Je známe, že demokraciou môžem dospieť k peklu na Zemi, a nie je to len tým otrepaným nástupom Hitlera k moci, pretože niečo, ako krčmové puče, tu a teraz prevádzajú progresívni humanisti. Aj na fejsbúku. Nejdem moralizovať nad úrovňou sociálnych sietí, veď to len krčma zvirtuálnela, sme pokrokovejší, pobiť sa dá už aj na dumáka , alebo spáchať nejaký ten zločin, preto polícia sa dnes volá hlavne len na fejsbúk, ja len že morálnym pádom sa nevyhnú ani onakvejší.
Spomínam si ešte na svet, kedy sa vysoko cenila tolerancia, a je zaujímavé, že takéto sny som mával ešte za totality. A ono to tak aj je, že ľudia v rodine sú rôzneho vierovyznania, rôznych názorov. Aj rôzne vtipy sa už narozprávali, veď sú to len vtipy a aj výroky hodné návštevy NAKA, ale nikto to neriešil, pretože každý zo súvislosti videl a vedel, že je to neškodné, je to len názor, možno mal dotyčný zlé skúsenosti, možno má veľa železa v krvi, možno málo spí a možno priveľa.
Medzi ľudmi, ktorí sa poznajú, veci vyznievajú inak, ako na verejnosti a v anonymite, bez toho aby sme človeka osobne poznali, kde absentuje neverbálna komunikácia.
Naozaj sa kedysi stávali veci, povedali sa slová, nad ktorými sme len mávli rukou, alebo ich neriešili, alebo sme zapli mozog a snažili sa dotyčného vnímať a pochopiť. Prečo teraz nie? Prečo je teraz tak ľahké robiť sa slepým a hluchým a dokonca hlúpym, chytať za slová, prekrúcať ich, domýšľať si ….
Veru v demokracii nezistili, len podvodníci, ako pútať pozornosť ľudí a čosi z toho vytrieskať. Nie len reklamní mágovia, nie len marketingové oddelenia firiem, nie len zábavný priemysel, nie len média, prilepšiť si chce každý. Aj politici, aj rádoby politici, a niekto len proste takto chce byť zaujímavý.
Je tu taký pomyselný ring, taký saloon, kde smädný kovboj vkĺzne do večne rozlietaných dverí, zažongluje koltom, odpľuje si smerom k barovému pultu a zachrípnutým hlasom bryzne povedzme toto: „Kuffa, ty fašizoid!!!“ Nech nikoho nemýli, pán, ktorého meno je vyvolané, sa v krčme nenachádza, veď dotyčný je unavený chce si len vypiť, náboje sú drahé, ani ich veľa pri sebe nemá, akurát tie v zásobníku. Ale spoločnosť tým pobaví, to je odvaha!
Veru muži a ľudia vôbec v tomto čase bez vojen, netušia kam majú strčiť svoju agresiu. Ženy to skúšajú riešiť tak, že sa stávajú mužmi, muži ak nechcú porušiť zákon a dokonca ani ten progresivistický, musia použiť veľa chochmesu k tomu, aby aj spúšť narobili, a aj aby to ako humanizmus znelo.
Progresívni humanisti stavajú svoju akceptáciu ako sami tvrdia na vede. Viete, veda, to je len iné meno pre Boha, lebo však nevadí, že čo vedec, to iný názor a to hlavné – vedou sa oháňali aj komunisti, aj nacisti, aj fašisti. Veda je len návnadou na nemysliace masy, v skutočnosti neplnia žiadne ciele vedy, iba ciele svojho ega. Samozrejme láska k žiadostiam ich ega môže byť aj úprimná.
No v čom je problém Mariána Kuffu? Najprv by som sa chcel vrátiť do minulosti, kedy som sám takmer naletel médiám. Odvšadiaľ sa ozývalo, že ako strašne ten Kuffa povedal na chudákov homosexuálov a ako je preto jedine hlupák a primitív a homofób a ešte spomínali nejaké diagnózy. Presne si nespomínam, ja ani taký talent na toľké kopanie do človeka nemám, ako to vtedy predviedli média, preto mi je to ťažké zopakovať. Bolo to ale asi na úrovni, kam bežne dávame najväčších vyvrheľov ľudstva.
Neskôr som si pozrel video, kde Marián Kuffa o tomto hovorí a takto som zistil, že média klamali, prejavili zámerne selektívne vnímanie, vybrali si čo chceli.
Problém Mariána Kuffu je ten, že chce byť konzistentný nie ani tak v tom, v čo verí, ale tam vidno snahu po zdravej logike. Má problém, pretože sa neopiera o tzv. „vedu“, ktorá ako vieme sa v čase mení, a že si je vedomý schizofrénie aktivistov (hlavne pokiaľ sú ateisti), ak hovoria o tom, čo je normálne, pričom takýto pojem v ich chápaní sveta musí byť oxymoron.
