Vyzerá to, že sa niektorí ľudia nikdy nenaučia, ako túto hru hrať. V súčasnosti je na prvej priečke zoznamu Európskej únie Maďarsko a jeho tvrdohlavý premiér Viktor Orbán. Zdá sa, že mu to proste nedochádza. Nechápe, že to nie je „európske“, keď bráni suverénne práva občanov a svojho národa. Nehľadiac na to, ako sa odmeraní technokrati EÚ, obletující pochybného predsedu Európskej komisie Jeana-Claude Junckera, snažia poučovať Orbána a jeho vládu, napriek tomu mu to nedochádza.
Minulý rok bol zaťažkávacou skúškou pre šéfov EÚ v Bruseli z hľadiska politickej korektnosti. Najprv pán Orbán trval na usporiadaní národného referenda. Aké protieurópske! Prečo nechať občanov, aby hlasovali o sporných otázkach, ktoré ovplyvnia ich životy v ich vlastných krajinách ?! Ako nebezpečná myšlienka, ak by sa mala rozšíriť ďalej! A ďalšia nebezpečná vec – ženy by sa mohli chcieť domáhať skutočnej rovnosti, a mohli by vyžadovať, aby boli brané vážne ako ľudské bytosti. Hrôza!
V októbri 2016 vláda Viktora Orbána usporiadala referendum o tom, či nechať odmeranú, nezvolenú Európsku komisiu na čele so šéfom Jean-Claude Junckerom (alebo jeho nástupcom), aby diktovala, aký veľký počet utečencov zo severnej Afriky a Blízkeho východu bude musieť Maďarsko prijať, vrátane všetkých výdavkov a ďalších vecí. Prevažná väčšina maďarských voličov (98%) hlasovala v zhode s predsedom vlády, že Brusel by na to nemal mať právo.
V skutočnosti to bolo Nemecko a Francúzsko, ktoré v septembri 2015 presvedčili prezidenta Európskej komisie Jeana-Claude Junckera, aby využil hlasovanie „oprávnenej väčšiny“. Ide o šibalský kúsok pod záštitou Lisabonskej zmluvy EÚ, keď sú rozhodnutia mocnejších štátov oveľa prenikavejšie, než sú želania menších členov EÚ. Namiesto bežnej praxe EÚ využiť zhody ohľadom rozhodovania o citlivých otázkach, ako je nútené prijímanie utečencov, Nemecko a Francúzsko presadili plán na rozmiestnenie 120 000 utečencov práve vďaka hlasovaniu „oprávnenej väčšiny“ v oblasti, v ktorej nemajú podľa právnych expertov EÚ žiadnu zákonnú právomoc konať .
Našťastie Brusel ignoroval hlasovanie o maďarskom referende na základe technickej stránky veci, lebo hlasovalo menej ako 50% oprávnených voličov. Mimovládne organizácie, ktoré majú spojitosť so Sorosom, a ich spojenci v Maďarsku spustili pred hlasovaním masívnu bojkotovú kampaň. „Kurník! To bola výzva. Demokracia nás takmer pristihla pri čine. „
A pre istotu, aby nemal žiadny zo zostávajúcich členov EÚ podozrenie, že boli niektoré základné demokratické práva v Maďarsku pošliapané, protinacionalisticky zamerané mainstreamové médiá EÚ vytrvalo chrlili príval klebiet proti Orbánovi za to, že sa vôbec odvážil usporiadať všeobecné hlasovanie.
Transparentnosť univerzít?
A navyše tento vznetlivý rebelant Orbán a jeho ministerstvo školstva zaviedli zákon, ktorý prešiel maďarským parlamentom, ktorý požaduje, aby maďarské univerzity, ktoré udeľujú diplomy vo viac ako jednej krajine, založili univerzitné areály v každej z týchto krajín. Do očí bijúcim previnilcom bola budapeštianska Stredoeurópska univerzita (CEU). Túto osobitnú inštitúciu založil George Soros, finančný špekulant a najväčší zakladateľ falošnej demokracie (skrytá pod rúškom mimovládnych organizácií), v roku 1991 hneď po páde komunizmu v postkomunistickom chaose Európy.
Nový maďarský zákon okrem iného vyžadoval, aby pracovníci Sorosovej univerzity v Budapešti získali pracovné povolenie, čo je bežná prax v každej západnej demokracii. Stredoeurópska univerzita začala tvrdiť, že by to z nejakého dôvodu „obmedzilo jej možnosti najímať zamestnancov“. Hovorcovia univerzity nepovedali, že tento obmedzujúci aspekt nového zákona má iné dôvody: tajní agenti CIA totiž nie sú ochotní podávať žiadosti o pracovné povolenie v cudzích krajinách, kde práve pôsobia. Alebo snáď existuje iný dôvod, prečo by mal tento zákon obmedzovať možnosti budapeštianskej Sorosovej univerzity najímať zamestnancov? Orbánova vláda tiež požadovala, aby univerzita otvorila kampus v Amerike, pretože udeľuje tituly v štáte New York, ale nemá tam žiadnu akademickú pôdu, a aby viedla kurzy, akreditované maďarskými vzdelávacími inštitúciami, a nie americkými, ako doteraz. Sorosovi sa zjavne podarilo nejakým podfukom zariadiť akreditáciu na udeľovanie titulov ako v Maďarsku, tak aj v USA, a to napriek skutočnosti, že v Amerike neexistuje žiadny univerzitný kampus.
