postihnuté globalizáciou, by boli znížené alebo zrušené. Sociálne programy v členských štátoch, ktoré sú z podstatnej časti spolufinancované z prostriedkov EÚ, by sa museli ukončiť alebo financovať z vnútroštátnych zdrojov.
ŠTÁTY, KTORÉ CHCÚ V SOCIÁLNEJ OBLASTI KONAŤ VIAC, KONAJÚ VIAC
Zaznievajú názory, že obdobie krízy ukázalo, že štáty, ktoré zdieľajú euro ako jednotnú menu, musia viac spolupracovať v sociálnej oblasti, aby udržali silu a stabilitu eura a zabránili náhlym zmenám životných podmienok svojich občanov. Mnohí súhlasia, že je lepšie zavádzať zmeny preventívne. To ale neznamená, že sociálne modely a systémy sociálneho zabezpečenia uvedených štátov musia byť totožné. Ich trhy práce a sociálne systémy však musia fungovať správne, aby v prípade novej krízy boli ich ekonomiky odolnejšie a blahobyt ich občanov bol lepšie chránený.
Pre mnohých je eurozóna jednoducho viac ako len ekonomický subjekt, ktorý spojil naše osudy dokopy. V nadchádzajúcom diskusnom dokumente o budúcnosti hospodárskej a menovej únie sa v tejto súvislosti vypracujú komplexnejšie možnosti a zároveň sa predstavia možné stabilizačné nástroje, ako sa uvádza v správe piatich predsedov o dobudovaní hospodárskej a menovej únie v Európe. Dôsledky prehlbovania sociálneho rozmeru v eurozóne, a možno aj v niekoľkých ďalších krajinách, si však zasluhujú hlbšiu diskusiu aj v kontexte tohto dokumentu.
V súčasnosti okrem koordinácie fiškálnej politiky a dohľadu nad ňou neexistuje žiadny právny rámec na vytváranie právnych predpisov výlučne pre eurozónu, ale mohol by sa použiť nástroj „posilnenej spolupráce“ uvedený v zmluve. Tento druh spolupráce znamená, že najmenej deväť krajín by ako krajné opatrenie a len so súhlasom 27 členských štátov EÚ mohlo prijať právne akty, ktoré sú záväzné len pre zúčastnené krajiny. Spoločné normy by sa mohli zamerať v prvom rade na pracovné trhy, konkurencieschopnosť, podnikateľské prostredie a verejnú správu, ako aj na určité aspekty daňovej politiky (napr. základ dane z príjmov právnických osôb). Väčšie zosúladenie politík jednotlivých členských štátov v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti by eurozóne zabezpečila lepšiu podporu a jej občanom lepšiu ochranu. Existujúce financovanie na úrovni EÚ by sa mohlo použiť na podporu spoločných akcií a/alebo zúčastnené krajiny by mohli zriadiť účelové fondy.
EÚ-27 SPOLOČNE PREHLBUJE SOCIÁLNY ROZMER V EURÓPE
V Európe je rozšírený názor, ktorý bol premietnutý aj do Rímskeho vyhlásenia, že sociálne hodnoty sú pre európsky projekt ako taký zásadné, a že všetci občania EÚ by mali mať práva a rovnaké príležitosti. Podľa iných je jednotný trh úzko prepojený so spoločnými sociálnymi normami, rovnako ako je úzko prepojený so spoločnými environmentálnymi normami a normami v oblasti ochrany spotrebiteľov. Tretia skupina zdôrazňuje, že hlavné spoločné výzvy, ktorým čelia európske krajiny v súčasnosti – bezpečnosť, demografické zmeny, migrácia, technologický rozvoj, globalizácia – sú natoľko rozsiahle a celosvetové, že ich treba riešiť prinajmenšom na európskej úrovni, aby ich bolo možné zvládnuť a utvárať budúcnosť.
Zároveň mnohí tvrdia, že pri 27 členských krajinách Únie nemožno jednoducho povedať „pokračujte, len sa snažte viac“. Súčasná rovnováha medzi právomocami Únie a členských štátov by sa zrejme mohla prehodnotiť, a to v prípade všetkých štyroch nástrojov: právne predpisy, spolupráca, usmernenia a financovanie. Prioritne by sa pozornosť mala preorientovať na nové výzvy, a to tak na úrovni EÚ, ako aj na úrovni národných vlád. Len v takom prípade by sme mohli chrániť naše sociálne trhové hospodárstvo a zachovať náš jedinečný európsky spôsob života.
Je nesporné, že ťažisko činnosti v sociálnej oblasti by malo spočívať a vždy aj bude spočívať na vnútroštátnych a miestnych orgánoch a ich sociálnych partneroch. Ako však ukazuje prebiehajúca debata, škála oblastí, v ktorých EÚ môže rozvíjať ďalšie iniciatívy na podporu opatrení členských štátov, je veľmi rozmanitá, pokiaľ EÚ naplno využíva všetky nástroje, ktoré má k dispozícii.
Právne predpisy by nielen stanovovali minimálne normy, ale vo vybraných oblastiach by mohli v plnej miere harmonizovať práva občanov v celej EÚ.
Ak by sme sa zamerali na zbližovanie výsledkov v sociálnej oblasti, mohli by sa vypracovať záväzné referenčné hodnoty pre dôležité parametre, ktoré prispievajú k účinným politikám v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia. Podľa vzoru záruky pre mladých by sa mohla vytvoriť záruka pre deti financovaná z fondov EÚ.
Zaznievajú názory, aby sa viac finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na úrovni EÚ, využívalo na podporu projektov zameraných na rozvoj zručností, integráciu na trhu práce, boj proti chudobe a podporu sociálnej inovácie. S cieľom podporiť priblíženie sa k tým, ktorí dosahujú najlepšie výsledky, mohlo by sa financovanie EÚ podmieniť záväzkom, že sa dosiahnu určité referenčné hodnoty alebo sa prijmú niektoré reformné opatrenia. EÚ by takisto mohla ďalej podporovať sociálne investície prostredníctvom nástrojov na úrovni EÚ.
Zároveň sa navrhlo, že by na doplnenie činnosti útvarov presadzovania práva členských štátov mohli byť zriadené európske agentúry, ktoré by plnili koordinačnú funkciu a presadzovali právo v cezhraničných situáciách, napr. európsky inšpektorát práce a európska dopravná agentúra.
Členské štáty by sa mohli dohodnúť, že všetci členovia EÚ-27 budú postupovať spoločne len vo vybraných oblastiach.
Zdroj: DISKUSNÝ DOKUMENT O SOCIÁLNOM ROZMERE EURÓPY, Európska komisia 2017