Marián Kuffa má problém, pretože nežerie progresívnych humanistov aj s topánkami, je to veľmi zlý súdruh. Lenže skutočne je Kuffa fašizoid s čierno-bielym videním? Či mu to len chcú pripísať zlomyseľné hlasy ohrdnutých straníkov progresívneho humanizmu?
Kuffa má slovný prejav aký má, a ja len tak zíram s otvorenými ústami, že ho nevie, či nedokáže aspoň vierohodne vyhodnotiť istý psychiater, ale naopak sa uchýli k slovníku lúzy a teda nazve ho primitívne nálepkovito, že „fašizoid“.
Kňaza, ktorý sa stará aj o homosexuálov, ktorý morálne a mravne vplýva na ľudí prirovnáva ( a nielen on) k netvorom, ktorí zabíjali a mučili ľudí spôsobom, akoby to ani neboli živé bytosti. Človek by až mal názor, či takýto pán doktor s tak hrubým vnímaním reality nie je príbuzným Jozefa Mengeleho, ktorý ale dnes zabíja iným, povoleným spôsobom.
Je to jednoducho produkt šialenej mysle, myslieť si, že Marián Kuffa počne na Slovensku nejaký holokaust homosexuálov. Alebo nie šialenej mysle, no určite vypočítavej, takej, ktorá si hľadá triednych nepriateľov, aby sa po ich chrbtoch kamsi do nejakého mocenského čerta vyšplhala.
Dá sa súhlasiť s tým, že Kuffa by nemusel zdôrazňovať nesúhlas s homosexuálnym stykom, ale viete, pastieri duší sú už raz takí, oni sa upriamujú na spásu duše, obmedzenia v stimulácii erotogénnych zón by si želali určite celoplošne, nikoho nevynímajúc. Existujú totiž názory, že kto sa príliš čvachtá v telesných rozkošiach, ten rozumovo, resp. duševne, zaostáva a ten sa môže stať otrokom aj inak, veď to tvrdil aj Ľudovít Štúr, ktorého menom vyznamenáva náš prezident. Taký Fedor Gál dostal posledne nie len rád antisemitu, ale už aj fašizoida?
Lenže my všetci napokon vieme, že to nie je konflikt v polemike o homosexuálnom styku, ale že to je niečo viac, a ide o zmenu kultúry. Pretože každý katolícky kňaz predsa musí poznať názor Petra Abélarda, že súdení nebudeme predsa za samotný akt vykonania hriechu, ale za mieru snahy o jeho zamedzenie, za snahu o zameranie mysle na veci mimo telesný pud. Diskusia je už ale dávno o inom, je o zmene kultúry, pretože sobáše dvoch pohlaví sú predovšetkým kultúrna záležitosť, hoci uznám, tie právne dôvody tam aktivisti dávajú skôr ako trójskeho koňa.
V posledne známej kázni Marián Kuffa jasne povedal, že pochodu za slušné Slovensko sa zúčastnili všelijakí ľudia, aj tí, ktorí to myslia dobre, aj tí, ktorí nie. Toto je čierno-biele videnie? Možno, že nie sú za pochodmi mimovládky, ale prečo je zlé ak Kuffa poukazuje na možnú manipuláciu, ktorá je napokon v takýchto pohyboch más bežná? Bojíme sa odrazu kritického myslenia? Oháňame sa kritickým myslením, len keď sa nám to hodí? A zas, Marián Kuffa je kresťanský kňaz, ktorý by nemal miešať ríšu ducha s ríšou cisárovou, on je pastier duší, nie politik. Veď samého Krista nezaujímala svetská vláda, pokladal ju zrejme za akúsi nevyhnutnosť, ktorá je odrazom doby a dokonca nezáležalo uňho vtedy na tom, či boli pod nadvládou Ríma, alebo nie. On sa len staral o spádu duší, preto nerozumiem týmto kresťanom, ktorí sa postavili proti Mariánovi Kuffovi. Jedna z nich bola spolupracovníčka Andreja Kisku. Veď týmto katolíkom a iným kresťanom tuším záleží oveľa viac na materiálnej prosperite, a z toho potom vyplývajú mocenské vzťahy, že ku komu sa dáme, ich zajíma telo viac ako duša. Ale Ježiš hovorí – „Veď čo osoži človeku, ak by celý svet získal, a duši svojej by uškodil.“ Čo z toho, ak telo zachrániš, ale duša ti zahynie?
