Fasciašizmus a fašizmus

Viete čo je to fascia? 

Až donedávna boli fascie a myofascie v ľudskom tele nepoznané. Latinské slovo fascia je list, či obal svalu. Fascie teda prepájajú všetky svaly, nervy, cievy, orgány alebo lymfatický systém. Jednoducho povedané držia naše telo pohromade, sú zodpovedné za tvar vnútorných orgánov, ich postavenie, prepojenie, funkciu, ochranu a bránia tiež šíreniu infekcií po tele.

Efekt fascie je aj ten, že ak niekde vo svale nastane hoci maličká nerovnováha, preťaženie, alebo naopak útlm, odrazí sa to nejako na celom organizme, zvlášť na držaní tela, na svalstve, šľachách a úponov. 

Niečo také existuje aj v spoločnosti, či vôbec vo vesmíre ako takom. Je tu akási ešte stále nie celkom spoznaná homeostáza, ktorá stojí na určitých základných princípoch, kde ak sa jeden nejako naruší, čiže vyzdvihne, alebo naopak potlačí – vzniká tak nerovnováha a určitý závadný stav. 

Civilizácie minulosti takisto chápali množinu princípov, ktoré musia zostať v rovnováhe. A to čo u nich vnímame, ako exces, či ako úpadok, to bolo obdobím narušenia rovnováhy. O akúsi syntézu princípov, jednotu v mnohosti, sa pokúšali aj civilizácie s monoteizmom. Povedzme v stredovekej kresťanskej Európe vznikajú univerzity, kde sa učí sedem slobodným umení. Neskôr ako vznikali jednosmernosti, máme tie úpadky ako upaľovanie čarodejníc a pod.

Neskôr prišla doba fetišizácie vedy, kde sa vyberalo selektívne iba to, čo sa hodí, napríklad konkurenčný boj ako cesta k pokroku. Výskum génov inšpiroval eugeniku, ktorá sa stala v demokratickom západe serióznym vedným oborom. Nemci neskôr za vojny uviedli eugeniku tak veľmi dôsledne, ako to len oni vedia do praxe. 

Dnešní antifašisti sa pokúšajú definovať fašizmus, no obávam sa, že sa iba upriamili na vonkajšie znaky a takto im to vôbec nesedí. Napríklad, že fašizmus je, ak sa hovorí o úpadku a hľadaní vinníka, či záchrancu. Lenže aj oni hovoria o úpadku , pričom ukazujú na vinníkov a seba pokladajú za záchrancov. 

Ideológovia fašizmu boli prv umelci, futuristi. Predstaviteľ  futurizmu  Filippo Tommaso Marinetti bol zároveň zakladateľ fašistickej strany. Spísal manifest futurizmu, už v ktorom vidieť ídeí fašizmu. Ospevuje tam pokrok, vedu a techniku, rýchlosť, oprostenie sa od náboženstva, od minulosti, energiu, mladosť, ale aj násilie. 

Nikto asi nenamietne, že samotný pokrok vo vede, energickosť, mladosť a ani vzťah k národu (nacizmus) nie je samo o sebe zlom. Zlom sa to stáva až vtedy, ak fetišizujeme iba toto. Potom tie fascie organizmu spoločnosti sa narušia a nastane pohroma. 
A ak niekto povie, že fašizmus je podobný komunizmu, je to práve tým extrémizovaním iba jedného aspektu a dovedenie tohto do legitimizácie násilia ako cesty k pokroku. 
Veď sa už vie, že Hitlera inšpiroval aj Marx a dokonca chcel prv vstúpiť do sociálno demokratickej strany, lenže ho nezobrali. 
Nacizmus fetišizoval národ, komunizmus kolektív, oba boli krajnosti. Bojovali proti sebe, ale aj dali sebe navzájom podnet k vzniku. A predsa nikto viac nedémonizoval, nerozpitvával nacizmus, ktorý sovieti nazývali fašizmom pre podobnosť k ich socializmu, ako komunisti. A zas mnoho historikov a jeden náš ľavicový publicista známy z webu Pole (Michal Molnár) rovno píše, že nemecký nacizmus vznikol ako reakcia na Ruský komunizmus. Bez Gulagu by proste nebol koncentrák ….

Je evidentné, že zlo oboch svetových vojen stálo na extremizácii iba niektorých princípov. Sociálny darvinizmus, teda boj o zisky, účelovo okýptená veda, nadmiera národného, či etnického  egoizmu. Veď keď Hitler nastupuje k moci, demokratický západ je na vrchole koloniálneho panstva so všetkým čo s tým súvisí. USA rušia rasovú segregáciu až v polovici 20. stor. 