Peniaze zo Sorosovej nadácie Open Society išli okrem iného na financovanie kurzov a školení na jeho budapeštianskej univerzite v rámci „platformy občianskoprávnej výučby a inovácií (sic), ktorá má pomôcť posilniť štruktúru občianskej spoločnosti v Maďarsku.“
Stredoeurópska univerzita tiež získava peniaze, a to veľa peňazí, od mimovládne americkej organizácie, nazvanej Národná nadácia pre demokraciu (NED), ktorá má napojenie na CIA, a tiež na ďalšie Sorosove nadácie. Jeden nedávny grant, ktorý dostala Sorosova budapeštianska univerzita od nadácie NED, bol určený na univerzitný projekt, zameraný na zdokonaľovanie „zručností mladých rómskych aktivistov a študentov, a na podporu ich zapojenia do verejných služieb … so zameraním na verejnú politiku a ľudské práva. Niektorí však tvrdia, že Sorosova Stredoeurópska univerzita ponúka kurzy skôr typu zmes – od príručky „Pravidlá pre radikálov“ (Saul Alinsky) až po manuál „Farebná revolúcia“ (Gene Sharp) o „nenásilí ako vojnovej zbrani“.
Pravidlá klubu?
Tento nový zákon o maďarských univerzitách skutočne robil bruselským byrokratom, akým je napr. Komisár Frans Timmermans, podpredseda Európskej komisie, ťažkú hlavu, a chvíľu ich potrápil, než prinútili Orbána po mnohých vyhrážkach jemu samému i jeho vláde, aby tento zákon odložil. Timmermans, bývalý holandský minister zahraničia, ktorý nikdy nemôže byť obvinený z toho, že by chyboval na strane demokracie, v tej dobe poznamenal: „Európska únia je projekt, ktorý je riadený a koncipovaný svojimi členskými štátmi.“ Pritom však peskoval Orbána a vyhlasoval, že Maďarsko by si malo zapamätať, že sa zaviazalo dodržiavať „pravidlá klubu„.
Európska komisia ako „politbyro“
Ach jo, pán Orbana, myslel ste si, že vstupom do EÚ ste sa pripojili k únii suverénnych národných štátov, zapojených do zásadových dialógov? Ako môžete byť tak naivný? Je to klub a nezvolení šéfovia Bruselu, ako je Juncker a jeho sedem najvyšších komisárov, akým je Timmermans, rozhodujú o tom, čo je pre vás dobré. „Sú to pravidlá nášho klubu. Už to chápete? Prepáčte, Viktor Orbán, ale nikdy sme vám nesľúbili ružovú záhradu, že nie? „
Len aby bolo jasné, že diktáty Bruselu nie sú o demokracii a takých hlúpych staromódnych názoroch, Juncker len kvôli tomu, aby získal úplne nedemokratický súhlas Angely Merkelovej a stal sa v roku 2014 prezidentom Európskej komisie, vytvoril novú štruktúru siedmich najvyšších komisárov. To pripomína staré sovietske politbyro vo väčšine ohľadov, s výnimkou toho, že dnešný Brusel je možno o niečo menej demokratický, než Brežnevovo politbyro.
Timmermans, technicky vzaté prvý viceprezident, spadajúci pod prezidenta Junckera, je najvyšší komisár, zodpovedný za mnoho portfólií vrátane utečeneckej alebo „migrantskej“ politiky, ako to eufemisticky označuje EÚ.
Najvyšší komisári posunú Európsku komisiu ešte ďalej od akejkoľvek podoby demokracie. Na základe faktických záznamov zo Sorosových inštitúcií nadácie Open Society, ktoré presiakli na verejnosť, majú títo najvyšší komisári právomoc riadiť a rámcovať aktivity ďalších komisárov, vrátane práva vetovať akýkoľvek legislatívny návrh, vydaný ich kolegami.
V súčasnosti je Európska komisia mocnou pyramídou s nezvolenými právomocami, s prezidentom Junckerom na vrchole a prvým viceprezidentom Timmermansom tesne pod ním. Všetci ostatní komisári spadajú pod ich právomoc. To je niečo, o čom sa zriedkakedy hovorí vo verejných diskusiách v európskych mainstreamových médiách.
