BBC obsadila vo svojom seriálovom spracovaní Vojny ruží od Williama Shakespeara do role kráľovny Margaret of Anjou černošku Sophie Okonedo. Bola jedinou nebielou. Režisér tvrdí, že ide o fikciu a ona sa na rolu hodila.
BBC, alebo British Broadcasting Corporation má povesť dôveryhodnej inštitúcie. V skutočnosti je však v posledných rokoch spájaná skôr s ľavicovou agitáciou, neokonzervatívnou manipuláciou a multikultúrnou propagandou.
[sociallocker][/sociallocker]
Napríklad pred dvoma rokmi Anglickom otriasol škandál, že na niektoré pozície prijímali výlučne nebielych ľudí. Agentúra, ktorá ponúkala pracovné miesta si do inzerátu doslova napísala, že ide o prácu pre občanov Veľkej Británie, z prostredia „čiernej, ázijskej a nebielej etnickej menšiny“ (BAME).
Počas Arabskej jari zas falšovali videá z Tripolisu, Líbye, keď v reportáži so živými zábermi ukázali záznam z indického predvolebného zhromaždenia. Anglicko sa vtedy zúčastnilo na cynickom porušení mandátu Bezpečnostnej rady OSN, keď zbombardovali spolu s USA a Francúzskom krajinu do stredoveku. Správy z Líbye dnes hovoria o výskyte otroctva.
Rovnako sa vedenie BBC zachovalo šialeným spôsobom, keď celé roky krylo pedofíliu svojej hviezdy Jimmyho Savila.
William Shakespeare spracoval vo svojom diele anglickú históriu. Ide hlavne o osem diel popisujúcich „Vojnu ruží,“ kde mapuje nástup dynastie Tudorovcov. Patria sem hry Henry VI, časť 1, Henry VI, časť 2, Henry VI, časť 3 a Richard III, ako prvá tetralógia. Po nej nasleduje Henriáda, ktorá obsahuje hry Richard II, Henry IV, časť 1, Henry IV, časť 2 a Henry V
Do cyklu anglickej histórie patria ešte aj hry Kráľ John a Henry VIII
BBC spracovalo „Vojnu ruží“ spôsobom, ktorý dodnes vyvoláva kontroverzie. Samozrejme, že Shakespeare sa príliš netrápil historickou presnosťou. Jeho diela sú fikciou založenou na reálnych udalostiach. Preto je možné si predstaviť v úlohe Rómea a Júlie, ktorí mali v skutočnosti 15 a 13 rokov 30 ročných hercov.
Napriek tomu je obsadenie černošky do hlavnej úlohy, keď sú všetci ostatní bieli, minimálne podivné. Nejde len o historickú presnosť, alebo o konvencie. Nakoniec za čias Shakespeara, ženské úlohy hrali muži. Pokiaľ si odmyslíte farbu pleti Sophie Okonedo, jej stvárnenie nenávidenej kráľovny, vodkyne Lancasterov vo Vojne ruží, bolo podľa recenzií vynikajúce.
Otvára sa tu totiž otázka – ako je možné, že sú nahradzovaní výlučne biele postavy nebielymi hercami? Vie si niekto predstaviť Anthony Hopkinsa v úlohe Kráľa Zuluov? Však ak ide u Sophie Okonedo len o jej schopnosti dokonale stvárniť úlohu, kto dokáže lepšie viesť národ do boja proti okupantom ako nositeľ Oskara? Alebo Jack Nicholson by si mohol zahrať Džingischána.
Znie absurdne aby hral beloch rolu černocha? Ak je to nepredstaviteľné ale zámena belocha černochom nie, potom máme problém. Potom ide v skutočnosti o inštitucionalizovaný rasizmus zameraný proti bielej rase.
A nemôžem sa zbaviť dojmu, že to tak je.
Divadelná hra na rozdiel od filmovej adaptácie je zameraná na dosiahnutie okamžitého zážitku. Nie je dôležité kto hrá, divák si odnáša emócie a tie mu ostávajú v hlave pri spomienke na návštevu divadla.
Filmová adaptácia je však dielo s historickým presahom. Ostáva v archíve ako súčasť kultúrneho fondu minimálne danej krajiny a je neustále dostupná v mnohých prevedeniach mnohými kanálmi. Ovplyvňuje nielen na emočnej úrovni ako je to pri návšteve divadla, ale masovým šírením a opakovaním prepisuje vnímanie histórie. Už to nie je kontinuálny vývoj prevažne anglosaskej kultúry, ďalšie generácie už považujú za normálnu súčasť aj primiešané externé prvky.
Ďalším krokom je potom protest a odpor voči vlastnej histórii, jazyku a kultúre, ktorá akosi postráda tieto externality, primiešavané prvky. Výchova k takémuto spôsobu uvažovania je z hľadiska kultúrneho civilizačného okruhu sebadeštruktívna a samolikvidačná. Krajina zapiera svoj jazyk, namiesto pojmov tehotná žena sa zavádza pojem tehotný človek, sochy tvorcov kultúry už nie sú príkladom, lebo sú sochami bielych, t.j. neprijateľných osôb.
BBC je rasistická televízia a v zmysle najlepších ultraľavicových multikultúrnych tradícií je maximálne progresívna. Kto iný bude viesť národ ak nie tradičná BBC? To, že cesta končí v priepasti, už akosi nie je vhodné inzerovať.