A predsa len musíme priznať, že Indoeurópske etnikum, resp. jeho kultúra dala svetu aj pokrok, dokonca aj tým, ktorých pôvodne zotročili. Karta sa ale zas obracia – len jednostranný, materiálny pokrok, dokonca humanizmus zapôsobil kontraproduktívne – civilizácia, ktorá dala svetu pokrok vymiera a zrejme vplyvom globálneho oteplenia spôsobeného aj premnožením ľudstva dôjde ku katastrofe. Čomu osobne celkom neverím, lebo spolieham na zbytky inteligencie ľudstva. Možné to ale je a lokálne sa to aj stane a už sa to stáva. 

Obávam sa, že pojem fašizmus definujú stále len ľudia nejako inak vyšinutí a prihrievajú si na tom iba svoju polievočku, posilňujú iba svoj egoistický prospech. Fašizmus je proste iba to, čo je opak toho, čo hovoria oni. Za všetko hovorí vôbec už to, že najväčšími oponentami fašizmu sú komunisti a kto ich zažil, ten vie. Že to už tak nie je? Nuž vyskočila iná fasces a kostra  spoločnosti sa zas vykrivila vďaka práci progresívcov a tu sa naozaj komunisti a extrémní nacionalisti spájajú. 

S progresívcami a antifašistami sa asi zhodneme na tom, že zlo je všetko to, čo končí zle, teda bolesťou ujmou, smrťou. A teda zlo nemusí mať ani náznaky násilia. Legendárna žaba sa varí pomaly, väčšinu svojho času k smrti zažíva blaženosť. Veď to poznáme – často ľahtikársky, voľný život plný radovánok, kde si dosadíte čo len chcete, končí utrpením a jeho koncom. Pohlavné choroby, psychické choroby, smrť hladom, vojnami ….

Stala sa virálnou expresívna veta, že antifašisti stvorili fašizmus. A nie je to tak? Keď si povedzme možno budete nadmieru namáhať lichobežníkový sval, lýtka pocítia potrebu sa tiež viac namáhať, ale ak im to neumožníte, budú to robiť samovoľne – kŕčami. 

Už aj Denník N cez Otakara Horáka hlási, že každý človek má v sebe zabudovaných sedem základných morálnych princípov. Je tam toho proste viac. 
Človek nemôže byť iba jednosmerný. A toto je aj problém konzervatívcov, ktorí majú odpor k liberalizmu. Nie, človek obsahuje aj liberalizmus, aj konzervativizmus, aj kolektivizmus, aj individualizmus (pravicu) aj ľavicu, aj patriotizmus, aj kozmopolitizmus, aj chce byť verný, lojálny, aj čestný a pravdivý.
Každý máme aj dve mozgové pologule o dvoch rozdielnych funkciách, dokonca podľa hlbinnej psychológie každý muž má v sebe animu a žena anima. 

V určitom momente sme začali fetišizovať iba materiálnu prosperitu, namiesto reálneho bohatstva sa dokonca dosadilo virtuálne, kde už ani človek neznamenal nič, ale zas iba číslo, pracovnú silu ako v onom koncentráku. Sociálny darvinizmus sa premenil na boj všetkých proti všetkým, archetypálne súcna sa zahmlili a nastúpilo postmoderné šialenstvo ľubovôle, kde byť kreatívny znamená nájsť nový nezmysel. Alebo aspoň ako po novom inak stimulovať základné pudy. 

Nový humanizmus znamená dať čím viac priestoru radosti z fyzickej chémie. Je jedno, ako vydolujete tie endorfíny, či iné hormóny, hoci si ich strieknete, alebo iba vyvoláte showbiznisom, ale nech tam len sú. Bez príčinenia svojho ja, svojej slobody, svojej námahy.  Potom stačí virtuálny svet – MATRIX. 

Aby som lepšie ilustroval to, čo chcem povedať, beriem si na pomoc aj niečo z nedávno vydanej knižôčky Emila Páleša: 

K dnešným politickým a predvolebným náladám z knihy Emila Páleša „Čo je pokrok?“
(strany 35-38, ale veľmi zostručnené …)

„V Paretovej teórii cirkulácie elít, sa sociálny proces riadi niekoľkými inštinktívnymi sentimentami, tzv. rezíduami. Je ich šesť a sú iracionálne.

Dve najvýznamnejšie rezídua sú – potreba istoty a potreba inovácie ….
Ide o protiklad a striedavo vynášajú do čela dva typy elít: „levy“ a „líšky“.
Levy zabezpečujú stabilitu, lojalitu k tradičným inštitúciám a spoliehajú sa na silu. Líšky sa opierajú o kombinačný rozum, vynaliezavosť, peniaze a sú nositeľmi zmien.