Teraz máte zálusk na mimovládne organizácie?
Najnovšiu „facku“, ktorú uštedrila maďarská vláda Junckerovi, všetkým bohabojným komisárom v Bruseli a ich kamošovi Sorosovi, je nový zákon o neziskových organizáciách, financovaných Západom, ktorý Orbánova vláda navrhla, a maďarský parlament schválil. Podľa tohto nového zákona musí každá maďarská mimovládna organizácia, ktorá dostáva viac ako 24 000 eur zo zahraničných zdrojov, urobiť každoročne pre maďarskú vládu vyhlásenie o tom, kto presne poskytol tieto finančné prostriedky. Ak mimovládna organizácia odmietne, riskuje, že sa skončí jej činnosti.
Aké neslýchané! Teraz si môžete byť istí, že nespočetné množstvo maďarských mimovládnych organizácií a najrôznejších skupín, ktoré dostávajú miliardy dolárov od Sorosa a jeho priateľov z mimovládnych organizácií vo Washingtone, ako je napr. Národná nadácia pre demokraciu (NED), sa kvôli tomuto novému, miernemu zákonu netvári príliš nadšene. Skrývajú snáď niečo pred maďarskou vládou? Kto vie? Bezprostredne potom nemecké ministerstvo zahraničia, ktoré rozhodne nie je žiadnym nepriateľom pána Sorosa, vydalo vyhlásenie, ktoré odsúdilo tento maďarský zákon o mimovládnych organizáciách. Hovorca ministra zahraničia Martin Schäfer uviedol, že nový maďarský zákon o mimovládnych organizáciách možno priradiť k spoločnosti takých krajín, akými sú Rusko a Čína, ktoré považujú „financovanie mimovládnych organizácií zo zahraničia za nepriateľský čin„.
Nikto sa ani neobťažuje spomenúť fakt, že Spojené štáty majú niečo podobné, čo sa nazýva „zákon o registrácii zahraničných agentov“, ktorý požaduje, aby agenti, zastupujúci záujmy zahraničných mocností v „politickej alebo akoby politickej kapacite“, oznámili svoj vzťah k zahraničnej vláde a zároveň oznámili informácie o činnostiach a financiách, ktoré s tým majú súvislosť.
EÚ robí veľkú chybu
EÚ sa s ohľadom na to, čo komisári v Bruseli jednoznačne považujú za neznesiteľnú drzosť Orbána a Maďarov voči snahe Bruselu mať absolútnu moc nad vnútornými záležitosťami členských štátov, rozhodla urobiť mimoriadny čin a začala proti maďarskej vláde „konanie o narušovaní“. Ak súd EÚ zistí, že je Maďarsko vinné, môže požadovať pokuty a ďalšie sankcie. Doteraz sa nikdy nestalo, že by komisia EÚ sankcionovala nejaký členský štát EÚ. V roku 2000 prebehol síce pokus o zavedenie sankcií proti Rakúsku za to, že bolo umožnené členom rakúskej parlamentnej strany Zväz pre budúcnosť Rakúska (Bündnis Zukunft Österreich, BZÖ) vstúpiť do koaličnej vlády, ale od sankcií bolo rýchlo upustené kvôli obrovskému odporu proti EÚ.
Navyše súd EÚ tiež do súdneho konania zahrnul Poľsko a Českú republiku, pretože zaryto odmietajú prijať utečencov z Talianska a Grécka na základe bruselského nariadenia.
Právny útok Európskej komisie prebehol po hlasovaní parlamentu EÚ (17. máj) – ďalšieho bizarného, nedemokratického orgánu, ak takým vôbec niekedy bol. Na základe toho, že Maďarsko odmieta prijímanie utečencov, a že prišlo s novým zákonom o mimovládnych organizáciách a Sorosovej univerzite, Parlament Európskej únie požiadal, aby EÚ začala rokovania podľa článku 7.1 Zmluvy o EÚ, ktorý Bruselu umožňuje určiť, či členský štát porušil „hodnoty „EÚ a či by mal byť potrestaný, a či by mu mali byť pozastavené hlasovacie práva v rámci EÚ.
Bruselský právny útok na Maďarsko, Poľsko a Českú republiku sa pravdepodobne spustí a len urýchli blížiaci sa zánik očividne zle koncipovanej Európskej únie. Prinajmenšom to povedie k tomu, že sa zjednotia napadnuté štátmi, a pritvrdí sa odpor proti čisto autokratickej byrokracii a mocenskému patriarchátu EÚ.
Európanom začína byť čím ďalej tým viac jasné, že to monštrum, akým dnes Brusel je, nereprezentuje skutočné záujmy občanov EÚ. Nevýslovným zločinom Viktora Orbána je jeho neústupnosť v tom, že koná v záujme svojich občanov, a nie samozvaných, arogantných komisárov z Bruselu.