No povedzme, že títo naši progresívni humanisti nie sú egoisti, ani prospechári, oni chcú naozaj lásku medzi ľuďmi.(nesmejte sa)
Dobre, ale opýtali sa sami seba, alebo pozreli do kníh, či na google, že kedy a kde sa láska vynútila zákonom, apelom na ľudí, že „robte, to lebo bububu!?“ A ešte tie škaredá slová. Spomeňme si na totalitu …
Človek sa predsa zjemňoval pod vplyvom náboženstiev, teda takou technológiu, ktorá ukazovala, že ako dostať pudy pod vládu duše a ducha. Nuž a ako sa pudy transformovali na cnosti, tak napredovalo aj myslenie a oná, toľko spomínaná veda.
Človek naozaj začne chápať inakosť, iné myslenie, a vtedy príde tolerancia, ak sa jeho duch aspoň trocha oslobodí od predurčeností, čo je vlastnosť hlavne hmoty a jej prejavov. Kým musíme len udržiavať pri živote telo, nie je priestor na nejaké myslenie iného druhu ako je to u zvierat, myslenie vyzerá byť akoby nezávislým od hmoty, no zároveň môže súznieť so životom ako s celkom. Potom môžme povedzme objaviť aj lásku, ktorá nestojí na zištnosti, netýka sa len nás, nášho ega, naopak, naše Ja zmĺkne, aby sme zažili Ja iného človeka. Nie je to láska, aby sme niečo materiálne získali, ani aby sme získali telesnú rozkoš, ona sa tak neorientuje. Ak takto nezištne milujeme, až vtedy môžeme vnímať ľudí, akí sú, a nie preto, lebo sú homosexuáli, alebo nie sú, a preto je aj možné, ak taký Kuffa oddeľuje človeka od jeho sexuality, alebo povedzme to natvrdo – ako to má rád v stimulácii erotogénnych zón. A prečo by taký človek zabíjal ako fašizoid?
Každý napokon ako kráča k starobe speje zároveň k nevyhnutnosti milovať svojho partnera aj bez prímesy sexuality. Nepleťme si lásku so sexuálnou príťažlivosťou. A pravdivo hovorme o vzťahoch, o ich kvalite a prečo kultúra nikdy nikde v histórii nevytvorila v minulosti manželstvo pre homosexuálov. Trvalo a s dôkazmi, o veci typu Dänikena sa nezaujímam. Kto by ale namietal, že však pokrok, musím upozorniť na to, že všetko čo tu máme, je len obmenou toho, čo už tu bolo, napr. demokracia, aj vlny ateizmu boli, aj tolerancia k rôznorodým sexuálnym praktikám. Nič nové pod slnkom.
Čo je ale naozaj pokrokom? Túžba po materiálnom dostatku tu už bola, ale aj po duchovných zážitkoch, bola tu túžba po telesných pôžitkoch akéhokoľvek druhu, boli tu spoločnosti rovnostárske, kastovné, demokracie, totality … Čo je ale pokrok?
Nie je pokrokom vymaňovanie sa ľudskej individuality z nejakého celku? Netiahne sa ako zlatá niť históriou kreovanie sa Ja človeka ako samostatnej individuality, ktorá spravuje seba samú? Lenže sloboda môže byť tým viac, čím sme viac mimo hmotu a jej predurčenie.
Preto si tak stále viac, aspoň teoreticky ceníme slobodu slova, lebo vnímame schopnosť každého človeka dospieť k niečomu samostatne a to v minulosti nebolo! Každý človek má šancu si vydobiť vlastnú cestu k myšlienkovému svetu a k svetu ducha. Nie preto, aby si robil čo chce, hovoril čo chce, ale preto, aby robil on to, čo mu inak prikazovali iní! Aby k veľkým veciam života dospel sám, svojou snahou. Kto tomu stavia prekážky, pracuje proti pokroku. K tomu patrí aj právo na omyl.
Sú tu ľudia, ktorí ducha pokroku, ktorý spočíva v individuálnom (teda slobodnom) uchopení klasických cností, ktoré inak v minulosti ľudia dostávali masovo, vnímajú len vo veľmi hrubých obrysoch. Niečo tušia, ale nakoniec všetko robia po starom. Lásku sa snažia autoritatívne diktovať, slobodu chápu ako ľubovôľu, pričom sa úplne hlúpo snažia odtrhnúť sa od poznania minulosti, od klasických hodnôt, presne ako komunisti! A potom sa stáva niečo podobné, ako to bolo aj za Ježišových čias, že úpadkovejšie formy kultov pochopili Krista skôr ako tie vtedy tzv. „pokrokové“ a idúce s mocnými, s vladármi. Potom katolícky kňaz onej hierarchickej Cirkvi, ktorá už je tak trocha brzdou, má v sebe viac pravdy a onoho progresu, ako skloňovači pojmov sloboda a pokrok.