Ak sa vzájomne doplnia, dokážu najviac a spoločnosť funguje. Ak sa tieto elity bijú, sú odsúdené striedať sa v kruhu navždy.

Spoločnosť reaguje na stav vychýlenia ale minie bod rovnováhy a vletí do opačného extrému ….

Rovnaké pozorovanie urobil Platón. Monarchia skĺzne do tyranie, vytvorí volanie po slobode, nahradí ju aristokracia, ktorá poklesne na oligarchiu. Posledná príde demokracia, ktorá sa končí chaosom. Z ktorého zas vyrastie volanie po poriadku …. Teda niekto nastolí monarchiu a to tak dokola ….

Pre svoju jednostrannosť sa politické ústavy vždy striedajú. Lebo – KAŽDÁ JEDNOSTRANNOSŤ JE ODSÚDENÁ PREJSŤ NA SVOJ PROTIKLAD.

Preto Rimania vytvorili zmiešanú ústavu.

Jonathan Haidt identifikoval a popísal 6 morálnych matríc, ktoré stoja za americkou kultúrnou vojnou-
Demokrati a republikáni kladú dôraz na rozdielne morálne intuície, ktoré ale všetky patria k zdravej prirodzenosti človeka a spoločnosti – preto sa nemôžu dohodnúť …. Jedni pošlapávajú hodnoty, ktoré sú u druhých posvätné.

Spoločnosť sa potom polarizuje na tábory, ktoré prestávajú komunikovať, a vidia sami seba ako zástupcov dobra v boji proti zlu.
V skutočnosti majú oba tábory okýptený obraz sveta – predstavujú DVA DRUHY ZLA.

No ako vraví už Aristoteles:
AKÁKOĽVEK CNOSŤ PESTOVANÁ ODDELENE OD OSTATNÝCH CNOSTÍ – PRESTÁVA BYŤ CNOSŤOU.

V súčasnosti je to prehnané presadzovanie ľudských práv aj za cenu nespravodlivosti. Nezlepší postavenie menšín – naopak vyvolá voči nim hnev ….

AK CHCEME MAXIMALIZOVAŤ UDRŽATEĽNÝ POKROK, MUSÍME ROZVÍJAŤ VŠETKY DIMENZIE ŽIVOTA SÚČASNE.
JEDNOSTRANNÝ POKROK PRINÁŠA OD ZAČIATKU MENŠI EFEKT A NAKONIEC SA STANE SLEPOU ULIČKOU, ODKIAĽ SA TREBA VRÁTIŤ.

Strata rovnováhy zapríčiňuje cykly ….

PRAVDA JE ZLATÝ STRED PROTIKLADNÝCH HODNOT“

Možno niekoho napadne, keď toto číta, že čo je dobré? Kotleba? Progresívci? Koho voliť? Myslím, že je už neskoro, aby sme takto stavali otázku. Pretože tie strany, to sú ako pichliače na chrbte ježka, tak si fetišizujú to svoje. A tie ako tak stredné sa pridali k oným pichľavým. Jedine ak jeden extrém vybíjať druhým extrémom, teda vyvažovať. Toto zas môže byť pre niekoho protivné.

Nemáme možnosť voliť ideál, ale môžeme sa ideálu učiť. Možno je úplne jedno v tejto situácii koho budeme voliť a či vôbec budeme voliť, ale či chápeme rovnováhu archetypálnych princípov. Hoci len to základné – rozum, cit a vôľa.

Choďme voliť PS/ASPOLU, aby povedzme vymietli korupciu, ale žiadajme neskôr od nich aj celistvosť v inom, morálnu integritu. Voľme Kotlebu, ale keď už budú vlastenecké hodnoty ako tak splnené, žiadajme aj hĺbku spirituality, kde aj národ má aj nejaké poslanie, a to slúžiť iným … Aby tí chlapci prešli z pestovania svalov na pestovanie mozgu a duše i ducha.


Voľme Sulíkovú slobodu v biznise, ale kritizujme jeho ľubovôľu a jednostrannosť vo výrobe. Mohli by sme aj uveriť Harabinovej premene, no žiadajme od neho nekompromisne aj nejaké skutky. Verme Kollárovmu pragmatizmu, ale dajme pozor na jeho mafiánsku minulosť.

Voľme KDH, tí sa k stredu aj približujú, ale potom kritizujme chameleóna Hlinu, aj stredoveké dogmy.
A čo sa týka SMERu, ich voliči hlavne v štátnej správe by sa konečne mali prestať triasť o svoje teplé miestečka a otvoriť oči pre ich zlodejiny.

Atď …


A hlavne nájsť sám seba a nedať so sebou zametať ziskuchtivcami, ani médiami, ani ruskou, ani americkou tajnou službou …..


Publikovaný

v

od

Značky: